Známa firma s tržbami 7,5 milióna eur padla. Jej klientom bol aj štát, dnes dlhuje Finančnej správe 943‑tisíc

Rok 2025 sa na Slovensku niesol v znamení pokračujúceho napätia v podnikateľskom prostredí. Do konkurzu sa dostalo 313 právnických osôb, čo predstavuje tretí najvyšší počet za uplynulých desať rokov. Hoci oproti roku 2024 ide o mierny pokles o 7,7 %, čísla zostávajú varovné.

V rokoch 2023 až 2025 totiž počet firemných bankrotov každoročne presiahol hranicu tristo.

„Pokiaľ sa pozrieme na časové obdobie ostatných 10 rokov, tak roky 2023, 2024 a 2025 spája jeden spoločný menovateľ, prekročili hranicu 300 bankrotov. Ostatné roky dekády sú pod touto hranicou. Trh reaguje na konsolidačné balíky, reštrikcie, zvýšené dane či odvody. Na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu má vplyv aj nestabilná geopolitická situácia, vojna na Ukrajine, zmena energetickej politiky EÚ a mnohé ďalšie faktory,“ vysvetľuje hlavná analytička CRIF – Slovak Credit Bureau Jana Marková.

Nárast konkurzov pred Vianocami

Len v decembri 2025 vstúpilo do konkurzu 34 spoločností, pričom išlo prevažne o spoločnosti s ručením obmedzeným (30 prípadov). Pribudli však aj tri akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. V porovnaní s novembrovými údajmi ide o nárast až o 36 %.

Najviac decembrových bankrotov bolo v Bratislavskom kraji (12), nasledovali Košický (6) a Žilinský kraj (4). Na opačnom konci rebríčka sa ocitli Nitriansky a Banskobystrický kraj.

Sektorovo boli najviac zasiahnuté firmy z oblasti maloobchodu a veľkoobchodu (8 prípadov), priemyselnej výroby (5), administratívnych služieb (5) a realitnej činnosti (4).

Známa maklérska firma skončila v bankrote, konateľ čelí obvineniam

Najväčším menom medzi decembrovými konkurzmi je spoločnosť CONCORDE s. r. o. z Bratislavského kraja, ktorá v minulosti poskytovala maklérske a poisťovacie služby pre veľkých verejných klientov.

zdroj: FinStat

Medzi nimi boli štátne inštitúcie ako Ministerstvo kultúry, Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská pošta či Finančná správa.

Firma s viac ako 30-ročnou históriou mala v roku 2024 tržby na úrovni približne 7,5 milióna eur a zisk vyše 2,3 milióna eur. Po neúspešnej reštrukturalizácii sa však ocitla v konkurze.

Jej konateľ čelí obvineniam z korupcie a spoločnosť dlhuje Finančnej správe približne 943-tisíc eur. „Ironiou osudu je, že ešte do roku 2021 medzi jej klientov patrila aj samotná Finančná správa SR,“ uvádza sa v analýze CRIF.

zdroj: FinStat

Daňové nedoplatky presahujú milión eur

Najvyššiu daňovú sekeru zanechala spoločnosť Excite z Turčianskych Teplíc, ktorej pozadie siaha do susedného Česka. Táto eseročka podnikajúca vo veľkoobchode a maloobchode dlhuje štátu viac ako 1,2 milióna eur. Navyše má záväzky aj voči Sociálnej poisťovni (viac ako 60-tisíc eur) a Všeobecnej zdravotnej poisťovni (takmer 7-tisíc eur).

Tretím najväčším dlžníkom v decembrovom prehľade je prešovská spoločnosť MAJEX, s. r. o., obchodujúca s drevom a stavebným materiálom. Jej daňový nedoplatok sa blíži k 700-tisíc eurám.

Konkurzy sa často zastavujú pre nedostatok majetku

Zo 78 decembrových konkurzných konaní bolo až 44 zrušených alebo zastavených kvôli nedostatku majetku. Len 28 prípadov sa dostalo do štádia riadneho konkurzného konania. Tento trend potvrdzuje dlhodobú tendenciu, že značná časť firiem, ktoré vyhlásia bankrot, nemá dostatočný majetok na uspokojenie veriteľov.

Reštrukturalizácie stúpajú, výrazne sa zapojil Nitriansky kraj

V roku 2025 súdy povolili celkovo 24 reštrukturalizácií, čo predstavuje medziročný nárast o 26 %. Ide zároveň o najvyšší počet za posledné tri roky. V decembri bolo povolených 6 reštrukturalizácií, čo predstavuje 200-percentný nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu.

Štyri z decembrových reštrukturalizácií sa uskutočnili v Nitrianskom kraji a dve v Žilinskom. Výrazne medzi nimi vyniká spoločnosť OMS, a. s. – známy výrobca svietidiel zo Senického okresu.

Táto firma, ktorá v minulosti zamestnávala až tisíc ľudí, dnes funguje len s tímom 50 až 99 zamestnancov. Tržby jej medziročne dramaticky klesli z približne 17 miliónov eur na necelé 3 milióny.

Záväzky spoločnosti voči Sociálnej poisťovni presiahli 427-tisíc eur a voči VšZP viac ako 61-tisíc eur. Napriek reštrukturalizácii je jej ďalší osud neistý.

Osobný bankrot ako únikový manéver

Aktuálna legislatíva v oblasti osobného bankrotu podľa Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS) a Slovenskej komory exekútorov (SKE) zásadne zlyháva v plnení svojho pôvodného účelu.

Namiesto toho, aby chránila dlžníkov v skutočnej hmotnej núdzi, čoraz častejšie slúži ako úniková cesta pre osoby, ktoré by svoje záväzky objektívne vedeli splácať.

„Ak má oddlženie fungovať férovo, musí byť prísnejšie a individuálne posudzované. Oddlženie s nulovou úhradou má byť výnimkou pre ľudí v skutočnej núdzi, nie štandardným riešením pre každého, kto nechce alebo sa nechystá splácať svoj dlh,“ upozorňuje prezident ASINS Martin Musil.

Po vyhlásení bankrotu sa totiž automaticky zastavujú aj exekučné zrážky, ktoré sú pravidelne splácané. „Aj tam, kde dlžník reálne spláca, sa proces preruší a dlh sa môže vymazať. Systém tak nemotivuje k riešeniu dlhu, ale k jeho obchádzaniu,“ dodáva Musil.

Volanie po reforme a dôslednej kontrole

Na rovnaký problém poukazuje aj Slovenská komora exekútorov. „V praxi sa stretávame s prípadmi, keď nám solventní dlžníci, ktorí svoj dlh dokážu splácať, ‚uniknú‘ do osobného bankrotu. V tom momente exekútor musí ukončiť svoju činnosť a správca konkurznej podstaty, ktorého ustanovil súd, nemôže siahnuť na príjem dlžníka,“ uviedol prezident SKE Miroslav Paller.

Podľa neho ide o situáciu, ktorá poškodzuje aj štát a verejné inštitúcie hospodáriace s verejnými prostriedkami.

ASINS a SKE preto spoločne požadujú zásadné zmeny – najmä dôsledné preverovanie príjmov, majetkových prevodov a skutočnej životnej situácie pred schválením osobného bankrotu.

Ich cieľom je posilniť dôveru v oddlžovací systém a zabezpečiť, aby ochrana bola poskytovaná tým, ktorí ju skutočne potrebujú, nie tým, ktorí sa rozhodli obísť svoje záväzky.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality