Známa vakcína môže zachraňovať životy pacientom s demenciou. Riziko úmrtia padlo takmer o 30 %
- Jednoduchá vakcína môže spomaliť demenciu aj zachrániť život
- Nová štúdia ukazuje pokles rizika úmrtnosti až o tretinu
- Jednoduchá vakcína môže spomaliť demenciu aj zachrániť život
- Nová štúdia ukazuje pokles rizika úmrtnosti až o tretinu
Program očkovania proti pásovému oparu, ktorý Wales spustil ešte v roku 2013, priniesol výskumníkom nečakaný dar. Dáta zo systému umožnili vedcom sledovať tisíce ľudí a odhaliť dva prekvapivé efekty: vakcína môže znižovať riziko miernej kognitívnej poruchy a zároveň spomaľovať progresiu demencie u pacientov, ktorí už majú diagnózu, píše portál Science Alert.
O tom, že vakcína môže pôsobiť preventívne proti demencii, sa hovorilo už na jar po publikovaní výsledkov v časopise Nature. Teraz však prišla ďalšia, ešte zásadnejšia správa.
Riziko úmrtia sa znížilo takmer o tretinu
Najnovší výskum na rovnakom súbore dát prináša nové zistenie: u ľudí, ktorí už demenciu mali, sa riziko úmrtia na toto ochorenie znížilo takmer o tretinu.
Autori zo širšieho medzinárodného tímu tak podporili rastúcu teóriu, že boj s vírusmi napádajúcimi nervový systém – vrátane vírusu varicella-zoster spôsobujúceho pásový opar – by mohol pomôcť predchádzať aj samotnej demencii.
Pásový opar je podľa portálu Cleveland Clinic nervová bolesť a vyrážka, ktoré vznikajú vírusom varicella-zoster – rovnakým vírusom, ktorý spôsobuje ovčie kiahne.

„Pretože vakcína je bezpečná, cenovo dostupná a už teraz široko dostupná, toto zistenie môže mať veľký vplyv na verejné zdravie,“ hovorí epidemiológ Haroon Ahmed z Cardiff University.
„Potrebujeme však ďalší výskum, aby sme potvrdili naše výsledky a pochopili, ako a prečo môže vakcína poskytovať ochranný účinok proti demencii,“ dodal.
Zaočkovať mohli len ľudí do 79 rokov
Vakcinačný program britskej NHS vo Walese mal aj jednu zvláštnosť, ktorá sa ukázala ako obrovská výskumná výhoda. Pre obmedzený počet dávok stanovili jednoduché pravidlo: zaočkovať mohli ľudí vo veku 79 rokov, ale nie tých, ktorí mali práve 80 rokov.
Výsledok? Vedci získali dve prakticky totožné skupiny obyvateľov, líšiace sa len jediným rokom. To minimalizovalo vplyv faktorov ako sú životný štýl, vzdelanie či zdravotné rozdiely, ktoré sa pri demencii bežne prelínajú.
Z pôvodných 14 350 ľudí s diagnostikovanou demenciou ešte pred spustením programu zomrela približne polovica v priebehu deviatich rokov. Podľa analýzy však očkovaní pacienti mali takmer o 30 % nižšiu pravdepodobnosť, že podľahnú priamo demencii.
Silné signály – nielen prevencia, ale aj terapeutický účinok
Výskumníci navyše zistili, že očkovaní účastníci:
- mali nižšiu pravdepodobnosť, že sa u nich objaví mierna kognitívna porucha,
- ak ju už mali, jej rozvoj bol pomalší,
- potvrdilo sa aj staršie zistenie, že samotné riziko nástupu demencie bolo nižšie.
„Najvzrušujúcejšie je, že tieto dáta naznačujú nielen preventívny alebo spomaľujúci efekt vakcíny, ale aj terapeutický potenciál pre ľudí, ktorí už demenciu majú,“ vysvetľuje biomedicínsky vedec Pascal Geldsetzer zo Stanford University.
Nie je to priamy dôkaz, no signály sú silné. Hoci waleské dáta patria medzi najlepšie dostupné, výskumníci upozorňujú, že nejde o dôkaz priamej príčinnej súvislosti. Ukazujú však jasnú, štatisticky výraznú súvislosť, ktorá si zaslúži rozsiahle pokračovanie.
Ďalší výskum môže priniesť závažnú zmenu
Jednou z veľkých otázok je teraz mechanizmus účinku. Prečo práve vakcína proti pásovému oparu ovplyvňuje procesy vedúce k neurodegenerácii? V hre môžu byť imunitné reakcie aj priama ochrana nervového systému.
Niektoré štúdie už skôr naznačili, že vírusy napádajúce nervové bunky môžu podporovať tvorbu toxických proteínov typických pre Alzheimerovu chorobu.
Ďalší výskum by mohol pracovať s väčšími populáciami rôzneho veku a zároveň testovať novšie verzie vakcíny, keďže formulácia používaná vo Walese v roku 2013 je dnes už nahradená modernejšou.
„Aspoň časť našich zdrojov by sme mali investovať do skúmania týchto mechanizmov, pretože by to mohlo viesť k zásadným prelomom v liečbe aj prevencii,“ dodal Geldsetzer.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Science Alert, Nature, ALZ Journals, Cardiff University, Stanford Medicine, Cell.com, Cleveland Clinic