Zo špeciálnych jednotiek do startupu: Bývalý Zelený baret dnes vedie firmu za vyše 21 miliónov dolárov

Armáda je pre mnohých synonymom disciplíny, fyzickej odolnosti a jasne nalinkovanej identity. Uniforma dáva zmysel, hodnosť určuje poradie a misia cieľ. Pre ľudí, ktorí ňou prejdú, sa často stane nielen povolaním, ale aj spôsobom, ako definujú sami seba.

No moment, keď vojenská kariéra skončí, môže byť rovnako náročný ako tie najtvrdšie výcviky. Príbeh Genea Yua ukazuje, čo sa stane, keď človek vycvičený na extrémne situácie musí čeliť vlastnému vnútru – a ako sa skúsenosti zo špeciálnych jednotiek môžu premeniť na základ úspešného technologického startupu.

Muž, ktorý prešiel armádou aj Wall Street

Gene Yu má 46 rokov a jeho životopis pôsobí, akoby sa skladal z viacerých kariér naraz. Ešte predtým, ako založil vlastnú firmu, bol univerzitným tenistom v Division 1, vyštudoval informatiku na prestížnej vojenskej akadémii West Point, slúžil ako príslušník špeciálnych jednotiek „Green Berets“, podieľal sa na záchrane rodinnej priateľky z rukojemníckej situácie a napísal knihu.

Dnes je spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom kyberbezpečnostného startupu Blackpanda, ktorý podľa oficiálneho oznámenia firmy získal financovanie vo výške vyše 21 miliónov dolárov. Napriek skúsenostiam z bojísk a protiteroristických misií tvrdí, že jeho najťažší súboj nebol vonkajší, ale vnútorný.

„Vnútorné“ bremeno, ktoré sa nevidí

Yu sa narodil v Concorde v štáte Massachusetts. Spomína, že bol jediným ázijským dieťaťom v meste, neskôr sa ako desaťročný presťahoval do kalifornského Cupertina. Jeho rodinné zázemie je pritom v istom zmysle výnimočné: jeho strýko Ma Ying-jeou bol prezidentom Taiwanu v rokoch 2008 až 2016.

Yu opisuje, že ako ázijský muž v USA často internalizoval odkazy, ktoré cítil zo spoločnosti: že „si menejcenný, neatraktívny, nie si žiadaný, nie si si rovný“. To sa mu podpisovalo na sebavedomí a v niektorých momentoch to podľa neho ešte zosilňovalo aj domáce prostredie, kde sa dôraz kládol na výkon a výsledky.

„V ázijskej kultúre sa učíme, že výkon sa rovná láske, však? Alebo ešte lepšie: nedostatok výkonu sa rovná absencii lásky,“ povedal Yu. V praxi to preňho znamenalo, že úspech sa stal štítom – spôsobom, ako si „zaslúžiť“ uznanie a bezpečie.

Sám to pomenúva veľmi obrazne. „Je to, akoby si bol zranené dieťa a nosil oblek Iron Mana,“ hovorí. „Obrňuješ sa ako traumatizovaný človek.“ A dopĺňa aj tvrdšie priznanie: „Nenávidel som vlastnú identitu… chcel som si vytvoriť novú – a presne to pre teba urobí armáda.“

West Point a špeciálne jednotky

Keď mal 17 rokov a skončil strednú školu, odišiel z domu rovno na West Point – jednu z najprestížnejších a najselektívnejších vojenských akadémií v USA. Následne vstúpil do špeciálnych jednotiek americkej armády, kde slúžil ako dôstojník a veliteľ, píše portál CNBC.

Z obdobia strednej školy a West Pointu si podľa vlastných slov odniesol extrémnu pracovnú disciplínu. Fungoval približne 16 až 20 hodín denne. „Na West Pointe vstávaš okolo piatej ráno a končíš okolo polnoci… šesť dní v týždni, bez letných prázdnin,“ opisuje. „Takže určite viem tvrdo pracovať, a myslím, že mi to pomohlo aj v Blackpande.“

Napriek tomu, že armáda mu dala štruktúru a „novú identitu“, jeho kariéra sa neskôr dostala do bodu, keď sa musel rozhodovať, čo ďalej.

Zlom v roku 2009

V roku 2009 sa Yuova vojenská kariéra dostala na križovatku, keď bol jeho strýko Ma Ying-jeou zvolený za prezidenta Taiwanu. Yu hovorí, že sa začalo preverovanie súvisiace s tým, že v čase jeho služby v špeciálnych jednotkách mal blízkeho príbuzného na čele cudzieho štátu.

„Prebiehalo vyšetrovanie okolo faktu, že môj strýko bol úradujúci prezident Taiwanu, a to sa dialo, kým som bol v špeciálnych jednotkách,“ uviedol.

Napokon sa rozhodol armádu opustiť – a tento krok v ňom vyvolal pocit vykoľajenia. „Zažil som masívnu stratu identity,“ hovorí. „Prichádzali vlny silnej viny preživšieho, lebo som vedel, že som bol na vrchole… naši chalani boli v zahraničí, zomierali a bojovali, a ja som len tak bol doma.“

Nasledovali roky, keď si hľadal nový rámec života. Študoval čínštinu, vrátil sa do školy na Johns Hopkins University a odtiaľ ho naverbovali ako akciového tradera do Credit Suisse. Neskôr, v roku 2012, nastúpil do Palantir Technologies – prácu si podľa vlastných slov zamiloval, no v roku 2013 ho prepustili.

A práve toto obdobie označuje za najťažšie. „Keď ma Palantir pustil… bol to najhorší čas v mojom živote. Bol som aj na mizine… finančne pod obrovským tlakom a prespával som po gaučoch,“ spomína.

Rukojemnícka kríza a nápad, ktorý sa premenil na firmu

V tom istom roku sa Yuovi do života vrátila krízová situácia, ktorá mu bola dôverne známa z armády – rukojemnícka dráma. Rodinná priateľka Evelyn Chang bola v zahraničí unesená tero*istickou skupinou Abu Sayyaf. Yu dal dokopy tím, odišiel na Filipíny a pomohol zorganizovať jej záchranu po 35 dňoch.

Práve táto skúsenosť ho priviedla k myšlienke Blackpandy. Uvedomil si, že firmy napadnuté hackermi či ransomvérom potrebujú podobný typ rýchlej a nepretržitej podpory, akú poskytujú služby pri únosoch a výkupnom. „Tie isté modely, ktoré sa používajú vo svete fyzickej bezpečnosti, musia byť skopírované do digitálneho sveta. To je to, čo v kyberbezpečnosti chýba,“ vysvetľuje.

Spojil sa s bývalými „Green Berets“ a postupne vybudovali Blackpandu – firmu, ktorú formoval jeho netypický mix skúseností: od disciplíny a krízového manažmentu až po technológie.

Pri spätnom pohľade však Yu priznáva, že dlhé roky uvažoval o sebe cez výkon – a dnes to považuje za pascu. Pripúšťa, že pripútať identitu k úspechom je „rigged game“, teda hra nastavená tak, aby sa nedala vyhrať. „Vždy, keď sa ženieš za ďalším úspechom, myslíš si, že potom už bude všetko dobré… ale ak nikdy nevyliečiš pôvodnú traumatickú ranu, ktokoľvek ti môže ublížiť z iného uhla,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Podnikateľské príbehy