Zomrela Dita Krausová, jedna z posledných pamätníčok holokaustu. Mala 96 rokov
- Prežila štyri koncentračné tábory
- Inšpirovala román Osvienčimská knižnica
- Prežila štyri koncentračné tábory
- Inšpirovala román Osvienčimská knižnica
Vo veku 96 rokov dnes po polnoci zomrela v Jeruzaleme Dita Krausová, jedna z posledných pamätníčok holokaustu. Dnes o tom informoval server Seznam Zprávy.
Rodáčka z Prahy bola v mladosti väznená v Terezíne, Osvienčime, Hamburgu a Bergen-Belsene. Na motívy jej autobiografie Odložený život vznikol román Osvienčimská knižnica španielskeho autora Antonia Gonzáleza Iturbeho.
„Pani Dita zomrela po polnoci v Jeruzaleme. Bol u nej vnuk, keď prestala dýchať,“ uviedla pre Seznam Správy jej rodinná priateľka Eva Benešová.
Prežila štyri koncentračné tábory
Dita Krausová, rodená Edith Polachová, sa narodila 12. júla 1929 v Prahe do židovskej rodiny. Bola dcérou právnika Hanuša Polacha a vnučkou medzivojnového senátora Národného zhromaždenia Johanna Polacha.
V roku 1942, teda pred vyše 83 rokmi, bola s rodinou deportovaná do Terezína a neskôr do rodinného tábora v Osvienčime, kde vo februári 1944 zomrel jej otec. Po zrušení tábora bola s matkou prevezená do pracovného tábora v Hamburgu a následne do koncentračného tábora Bergen-Belsen. Matka zomrela krátko po oslobodení, na konci júna 1945.
Manželstvo a tri deti
V roku 1947 sa vydala za spisovateľa, učiteľa a grafológa Otu B. Krausa, ktorého spoznala v Terezíne a Osvienčime. O dva roky neskôr manželia emigrovali do Izraela, kde pôsobili ako učitelia a vychovali tri deti.
Po manželovej smrti v roku 2000 žila Krausová v izraelskom meste Netanja. Do Prahy sa vracala, tento rok v januári sa v metropole napríklad zúčastnila spomienkového stretnutia ku Dňu pamiatky obetí holokaustu.
Len minulý rok sa pre Denník N 94-ročná Dita vyjadrila k svetovej situácii. „Nemyslím, že je viac zla. Vždy bolo, len to nebolo natoľko známe, pretože neboli také prostriedky ako teraz, aby sme v okamihu vedeli o celom svete, čo sa deje. Vojny a hrôzy boli vždy. Ľudstvo je nenapraviteľné, má to v sebe. Vždy si tak pomyslím, dobre, že tu človek nie je naveky. Má to koniec. Raz človek odíde a už o tom nevie.“
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Seznam Zprávy, Denník N