Zomrela legenda filmovej hudby. Jeho najslávnejšiu melódiu poznal celý svet

Lalo Schifrin, argentínsky skladateľ, dirigent a klavirista, zomrel vo veku 93 rokov. O jeho úmrtí informovala rodina, pričom ako príčinu uviedla komplikácie po zápale pľúc. „Odišiel pokojne, obklopený blízkymi,“ uviedol jeho syn Ryan Schifrin vo vyhlásení pre CBS, píše televízia BBC. Svet si ho bude pamätať najmä ako autora nezabudnuteľnej hudby k televíznemu seriálu Mission: Impossible, ktorej rytmus a melódia sprevádzali generácie divákov.

Jeho tvorba však zďaleka nebola obmedzená na jediný projekt. Schifrin bol držiteľom štyroch cien Grammy a nominovaný na šesť Oscarov. Hudbu napísal pre viac než 100 filmov a televíznych programov, vrátane snímok Cool Hand Luke, The Amityville Horror, Dirty Harry či The Sting II. V roku 2018 získal čestného Oscara za celoživotný prínos v oblasti filmovej hudby.

Rytmus, ktorý zmenil televíziu a film

Téma Mission: Impossible, zložená v neobvyklej rytmike 5/4, vznikla na objednávku producenta, ktorý chcel „niečo vzrušujúce, takmer ako logo“. Schifrin si spomínal: „Povedali mi, že to má začať zápalnou šnúrou. Nemal som žiadne obrazové referencie, takže som písal čisto podľa intuície – a možno práve preto je tá melódia taká úspešná.“

Hudba sa neskôr stala ikonickým sprievodom nielen pôvodného seriálu (1966–1973), ale aj celej filmovej série s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe. Schifrin tému niekoľkokrát upravil, pričom výsledný motív sa dostal až na 41. miesto v americkom rebríčku Billboard Hot 100.

Podľa denníka The Guardian kritik Anthony Lane z The New Yorker ju označil za „najnákazlivejšiu melódiu, akú kedy ľudské ucho počulo“. Akademici z filmovej akadémie mu vzdali hold slovami: „Dal príbehom pulz, každému taktu napätie a každému tichu zmysel.“

Od Buenos Aires až na hollywoodske pódium

Lalo Schifrin sa narodil v Buenos Aires do hudobníckej rodiny. Klasické piano študoval už ako dieťa, neskôr pokračoval vo vzdelávaní v Paríži, kde objavil vášeň pre jazz. V 50. rokoch začal hrať s Dizzy Gillespiem, Ellou Fitzgerald či Countom Basiem. Jeho hudba bola vždy fúziou žánrov – od jazzu cez klasiku až po moderný pop.

Po príchode do Spojených štátov sa Schifrin začal venovať filmovej hudbe a preslávil sa práve svojou schopnosťou spájať rytmus, atmosféru a emóciu. V jednom z rozhovorov poznamenal: „Každý film má vlastnú osobnosť. Neexistujú pravidlá, hudba sa musí prispôsobiť príbehu.“

Svoju tvorbu chápal ako slobodu a inšpiráciu: „Písanie pre film mi prinieslo radosť a kreativitu počas celého života,“ povedal pri preberaní čestného Oscara, kde svoje slová zakončil vetou: „Je to Mission: Accomplished.“

Odkaz, ktorý prežije generácie

Lalo Schifrin zanechal nezmazateľnú stopu nielen vo svete filmu, ale aj v dejinách hudby. Vytvoril hudobné diela, ktoré dokázali vystihnúť napätie, humor, melanchóliu aj drámu. Jeho skladby neboli len zvukovým doplnkom – boli esenciou atmosféry, ktorú film sprostredkoval.

Okrem filmovej tvorby napísal aj finálnu hudobnú kompozíciu pre majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1990, kde sa prvýkrát na jednom pódiu stretli Traja tenori – Pavarotti, Domingo a Carreras. Koncert sa zapísal medzi najpredávanejšie klasické nahrávky histórie.

Schifrinov odchod je stratou pre celý hudobný svet, no jeho diela zostávajú. Ako to sám povedal: „Hudba musí byť slobodná. A v tej slobode vznikajú veci, ktoré prežijú aj svojho autora.“

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta