37-ročný Matej Ftáčnik odišiel zo Slovenska: Ako podnikatelia nesmieme zabúdať, že naša úloha nie je len tvoriť zisk a pracovné miesta

Slovo „podnikateľ“ malo kedysi v jeho okolí trpkú príchuť – niečo medzi karikatúrou 90. rokov minulého storočia a životnou cestou, ktorú si slušný človek radšej nezvolí. Dnes je však Matej Ftáčnik technologickým podnikateľom roka, spoluzakladateľom Vacuumlabs a Vacuum Group, ktorá združuje vyše 500 odborníkov pôsobiacich v trinástich technologických firmách. Popri tom mentoruje, investuje a otvorene podporuje hodnoty, ktoré ešte stále nie sú v našom regióne samozrejmosťou – od spoločenskej rovnosti až po otvorený dialóg o zodpovednosti podnikania.

„Zo Slovenska odišlo 300-tisíc mladých ľudí. Ďalšie dve tretiny zvažujú, že pôjdu za nimi,“ povedal v Startitup relácii Dírerov filter. Ftáčnik sám žije v Prahe – odišiel, ako hovorí, „s bunkami, ale nie hlavou“. Aj keď si nevedel predstaviť, že by si na Slovensku založil rodinu, zostal aktívnym hlasom v diskusii o demokracii, podnikaní s presahom do práv LGBT+ komunity.

V tomto rozhovore pre Startitup vysvetľuje, ako sa v ňom formovala vnútorná integrita, prečo podporuje spoločenské iniciatívy cez biznis, aký má pohľad na etiku v inováciách a čo by odkázal mladým zakladateľom, ktorí chcú vybudovať nielen úspešnú firmu, ale aj zdravú spoločnosť.

• Kedy sa podnikanie stane viac než len biznisom?
• Dá sa postaviť úspešná firma bez kompromisov?
• Čo spraví človek, keď jeho hodnoty narazia na realitu?
• Ako sa mení život po odchode z krajiny, ktorá ťa sklamala?
• Môže byť mentorstvo silnejšie než investícia?
• Ako vyzerá dôvera medzi zakladateľom a investorom?
• Má ešte Slovensko šancu udržať si svoj talent?
• Dá sa inovovať s ohľadom na ľudí, nielen na trh?
• Čo môže startup naučiť o empatii a odvahe?
• Kedy sa otvorenosť stáva výhodou a nie slabosťou?

Vyrastal si v prostredí, kde bolo slovo „podnikateľ“ vnímané skôr s odstupom. Dnes si nielen úspešný podnikateľ, ale aj mentor, investor a človek, ktorý sa nebojí stáť za svojimi hodnotami. Ako sa v tebe formovala táto vnútorná integrita a čo ti pomohlo prekonať počiatočné rozpory medzi rodinným zázemím a vlastnou cestou?

Áno, v rodine sme podnikateľov nejako nemali. Skôr vedcov, mysliteľov či politikov. Moji rodičia zo mňa vždy chceli mať výskumníka, ideálne fyzika. Na stredoškolských fyzikálnych súťažiach som ale zistil, že som asi lepší rečník a obchodník ako fyzik.

Tieto moje objavené zručnosti som využil, keď som digitalizoval VHS pásky s jogovými cvičeniami a úspešne ich predával alebo tvoril jednoduché webové aplikácie pre klientov, keďže ma bavilo programovanie. 

Podnikanie ma ale naozaj za srdce naplno chytilo – a nepustilo doteraz – keď sme pred mnohými rokmi zakladali The Spot, prvý slovenský coworkingový priestor v Bratislave. Tu som mal možnosť ísť do Silicon Valley, stráviť tam nejaký čas a vidieť, že podnikať v technológiách sa dá aj „čisto“, bez dohodnutých kšeftov, a byť pritom – pri troche šťastia – aj úspešný. To ma inšpirovalo a dodalo mi dôveru, že sa to naozaj dá. 

Odvtedy prešlo už takmer 15 rokov, mal som šťastie byť pri budovaní niekoľkých spoločností založených na hodnotách a som rád, že dnes v rodine už nemáme diskusie o tom, kedy si konečne nájdem prácu vo vede. 

Dlhodobo hovoríš o tom, že podnikanie má mať aj spoločenský rozmer. Kedy si si uvedomil, že zmysluplný vplyv môže byť rovnako dôležitý ako rast tržieb a že práve cez podnikanie môžeš ovplyvňovať hodnoty v spoločnosti?

Mal som šťastie na hodnotovo dobre zasadených ľudí v mojom okolí a tiež na prostredie, ktoré sa v Bratislave okolo startupov formovalo približne v rokoch 2010 až 2015. Dlhé diskusie s ľuďmi z ekosystému, zapájanie sa do rôznych pro bono aktivít či benefičných akcií mi ukázali, že spoločenský rozmer podnikania je rovnako dôležitý.

V USA sa mnohé spoločenské zmeny smerom k väčšej akceptácii – či už LGBT+ ľudí, alebo iných menšín – udiali práve vďaka podpore korporácií a firiem. Ako podnikatelia nesmieme zabúdať, že naša úloha v spoločnosti nie je len tvoriť zisk a pracovné miesta. Naše aktivity a rozhodnutia formujú – či už v dobrom, alebo v zlom – prostredie okolo nás. 

Po rokoch v exekutíve si sa koncom roka 2023 presunul do Prahy a dnes pôsobíš ako investor a poradca startupov. Čo ťa viedlo k tomuto prechodu a ako si si nastavoval priority v tejto novej fáze?

Bola to kombinácia niekoľkých faktorov, ktoré ma priviedli k tomu, aby som sa presťahoval zo Slovenska. Pracovne sa na trhoch ukončilo obdobie covidového rastu a rýchlej expanzie vo fintech prostredí, vďaka čomu sa mi uvoľnili ruky, aby som urobil niektoré zmeny, ktoré som dlhšie odkladal. 

Osobne som cítil, že sa prostredie na Slovensku mení k horšiemu v oblasti akceptácie LGBT ľudí. A keďže si dlhodobo plánujem založiť rodinu, nechcel som to robiť v Bratislave. Takže odsťahovanie sa bola prirodzená zmena po skončení dekády veľmi intenzívneho pracovného nasadenia a zároveň väčší focus na rodinu.

S akými typmi zakladateľov a firiem najčastejšie spolupracuješ? Čo je pre teba ako mentora či investora dôležitejšie ako len finančný výnos?

Pred nejakým časom mi Braňo Kleskeň, líder organizácie LEAF, ukázal veľmi dobrý framework na budovanie dôvery, ktorý mi zostal v hlave a často sa k nemu vraciam. Po dlhšom premýšľaní som si uvedomil, že tí najlepší founderi a founderky sa správajú podľa tohto rámca, hoci o ňom možno nikdy nepočuli.

Základom sú tri vlastnosti. Prvou je kompetentnosť – schopnosť zvládnuť svoju rolu a dosiahnuť ciele, ktoré si stanovili. Neznamená to, že nerobia chyby, ale že sa na nich dá spoľahnúť, že do vecí dajú to najlepšie, čo v nich je.

Druhou je pravdovravnosť – úprimnosť nielen k druhým, ale najmä k sebe samým, aj v prípadoch, keď by sa nepravda nikdy nemusela odhaliť. A treťou je benevolencia – teda viera, že ten človek sa postará o to, čo je pre mňa dôležité, aj v situáciách, keď by nemusel.

Spolupráca s takýmito ľuďmi je radosť. Keď medzi nimi a investorom funguje vzájomná dôvera, dajú sa prekonať aj tie najťažšie momenty, ktoré startupy počas svojej cesty postretnú. To neznamená, že firma automaticky uspeje, ale znamená to, že na konci si všetci vedia pozrieť do očí a možno to spolu skúsia v inom projekte znova.

Spolupracuješ aj s Open Society Foundation a venuješ sa podpore demokracie na Slovensku. Čo ťa k tejto aktivite priviedlo a aký druh vplyvu by si rád z tejto pozície vytvoril?

Keď som sa pred pár rokmi prvýkrát stretol s Fedorom Blaščákom, CEO Open Society Foundation, rýchlo som pochopil, že je to človek na správnom mieste. Myslí to s demokraciou na Slovensku vážne, a zároveň má kompetencie aj citlivosť potrebnú na podporu a spoluprácu s tretím sektorom. V tom čase hľadali predsedu správnej rady – niekoho, kto by mohol priniesť pomoc s financovaním aj iný pohľad zvonku. Keďže sme si s Fedorom ľudsky sadli, neváhal som ho podporiť.

Mojím cieľom je pomôcť urobiť Slovensko otvorenejším a akceptujúcejším miestom pre všetkých. Verím, že sa to dá dosiahnuť citlivým prístupom, prepájaním bublín a predovšetkým silným občianskym nasadením pri budovaní zdravej demokracie.

Hoci už nie si v dennom vedení Vacuumlabs, stojíš za viacerými inováciami – od Tramy po Radish či Daylight. Čo si sa z týchto projektov naučil o prepájaní technologického podnikania s potrebami marginalizovaných komunít?

Nemôžem si brať zásluhu za väčšinu úspechov týchto spoločností. Čo ma však teší, je fakt, že niektoré z nich prežili prvotné „pôrodné bolesti“ a dnes fungujú ako stabilné firmy s potenciálom. Iné, ako napríklad Radish či Daylight, skončili z rôznych dôvodov.

Z týchto projektov som si odniesol najmä to, že problémy marginalizovaných komunít sa správajú veľmi podobne ako akékoľvek iné problémy, ktoré startupy riešia. Rozdiel je v tom, že o tieto riešenia sa často zaujíma menej ľudí, čo znamená menšiu konkurenciu – ale, žiaľ, aj menej investorov. Zároveň však platí, že ak startup dokáže reálne vyriešiť vážny problém tejto komunity, často získa mimoriadne lojálnych zákazníkov, ktorí si tú pomoc neskôr veľmi vážia.

Dôveru doň vložil aj milionár Zdeno Chára: Slovenský Rezztek inovuje výstroj hokejistov v NHL aj reprezentantov na Olympiáde

Ako investor a poradca máš možnosť ovplyvňovať, aké produkty vznikajú a komu slúžia. Ako uvažuješ o etickom rozmere inovácií, najmä v prostredí, ktoré má tendenciu oslavovať rast bez ohľadu na dôsledky?

Rast ako taký nepovažujem za problém. Problém nastáva vtedy, keď firma alebo zakladatelia idú proti svojim hodnotám a tomu, v čo veria, len aby ten rast dosiahli. Snažím sa ľuďom pripomínať, že aj spôsob, akým sa dopracujeme k výsledku, je dôležitý.

Ten výsledok síce môže byť menší alebo môže prísť neskôr, ale ak tá cesta bola postavená na dôvere, rešpekte a férovosti, človek po nej stretne ľudí, s ktorými bude radosť pracovať aj v budúcnosti a zažije skúsenosti, ktoré ho budú formovať do konca života. A to je podľa mňa hodnota, ktorú sa neoplatí obetovať za žiadnu krivku rastu.

Otvorene vystupuješ ako člen LGBT+ komunity, a to v prostredí, ktoré často nie je úplne pripravené na diverzitu. Kedy si začal cítiť, že autenticita a otvorenosť nie sú rizikom, ale naopak, že môžu byť tvojou výhodou?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy