Šéf INOVIA: Potrebujeme „ťažné kone“, nie jednorožce. Tie nám prinesú nové pracovné miesta a vyššie mzdy

Keď sa povie inovačný tiger Európy, málokomu napadne Žilina. Dáta však neklamú a severné Slovensko dnes v raste predbieha aj hlavné mesto. Vlastimil Kocián, muž stojaci za inovačným centrom INOVIA, v tom má jasno.

Podľa neho nie je tajomstvo v miliónových dotáciách, ale v tom, že si kľúčoví hráči v regióne dokážu bez okolkov sadnúť za jeden stôl.

Vlastimil nie je teoretik z kancelárie. Svoju kariéru budoval 30 rokov priamo v teréne, kde pomáhal rásť lokálnym firmám na európsku úroveň. Dnes tvrdí, že namiesto čakania na zázračných jednorožcov, teda mimoriadne vzácne startupy s hodnotou presahujúcou miliardu dolárov, by sme mali staviť na poctivé ťažné kone v podobe stabilných firiem. Práve tie tvoria skutočné hodnoty a pracovné miesta.

V našom rozhovore otvorene hovorí o tom, prečo je blízkosť v regióne viac ako kapitál v Bratislave a čo všetko musíme zmeniť, aby mladé talenty prestali baliť kufre a odchádzať do zahraničia.

• Čo všetko sa v tomto rozhovore dozviete?
• Prečo Žilina v inováciách momentálne valcuje Bratislavu?
• Ktorý kľúčový faktor rozhoduje o úspechu žilinských firiem?
• Akú konkrétnu pomoc dostane podnikateľ v centre INOVIA?
• Prečo sú pre náš región dôležitejšie ťažné kone než jednorožce?
• Ktoré tri podmienky musí firma splniť pre obrat nad 20 miliónov?
• V čom spočíva najväčšia konkurenčná výhoda podnikania na severe Slovenska?

Žilina podľa dát rastie v inováciách rýchlejšie ako Bratislava. Čo sa v regióne reálne zmenilo za posledné roky, že sa o ňom dnes hovorí ako o jednom z najrýchlejšie rastúcich inovačných regiónov v EÚ?

Máme silnú technickú univerzitu, ambiciózne firmy, ktoré robia špičkové veci s globálnym dosahom, a samosprávu, ktorá pochopila, že inovácie nie sú luxus, ale nevyhnutnosť.

Bratislava má obrovskú výhodu vo veľkosti, v koncentrácii kapitálu a ľudí. Ale Žilina má niečo, čo hlavné mesto tak ľahko nedosiahne – vzájomnú blízkosť. Županka, primátor, rektor, podnikatelia. Tí ľudia sa tu osobne poznajú a vedia si sadnúť za jeden stôl a spoločne hľadať riešenia.

Potvrdzujú to aj dáta. V meraní inovačnej výkonnosti sme sa za posledné roky posunuli na úroveň okolo 67 bodov zo 100. To stále nie je európsky priemer, ale krivka stúpa rýchlejšie ako v iných slovenských regiónoch. A práve to je ten signál.

INOVIA funguje ako „most“ medzi firmami, výskumom a samosprávou. Ako by ste jednoducho vysvetlili podnikateľovi, ktorý vás nepozná, čo preňho viete konkrétne urobiť?

Prídete za nami s problémom alebo ambíciou a my vám pomôžeme nájsť cestu. Nemáme na to jednu službu, ale celý systém. Ak ste firma, ktorá chce rásť, ale nevie, ako škálovať alebo digitalizovať, dáme vám k dispozícii skúseného experta, ktorý to už niekde urobil.

Máme sieť vyše 150 expertov, vrátane zahraničných cez sieť Ynovate. Ak máte inovatívny nápad, ale nie ste si istí biznisovou stránkou, pomôžeme vám pripraviť biznis plán, nastaviť procesy a nájsť prvých zákazníkov. Ak potrebujete prepojiť výskum s praxou, poznáme ľudí na univerzite a vieme sprostredkovať spoluprácu. Sme skôr navigátor. Pomáhame podnikavým ľuďom nájsť správny smer a správnych ľudí.

Od roku 2021 ste pomohli takmer stovke firiem. Kedy viete, že firma má potenciál rásť, a kedy je to skôr len dobrý nápad bez biznisovej budúcnosti?

Kľúčových je pre mňa niekoľko faktorov. Tým prvým je tím. Firma môže mať geniálny produkt, ale ak za ňou stoja ľudia, ktorí nevedia spolupracovať alebo sa nevedia prispôsobiť, je to problém. Druhá vec je, či rieši reálny problém, za ktorý je niekto ochotný zaplatiť. Znie to banálne, ale prekvapivo veľa nápadov túto podmienku nespĺňa.

A tretia vec, ktorú sledujeme, je schopnosť učiť sa a meniť sa. Najlepšie firmy, s ktorými sme pracovali, neboli tie, ktoré prišli s hotovým plánom. Boli to tie, ktoré boli ochotné počúvať spätnú väzbu a pracovať s ňou.

Upozorním aj na jednu vec. My v INOVIA nerobíme selekciu typu „toto áno, toto nie“. Každému sa snažíme pomôcť aspoň zorientovať sa. Ale sú aj prípady, keď otvorene povieme: toto nie je biznis, toto je hobby. A aj to je forma pomoci.

Hovoríte o podpore „ťažných koní“ namiesto čakania na jednorožcov. Prečo je tento prístup realistickejší pre slovenský región?

Pretože jednorožce sú štatistická anomália. Na Slovensku sme ho ešte nenašli za celú históriu. Stavať regionálnu stratégiu na tom, že vychováme ďalšieho, by bolo ako plánovať rozpočet okolo výhry v lotérii.

Ale máme tu desiatky firiem, ktoré majú obrat 5, 10, 15 miliónov eur, expandujú, zamestnávajú 50 až 200 ľudí a každý rok rastú. To sú ťažné kone. Keď takej firme pomôžeme zdigitalizovať procesy, nájsť nový trh alebo zoptimalizovať výrobu, efekt je okamžitý a merateľný. Nové pracovné miesta, vyššie mzdy. Pre región je oveľa cennejšie mať 50 firiem, ktoré stabilne rastú, ako čakať na jednu, ktorá možno raz „vystrelí“. Ten prístup nie je sexy, ale funguje.

Má dnes slovenský región šancu vybudovať firmu s obratom nad 20 miliónov eur a významným exportom? Čo je rozhodujúce, aby sa to podarilo?

Samozrejme. Už dnes tu máme firmy, ktoré toto dosiahli alebo k tomu majú dobre našliapnuté. MTS, BeLenka, KROS, Asseco CEIT a ďalšie. Takže to nie je otázka, či je to možné. Otázka je, ako to zreprodukovať a koľko takých firiem dokážeme vychovať.

Rozhodujúce sú tri veci. Po prvé, firma musí od začiatku myslieť globálne. Slovenský trh je príliš malý na to, aby vás niekam posunul. Po druhé, musíte mať prístup k talentom. To je dnes asi najväčší problém, nielen u nás, ale v celom regióne strednej Európy. Potrebujete trpezlivý kapitál. Nie investora, ktorý chce exit za tri roky, ale partnera, ktorý rozumie tomu, že budovanie firmy s 20-miliónovým obratom trvá 7 až 10 rokov.

My sa snažíme vytvárať prostredie, ktoré tieto tri podmienky uľahčuje. Zišla by sa však pomoc od štátu, predovšetkým z hľadiska prístupu ku kapitálu.

Ako vyzerá spolupráca medzi univerzitou, župou a mestom v praxi? Je to skutočná stratégia, alebo skôr neustále vyjednávanie rôznych záujmov?

Oboje. A to je úprimná odpoveď. Spolupráca medzi troma zakladateľmi INOVIA – Žilinskou univerzitou, Žilinským samosprávnym krajom a mestom Žilina – funguje, ale nie je to tak, že si sadneme a všetci sa na všetkom zhodneme.

Každý z partnerov má iné priority. Univerzita chce publikácie a granty. Mesto chce pracovné miesta a kvalitu života. Župa chce regionálny rozvoj. A to je v poriadku. Práve rôznorodosť záujmov vytvára priestor pre zmysluplné riešenia.

V praxi to vyzerá tak, že INOVIA sa ako neutrálny hráč snaží tieto záujmy koordinovať. Robíme spoločné stratégie, zdieľame dáta o firmách a výskume, organizujeme spoločné podujatia.

zdroj: Inovia

Slovensko často trpí roztrieštenosťou iniciatív. V čom je výhoda toho, že Žilina má jednu „inovačnú autoritu“?

Keď hľadajú pomoc podnikateľ alebo výskumník, nemusia obchádzať päť rôznych organizácií a zisťovať, kto čo robí. Príde za nami a my im priamo pomôžeme alebo ich nasmerujeme.

Na Slovensku je bežné, že v jednom meste existujú tri iniciatívy, ktoré robia to isté, ale navzájom sa nepoznajú. Každá má svoj grant, svoju správu, svoju webstránku a reálny dosah takmer žiadny. My sme sa tomu chceli od začiatku vyhnúť.

INOVIA nie je monopol. Spolupracujeme s množstvom partnerov. Ale je to jedno miesto, kde sa veci koordinujú, kde existuje prehľad o tom, čo sa v regióne deje, a kde sa dáta zbierajú systematicky. To je obrovská výhoda, keď potrebujete robiť informované rozhodnutia.

Vstúpili ste do siete Ynovate a prepájate sa s českým ekosystémom. Čo nám podľa vás Česko robí v inováciách lepšie a čo sa od nich môžeme naučiť?

Česi majú pred nami zásadný náskok v jednej veci, a tou je kontinuita. Jihomoravské inovačné centrum v Brne funguje vyše 20 rokov. Moravskosliezske v Ostrave viac ako 7 rokov. Za ten čas si vybudovali stabilné tímy, dlhodobé vzťahy s firmami a reálny track record.

My sme na začiatku. INOVIA funguje od roku 2022. Takže sa od nich učíme najmä to, ako budovať dôveru u firiem, nastavovať programy tak, aby mali merateľný vplyv, a ako efektívne pracovať s expertmi.

Cez Ynovate máme prístup k sieti vyše 150 špičkových biznis expertov z celého Česka.

Čo by sme sa však nemali učiť, je kopírovanie modelov 1:1. Slovenské regióny majú inú dynamiku, iný vzťah so štátom. Musíme si nájsť vlastnú cestu.

Mnoho mladých talentov zo severu Slovenska odchádza do zahraničia. Cítite, že sa tento trend mení? Čo musí región ponúknuť, aby ich dokázal prilákať späť?

Trend sa ešte nezmenil. Stále odchádza veľa šikovných ľudí a bolo by pokrytecké tvrdiť opak. Ale niečo sa mení v hlavách tých, ktorí sa vracajú. Tí už neprichádzajú ako neúspešní emigranti. Prichádzajú ako ľudia, ktorí videli svet, nabrali skúsenosti a rozhodli sa vedome, že chcú budovať doma. A to je úplne iná energia.

Čo musí región ponúknuť? Prestaňme sa tváriť, že ich sem zlákame propagačným videom. Ľudia sa vracajú kvôli trom veciam: zaujímavej, dobre ohodnotenej práci s veľkým dosahom, životným nákladom, ktoré vám dovolia žiť, nielen prežívať, a komunite, teda pocitu, že nie ste sami.

Otvorili sme regionálne centrum v AT Parku, kde vedľa seba sedia AT Crystals, Asseco CEIT, M2M Solutions a exe. To sú firmy, kde robíte veci, ktoré sú na svetovej úrovni. Ak toto nie je dôvod vrátiť sa, tak neviem, čo je.

Ako sa dnes podniká v regióne mimo Bratislavy? Je to väčšia výzva, alebo, naopak, výhoda?

Oboje. Ale tá výhoda je väčšia, ako si väčšina ľudí myslí. V Žiline nemáte na výber z desiatich VC fondov. Nemáte päť coworkingov na jednej ulici s desiatimi „fancy“ reštauráciami. A keď hľadáte špičkového právnika na medzinárodné transakcie, musíte zavolať do Bratislavy.

Ale viete, čo tu máte? Zamestnanca, ktorý vám neodíde po šiestich mesiacoch za plat vyšší o 200 eur. Kanceláriu maximálne za polovicu bratislavskej ceny. Rýchly kontakt na primátora alebo rektora. A komunitu, kde sa ľudia poznajú a pomáhajú si.

Bratislava je skvelá na prvé dva roky startupu. Na rast firmy nad 50 ľudí je však región často lepší. Stabilnejšie tímy, nižšia fluktuácia, nižšie náklady, väčšia lojalita. A keď máte internet a letisko necelé dve hodiny cesty, väčšina nevýhod sa stráca. Najväčšia výhoda je však psychologická: v regióne ste viditeľní. Kým v Bratislave ste jeden z tisícov, tu ste „tí z AT Parku“. A to je pre budovanie značky neoceniteľné.

Ovplyvňuje aktuálna politická a spoločenská situácia na Slovensku ochotu firiem investovať a rásť?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy