Zuckerberg v tričku s americkou vlajkou ničí súperov. Miliardári majú nový trend, vysielajú ho naživo
- Tech miliardári sa bijú naplno a v priamom prenose
- Nová móda hypermaskulinity sa šíri zo Silicon Valley až do politiky

- Tech miliardári sa bijú naplno a v priamom prenose
- Nová móda hypermaskulinity sa šíri zo Silicon Valley až do politiky
Nie je to sci-fi, ale realita roku 2025. Technologickí magnáti si podľa New York Times už nevystačia iba s egami v predstavenstvách a hádkami na Twitteri. Najnovší trend medzi bohatými pánmi z Kalifornie? Bojové umenia. A nielen tak pre frajerinu – ide sa ostro a naživo na YouTube.
Mark Zuckerberg, donedávna tichý šéf Mety so sklonom k mikinám a virtuálnej realite, sa mení na MMA zápasníka. Na Instagrame sa pravidelne pochváli fotkami, kde v šortkách a tričku s americkou vlajkou dusí súperov na podložke. Tvrdí, že korporátny svet je dnes „vykastrovaný“ a že mu chýba „mužská energia“. Tak si ju ide doplniť rovno do ringu.
Súboj ako startup
A nie je sám. Na kryptokonferencii ETHDenver sa investor Andrew Batey namiesto prezentácie postavil do klietky a išiel do boja – v rámci projektu Influencer Fight Club. To je taká nová atrakcia, kde si to medzi sebou rozdajú startupisti a investori ako v Mortal Kombate, len naživo. Sleduješ to na YouTube, stávkuješ cez krypto a kričíš na obrazovku ako pri UFC. Víťaz berie slávu, fanúšikov a poriadnu dávku machizmu.
Za týmto trendom stojí projekt Karate Combat – niečo medzi športovou ligou a krypto startupom. Namiesto akcií ponúkajú Karate tokeny, ktorými môžu fanúšikovia stávkovať na zápasy. A tie sú čoraz častejšie doplnené aj o zápasy tech chlapíkov, ktorí si chcú overiť, či ich bicepsy stoja za niečo viac ako len dobrý filter.
Celé to dokonale zapadá do súčasnej manosféry – online priestoru plného hypermaskulínnych rečí o tom, ako svet „zženštil“ a treba ho zachrániť pravým chlapstvom. Je to reakcia na #MeToo, feminizmus a realitu, kde ženy nielenže pracujú, ale sú v práci aj šéfky. Pre niektorých chlapov úplná pohroma, ktorú riešia tým, že sa idú navzájom mlátiť do hlavy. Dokonca aj Elon Musk si chcel švihnúť a vyzval Zuckerberga na zápas v rímskom Koloseu. Nakoniec však zo zápasu vzišlo.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Nevyrastení chlapci sa hrajú na mužov
Feministická autorka Susan Faludi len sucho poznamenala, že ide o „chlapčenskú predstavu toho, čo znamená byť mužom“. Ale skúste to povedať niekomu, kto má 10-miliónový startup, čiernu mikinu s logami krypto firiem a plný tréningový plán bojových športov. Títo chlapi nehrajú World of Warcraft, oni sú ten „war“.
Samotná ideológia „silných mužov“ má omnoho hlbšie korene – a dnes sa prelieva z obrazoviek priamo do politických inštitúcií. V Spojených štátoch sa s Trumpovým návratom k moci čoraz častejšie hovorí o „Broligarchii“ – vláde bro-kultúry. Tá prepája technologických gigantov ako Elon Musk či Mark Zuckerberg, ktorí verejne súperia o to, kto je tvrdší, silnejší a „viac muž“.
Ich absurdné verejné výzvy na MMA súboje v klietke nie sú len marketingovým ťahom. Ide o divadelné potvrdenie ich maskulínnej identity – snahu presadiť sa cez silu, dominanciu a výdrž. Čím viac testosterónu a menej empatie, tým lepšie. Sillicon Valley sa tak mení na sparťanskú telocvičňu, kde si muži odovzdávajú poznatky o kryptomenách, ranných rutinách a biohackingu, zatiaľ čo ženy zostávajú za dverami – doslova aj metaforicky.
Za všetkým je strach
Za týmto návratom „skutočných chlapov“ sa však skrýva aj úzkosť. Sociológovia podľa die Presse upozorňujú, že mnohí mladí muži, najmä bieli a zo sociálne slabších vrstiev, sa cítia znevýhodnení a bez perspektívy. V školách zaostávajú za dievčatami, tradičné mužské role sa rozpadli a nové ešte nevznikli. Výsledkom je frustrácia, ktorá sa ľahko kanalizuje do nenávisti – najmä voči ženám, menšinám a „slabosti“.
To je živná pôda pre internetovú „manosphere“, kde sa zbiehajú aj tzv. Sigma Males. Tento mix hypermaskulinity, neoliberalizmu a technologickej moci má však aj svoj politický rozmer. Trump veľmi rýchlo pochopil, že práve títo „bros“ tvoria jeho najvernejšiu voličskú základňu. Mnohých influencerov z tohto prostredia pritiahol do svojho kampaní – do lietadla Trump Force One aj do palácov v Mar-a-Lago. Ich slová, štýl a memes dnes formujú verejnú debatu oveľa viac než akékoľvek noviny či televízie.
Mizogýnia, ktorú hlásajú Andrew Tate alebo Incels, čoraz viac preniká do mainstreamu. Často je ospravedlňovaná ako „len iný názor“. A práve v tom tkvie jej nebezpečenstvo: ak sa predstava o mužskej nadradenosti, silových riešeniach a emocionálnej necitlivosti stane normou, radikalizácia už nie je otázkou výnimky, ale trendu.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: New York Times, Die Presse , AP, Business Standard