Zuzana Dolinková: Seniorov motivuje pocit bezpečia, nie úplatky (KOMENTÁR)

Autorka je právnička, bývalá riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov a podpredsedníčka strany Hlas-SD. 

Tí, ktorí predstavujú vzácne a hlboké korene spoločnosti, sú zároveň tými, ktorí vybudovali jej hodnoty a sú aj našimi prirodzenými autoritami a vzormi.

Okrem verejne známych osobností a lídrov sú nimi najmä naši seniori, mamy, otcovia, staré mamy a starí otcovia. Tak ako oni od útleho detstva formovali nás, naše zmýšľanie, naše názory, naše smerovanie, vývoj a rast, mám dnes stále viac pocit, že práve teraz potrebujú o niečo viac pomocnú ruku. 

V čase rozdelenej krajiny, rozhádaných rodín a priateľov kvôli rozhodovaniu sa o očkovaní cítiť komunikačné napätie, ktoré by sa dalo krájať. Zároveň cítiť, že naši seniori potrebujú navnímať aktuálne udalosti od tých, ktorí sú im blízki, veria im a pomôžu im nájsť východisko z labyrintu neistoty a neznámeho.

Posolstvám a grafikám často nerozumejú. A okrem toho majú množstvo otázok, ktoré sa možno pre iných zdajú jasné, ale verte, nie je to tak. Treba povýšiť pokoru na úkor ega, funkcie a titulov a obetovať čas ba obyčajnú ľudskú debatu. Niekedy bude potrebné možno aj zvýšiť hlas a razantne argumentovať.

Ak však takýto postoj príde od ľudí, ktorým dôverujeme, prijímame to inak a aspoň počúvame. Zmätočná komunikácia vládnych autorít nás dostala do bodu straty dôvery vo všeobecnosti. Napriek tomu som presvedčená o tom, že nemôžeme rezignovať. Naopak, treba hľadať také cesty, ktoré sú zjazdné a nie ísť hlavou proti múru a ponižovať ľudí len preto, že vláda je neschopná úspešných riešení a normálneho dialógu.

Je nespochybniteľným faktom, že celé divadlo o dehonestácií očkovania proti Covidu, ktoré tu všetci už rok sledujeme, je predovšetkým jedna veľká mediálna vojna. Nie, nemyslím si, že ide viac o politický boj, ale najmä o nešťastný boj názorov „najmúdrejších mysliteľov“ sociálnych sietí.

A tento boj sa odohráva na bojisku, na tribúnu ktorého nemajú mnohí z ohrozenej skupiny ľudí prístup. Dostávajú sa k nim iba čiastkové a skreslené informácie. Prirodzene sa boja urobiť krok, ktorý je pre nich jedna veľká neznáma, a preto radšej nerobia nič.

Stoja na jednom mieste, čakajú a bezmocne sa prizerajú, či si ich niekto konečne všime. A na túto nečinnosť – svoju, ale i tých, ktorí im nepodávajú pomocnú ruku – doplácajú, žiaľ, najviac oni sami – naši seniori. Najzraniteľnejšia a najohrozenejšia veková skupina ľudí vo veku nad 60 rokov. 

A čo vedia urobiť tí, ktorí majú prístup ku hromadným zdrojom informácií, vedia si zo všetkých dostupných zdrojov triezvo vyselektovať konšpiračné hoaxy a dať si vecne na misku váh plusy a mínusy, v ktorých sa tí nerozhodnutí stále nevedia zorientovať a majú strach?

Ak vláda, ktorá stojí na čele štátu, nie je schopná bez dennodenných sporov, neustáleho obviňovania a vyviňovania sa a pochopiteľnej straty dôvery, zabezpečiť všetkým ľudom dostupné, relevantné a presvedčivé argumenty, prečo je očkovanie tou najlepšou prevenciou ako konečne pandémiu poraziť a žiť normálny život, zostala nám už len/ešte aj ľudská a úprimná osveta tých, ktorí si ľahšie vedia zrátať, koľko je dva plus dva.

Komu veria naši rodičia a starí rodičia viac ako svojim najbližším, deťom, vnukom, lekárom, možno susedom, kamarátom, starostom, primátorom? Áno, mať účinnou prevenciou ochránenú ohrozenú skupinu ľudí vo veku 60+ je dôležitým míľnikom k tomu, aby sme vykročili v ústrety normálnemu životu.

Na vlastnej koži som sa opakovane presvedčila o tom, že priamy a ľudský rozhovor dokáže zázraky. Veľakrát je tou rozhodujúcou barličkou, ktorá je ďalšou kvapkou v mori. Kontinuálne s priamym kontaktom a osvetou, na ktoré sme trestuhodne nevyužili dve teplé letá (alebo minimálne štyri premárnené mesiace) nemôžeme rezignovať ani na cielené doručovanie jasných faktov širokej verejnosti.

To znamená, jednoduchou cestou verejnoprávnych médií zverejňovať každý jeden deň čerstvé a pravdivé údaje, štatistiky a doručovať všetkým adresátom maximálne zrozumiteľné posolstvá, priame odkazy, rukolapné výzvy a vytýčené ciele.

Neďaleká minulosť nám čierne na bielom ukázala, že ľudia nie sú ovce. Aj keby si to možno mnohí vrcholoví predstavitelia tohto štátu želali, pretože sa k nim tak často správajú a tak s nimi aj komunikujú.

Plyšové hračky ani miliónové, tisícové či niekoľko sto eurové úplatky naozaj nie sú motiváciou. Motiváciou k správnemu rozhodnutiu môže byť len pocit bezpečnosti a dôvera v lepšie zajtrajšky.

A najrýchlejšou a najefektívnejšou cestou k dosiahnutiu tejto méty na celom svete je dnes prevencia. Áno, prevencia aj vo forme dobrovoľného očkovania. Prevencia je najlacnejšia liečba. Prevencia je účinný spôsob solidarity a súdržnosti. Prevencia je základný kameň, na ktorom môžeme stavať zdravú spoločnosť.

Článok nie je autorským textom Startitup. Vyjadruje názor autora, nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre