Čo to je ten “star­tup”?

Luky Gašparík Sr. / 2. január 2015 / Tools a produktivita

Star­tup sem, star­tup tam, všetci máme star­tupy a pri­tom nikto nevie, čo to presne zna­mená — každý si ho totiž vykladá podľa seba. Otvo­rili ste si kavia­reň? Super, máte star­tup. Aspoň takto si to vysvet­ľujú nie­ktorí z nás.

Práve toto zmýš­ľa­nie uro­bilo za posledné roky zo slova “star­tup” jedno spro­fa­no­vané slovo, pou­ží­vané na pomaly každú novo­vznik­nutú firmu. Prečo sa teda volá star­tup star­tu­pom a čo odli­šuje star­tup od iných novo­vznik­nu­tých spo­loč­ností? Je jasné, že zelo­voc star­tu­pom asi nikdy nebude, či? Pri­pra­vil som pre vás nie­koľko mýtov o slove star­tup, aby som to uvie­dol aspoň tro­cha na správnu mieru. 

Mýtus č.1: Musím byť štu­den­tom a žijú­cim v garáži alebo ešte lep­šie, v piv­nici

Veľa ľudí si pred­sta­vuje pod slo­vom star­tup sku­pinu štu­den­tov s pokro­či­lým akné na tvári, ktorí nie­kde v piv­nici zostro­jujú stroj času. Ak nazrieme tro­cha späť do minu­losti, tak je táto dom­nienka cel­kom opod­stat­nená. Veľká časť dnes už tech­no­lo­gic­kých gigan­tov, začala naozaj práve doma v garáži a zakla­da­teľmi boli mladí štu­dáci. Odvtedy sa tento obraz kla­sic­kého star­tupu drží v mys­liach ľudí. Čiže ak som neza­čal v garáži, nie som star­tup? NIE! Naozaj­stný význam slova star­tup sa len posu­nul o čosi ďalej. Pri veľ­kej inter­ne­to­vej bub­line v roku 2000, sa väč­šina IT spo­loč­nosti nazý­vala star­tupmi. V tom čase si zís­kalo slovo star­tup dosť nepria­te­ľov, nakoľko všetci vieme, čo sa s týmito spo­loč­nos­ťami stalo. 

Je úplne jedno, kde svoj star­tup zalo­žíte a koľko máte rokov. Garáž, piv­nica či det­ská izba, je to úplne za tri. Pod­statné je to, čo robíte!

Na veku naozaj nezá­leží!

Mýtus č.2: Musí to byť tech­no­lo­gická firma, inak to star­tup nie je

Ďal­šia dom­nienka, ktorá poďla mňa nie je správna. Základ­ným prv­kom slova star­tup je určite iné slovo a to “Ino­va­tív­nosť”. Mys­lím si, že nemô­žeme nazvať firmu star­tu­pom, pokiaľ nene­sie v sebe prvky ino­vá­cie, či už vo forme rie­še­nia neja­kého prob­lému alebo pri zalo­žení nie­čoho úplne nového, čo tu ešte nebolo. Z glo­bál­neho hľa­diska majú poten­ciál uspieť hlavne star­tupy, ktoré rie­šia už exis­tu­júci prob­lém abso­lútne inak alebo pri­chá­dzajú s nie­čím úplne novým.

Lokálne môžete uspieť samoz­rejme aj s menej ino­va­tív­nym rie­še­ním (hlavne ak sa bavíme o B2B). Tak ako sa vyvíja celý svet, aj slovo star­tup nie je už ani zďa­leka len o tech­no­ló­giách. Dôka­zom toho sú aj rôzne star­tu­pové súťaže, na kto­rých sa pri­dá­vajú rôzne kate­gó­rie star­tu­pov (viď aj slo­ven­ské startupawards.sk). Digi­tal, online, art&design, science…

Mýtus č.3: Stačí oko­pí­ro­vať star­tup, ktorý fun­guje inde. Veď stále to je star­tup

No to je bohov­ský prí­stup. Prav­de­po­dob­nosť, že vaša firma bude fun­go­vať je síce vyš­šia, ale o star­tupe sa nemô­žeme baviť. Krá­ľom “klo­no­va­nia” je známy nemecký Roc­ket Inter­net, ktorý to ale predsa len robí extrémne sofis­ti­ko­vane. To, že niečo fun­guje na jed­nom trhu však nezna­mená, že bude aj na dru­hom, čo veľa ľudí pochopí až prí­liš neskoro. Pri okop­če­ných star­tu­poch sa často zabúda na základné domáce úlohy ako mar­ket rese­arch a vali­dá­cia pro­duktu — z čoho sa vie vykľuť cel­kom neprí­jemné prek­vapko.

Mýtus č.4.: Xia­omi, Face­book, Uber — sú star­tupy?

Nie, nie sú. Aj keď všetky raz star­tupmi boli, dnes ich už star­tupmi určite nazvať nemô­žeme. Prečo? Čo si mys­líte, kde je tá hra­nica, kedy by sme firmu už nemali nazý­vať star­tu­pom? Rast, obrat, počet zamest­nan­cov? Dokonca som čítal, že už po seed rounde by sme star­tup nemali nazý­vať star­tu­pom?! S týmto názo­rom nesú­hla­sím. Tu by som súhla­sil s apli­ko­va­ním pra­vidla 50,100, 500. V USA je to cel­kom častý spô­sob ako ohra­ni­čiť slovo star­tup (v EÚ by sme to mali asi vyde­liť — min. tromi:) ).

  • $50 mil. obrat (za posled­ných 12 mesia­cov);
  • 100 a viac zamest­nan­cov;
  • Hod­nota spo­loč­nosti viac ako 500$ mil. (aspoň v USA, u nás sa dá pole­mi­zo­vať)

Ako si môžete všim­núť, časové hľa­disko tu vôbec nie je zohľad­nené. Osobne si mys­lím, že je to tak správne. O tom, že Aero­mo­bil je star­tup asi nikto nepo­chy­buje, presne ani o tom, že jeho zostro­je­nie trvalo 25 rokov ;).

Tak­tiež šká­lo­va­teľ­nosť, ktorú dosť často poču­jeme hlavne na margo slo­ven­ských star­tu­pov. Tu záleží pre­dov­šet­kým na ambí­cií star­tupu. Nie všetky star­tupy sú šká­lo­va­teľné, čo vyplýva z ich samot­nej pod­staty. Nie­kedy môžu rie­šiť len kon­krétny prob­lém na danom trhu. Úprimne si mys­lím, že občas je lep­šie mať dobrý lokálny star­tup, ako mať pre­hnané glo­bálne ambí­cie na satu­ro­va­nom sve­to­vom trhu — je to však značne indi­vi­du­álna vec.

Mýtus č.5: Star­tup musí hneď zará­bať

Tak ako som písal v bode 4, exis­tuje via­cero typov a seg­men­tov, kde sú star­tupy aktívne a postupne pre­sa­kujú do všet­kých sfér ľud­ského života. Face­book naprí­klad dlho nemal žia­den význam­nejší obrat, tak­tiež aj Snap­chat — a dosiahli miliar­dové valu­ácie. Tak­tiež záleží na tom, či ide o B2B alebo B2C. Inves­tori nie sú sprostí a od kaž­dej svo­jej inves­tí­cie čakajú, že sa im X násobne vráti — nezá­visle na druhu a seg­mente pod­ni­ka­nia. Pravda ale je, že od star­tupu sa čaká rýchly rast, čo je jeden zo základ­ných pred­po­kla­dov slova star­tup — presne ako ino­va­tív­nosť a z časti šká­lo­va­tel­nosťStar­tup by však mal mať mini­málne poten­ciál vyso­kej návrat­nosti inves­tí­cie. Hlúpo pove­dané, dám 100 a vráti sa mi 1000. Bez tohto poten­ciálu, tiež nemô­žeme hovo­riť o star­tupe — toto je však lep­šia otázka na inves­tora (feel free to com­ment).

So zau­jí­ma­vou defi­ní­ciou prišlo aj naše Minis­ter­stvo finan­cií:

Star­tupy sú novo zalo­žené pod­niky, res­pek­tíve pod­niky v štá­diu zalo­že­nia, ktoré sa sna­žia mate­ria­li­zo­vať alebo už mate­ria­li­zo­vali určitú myš­lienku do pro­duk­to­vej podoby, kto­rej pri­daná hod­nota spo­číva vo výni­moč­nosti na trhu a rie­šení prob­lému, kto­rého rie­še­nie dopo­siaľ nebolo známe. Z dlho­do­bého hľa­diska musia byť tieto spo­loč­nosti šká­lo­va­teľné, tzv. scale up a to tým, že sa ich pro­dukty a služby začnú vyrá­bať vo veľ­kom roz­sahu s cie­ľom rie­še­nia nedos­tatku čo naj­šir­šej spo­lo­čen­skej sku­piny, alebo vykážu poten­ciál na rýchly eko­no­mický dopad. Pro­dukt alebo služba star­tupu musí mať [tech­no­lo­gický a/alebo výskumný základ], musí využí­vať infor­mačné tech­no­ló­gie na pre­daj, bran­ding, výrobu produktu/služby a musí sa týkať slu­žieb, ktoré v trho­vých pod­mien­kach majú šancu uspieť od začiatku pod­ni­ka­nia v prí­pade záujmu kli­en­tov.“

Plus ešte dodáva: “Záro­veň nemajú mať žia­den obrat, resp. ročný obrat do výšky 200 – tisíc eur. Mini­málne 25 per­cent nákla­dov spo­loč­nosti musí ísť na výskum a vývoj”.

Vidíte sami, že defi­ní­cia MF sa nie úplne zho­duje s tým čo som napí­sal ja. Čo dokelu je pod­nik vo fáze zalo­že­nia? O šká­lo­va­teľ­nosti som už písal a či tech­no­lo­gický alebo nie — tiež si viete zod­po­ve­dať. Naj­viac ma však zasko­čil ten limi­tu­júci obrat. Neviem akou metó­dou sa prišlo zrovna na žia­den obrat, resp. 200k. Prečo práve tu by mala byť tá pomy­selná hra­nica, kto vie, netu­ším.

Ak by som to mal v skratke zhr­núť — na to, aby sme firmu mohli nazvať star­tu­pom musí, alebo lep­šie pove­dané, mala by v sebe niesť 3 základné prvky: Ino­va­tív­nosť, Šká­lo­va­teľ­nosťNie­koľko násobný poten­ciál návratu inves­tí­cie.

Držím palce!

Pridať komentár (0)