Zaklí­nadlo menom star­tup

Michal Tomek / 4. marec 2014 / Startupy

Nie­kedy to tu vyzerá ako v poten­ciál­nom star­tu­po­vom nebi. Každý by chcel mať ten svoj star­tup. Kto by sa nech­cel zara­diť medzi firmy ako Face­book, Snap­chat, Airbnb alebo Cro­wd­tilt.

O star­tu­poch sa hovorí od čias veľ­kej inter­ne­to­vej bub­liny (tzv. dot com boom). Vzni­kali prvé firmy zapĺňa­júce diery na trhu pomo­cou inter­netu. Keďže táto oblasť pod­ni­ka­nia sa len roz­bie­hala, začali sa nazý­vať podobné firmy „star­tupmi“. Neexis­tuje presná defi­ní­cia slova star­tup. Stáva sa, že sa zaň ozna­čuje aká­koľ­vek začí­na­júca firma. Nie je to úplne správne. Prečo? Začia­tok star­tu­pov je spo­jený s vývo­jom inter­netu a tech­no­ló­gií. Star­tup by mal vždy pri­ná­šať niečo nové, zapl­niť vznik­nutú dieru na trhu pomo­cou nových tech­no­lo­gic­kých mož­ností. Otvo­re­nie donášky pizze je síce zapl­ne­nie diery na trhu, no nepri­náša nič nové. Môže pri­niesť len zlep­še­nie už exis­tu­jú­ceho – naprí­klad ceny alebo rých­losti donášky.

Jed­nou z ďal­ších cha­rak­te­ris­tík je neis­tota. Star­tupy zná­šajú viac rizika ako iné začí­na­júce pod­niky. Je to dané práve tým, že pri­ná­šajú niečo nové a nikto nevie, aká bude odozva. A aj v prí­pade pozi­tív­neho feed­backu nie je istá jeho trvác­nosť. Mieru rizika pri roz­voze pizze možno zhod­no­tiť – stačí vziať do úvahy nasý­te­nosť trhu, kon­ku­ren­ciu a iné známe fak­tory (čím ale neho­vo­rím, že je to jed­no­du­ché). S rizi­kom potom súvisí aj miera návrat­nosti. Ak je star­tup úspešný, dokáže pro­du­ko­vať obrov­ské príjmy. Taký Face­book musel vo svo­jich začia­tok peniaze do firmy len dávať. Či to bolo tisíc dolá­rov Edu­arda Save­rina ako vôbec prvého inves­tora alebo Petra Thiela, ktorý doň vstú­pil ako prvý externý inves­tor. Vieme, akú hod­notu má Face­book teraz.

Na dru­hej strane treba zdô­raz­niť, že na jeden mega­ús­pešný star­tup pri­pa­dájú podľa Wall Street Jour­nal pri­bližne tri stra­tové . O tých skra­cho­va­ných, samoz­rejme, nevieme. Pozor­nosť zís­kajú len tie, ktoré pre­šli sitom a sú hitmi. Preto sa „star­tup“ stal až magic­kým slo­vom v našich kon­či­nách. Akoby sme vní­mali jed­no­du­chú rov­nicu: star­tup (s tro­chou práce) = veľké peniaze. Neprek­va­puje teda častá odpo­veď na otázku „Čo by si chcel robiť?“ „Zalo­žiť nejaký star­tup.“. Nemám za sebou žia­den star­tup, no vní­mam svet okolo seba a zau­jí­mam sa o túto oblasť. Dovo­lím si teda tvr­diť, že by to malo fun­go­vať naopak. Nie „Chcem zalo­žiť star­tup. V akej oblasti“? , ale „Čo keby sa ľudia socia­li­zo­vali na webe? Musím to naprog­ra­mo­vať a uvi­díme. Aha, roz­be­hol som pop­ri­tom star­tup.“. Je nutné mať nad­še­nie a víziu. Víziu toho, ako kon­krétne toto nové pod­ni­ka­nie uľahčí ľuďom život. Nie tla­čiť na pílu a zakla­dať star­tup na „vode“.

Na záver možno posledná vec. Star­tup naozaj nie je o pár hodi­nách prog­ra­mo­va­nia, po kto­rom nasle­duje párty s pivom a veľké peniaze. Je to sku­točná práca, ktorá vás úplne pohltí. Čítam práve knihu o začiat­koch Face­bo­oku. Cha­lani pre­se­deli nad počí­tačmi celé dni, prog­ra­mo­vali, zhá­ňali inves­to­rov, sta­rali sa o ser­very a z času na čas oslá­vili svoj úspech. Prvá veľká vlna star­tu­pov skon­čila prask­nu­tím dot com blub­liny. Dnes však zaží­vajú rene­san­ciu. Verme, že táto vlna sa netrans­for­muje do bub­liny a nepraskne. Napo­môcť by tomu mohlo opä­tovné vrá­te­nie váž­nosti pojmu „star­tup“.

Pridať komentár (0)