10 ikonických fotografií, ktoré vznikli vďaka Slovákom a obleteli celý svet

Skautka vs. neonacista

Začneme najaktuálnejšou fotografiou z dnešného výberu. Na fotografii je mladá skautka, ktorá sa odvážne postavila neonacistovi akoby na odpor. Fotografia má v sebe zaujímavú emóciu a myšlienku, ktorá naznačuje, že proti extrémizmu treba otvorene „bojovať“. Mladá, iba 16-ročná skautka na fotografii otvorene argumentuje nahnevanému extrémistovi. Muž v okuliaroch slovne útočil na utečencov a Lucii vravel, že sa bojí, že ju niekto znásilní. „Bolo to vtipné,“ odkázala Lucia, ktorá sa podobných akcií zúčastňuje už približne rok. Fotografia síce zachytáva dianie v Českej republike počas prvomájového pochodu v Brne, no zhotovil ju Slovák žijúci v Čechách Vladimír Čičmanec. Fotografiu zdieľali ľudia z Česka, Slovenska ale dostala sa aj ďaleko za naše hranice.

Obed na vrchole mrakodrapu

Fotografiu 11 robotníkov oddychujúcich počas stavby mrakodrapu v americkom New Yorku pozná určite každý z vás. Snímka sa stala jedným z najslávnejších momentov 20. storočia, ktorý bol zachytený na fotografii. Väčšina Slovákov vie aj o tom, že sa na fotografii nachádza náš rodák Gusti Popovič, ktorý ako státisíce ďalších odišli v medzivojnovom období pracovať do USA. Gusti Popovič poslal túto fotografiu spolu s pohľadnicou v roku 1932 svojej manželke s popisom: “Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“.

Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom

Jedna z najslávnejších fotografií pochádzajúcich zo Slovenska je nepochybne táto, ktorá zachytáva muža s odhalenou hruďou protestujúceho pred tankom okupačných vojsk Varšavskej zmluvy v Bratislave na Šafárikovom námestí v roku 1968. Fotografia obletela celý svet, ukázala pravdu o tom, čo sa v Československu deje a bola niekoľko krát zaradená aj do rôznych rebríčkov najlepších fotografií 20. storočia. Autorom fotografie je rodák z Levíc menom Ladislav Bielik, ktorý vrchol svojej fotografickej tvorby dosiahol práve počas okupácie v 68. Muž, ktorý je na fotografii vyobrazený, Emil Gallo, spáchal o tri roky neskôr samovraždu…

Debata o našej budúcnosti

Medzi pamätné fotografie našej krajiny patrí aj záber z Brnenskej vily Tugendhat. Tu sa 26. augusta 1992 stretli medzi štyrmi očami Vladimír Mečiar a Václav Klaus. Na druhý deň obaja štátnici oznámili všetkým Čechom a Slovákom, že naše spoločné pôsobenie v jednom štáte končí a federáciu rozdeľujú. Pri tomto dôležitom stretnutí sa ich podarilo zachytiť fotografovi Petrovi Brenkusovi. Táto, ale aj ďalšie fotografie Petra Brenkusa sa stali symbolom rozdelenia Československej federácie.

Slovák na najslávnejšej fotografii druhej svetovej vojny

Na malú chvíľu opäť odbočíme od slovenských fotografov a pozrieme sa na fotografiu, na ktorej sa Slovák „len“ nachádza. Jedná sa o snáď najslávnejšiu fotografiu druhej svetovej vojny, na ktorej americkí vojaci vztyčujú vlajku USA na najvyššom bode ostrova Iwodžima a to vrchu Suribači. Na tejto slávnej fotografii sa nachádza aj Slovák, rodák z obce Jarabina neďaleko Starej Ľubovne, odkiaľ spolu s rodičmi odcestoval do USA ako 6-ročný. Jeho meno je Michal Strank a v roku 1939 sa prihlásil do amerického námorníctva, kde to dotiahol až na hodnosť seržanta. Michal Strank na ostrove Iwodžima našiel aj svoju smrť. Zasiahol ho šrapnel z granátu, keď do piesku kreslil svojej jednotke nákres pripravovanej bojovej akcie.

Fotograf celebrít

Najznámejším slovenským fotografom celebrít je nepochybne Dezider Hoffman. Nie však tých slovenských, ale celosvetových hviezd, ktorých fotografovať pripadalo len najlepším fotografom sveta. Dezider Hoffman sa stal medzinárodne uznávaným fotografom a mal tú česť namieriť svoj objektív proti osobnostiam ako Chaplin, Marilyn Monroe, Elton John, Bob Marley, Frank Sinatra, Louis Armstrong, Jimi Hendrix, Rolling Stones a najmä The Beatles. Dezider Hoffman sa narodil v Banskej Štiavnici. Do sveta sa mu podarilo dostať v roku 1934, kedy absolvoval stáž v Paríži v americkej spoločnosti 20th Century Fox. Kým sa dostal k pomerne pokojnému fotografovaniu celebrít, bol napríklad vojenským kameramanom či príslušníkom Kráľovského letectva.

Aktuálna hviezda

Medzi pre širokú verejnosť pomerne neznámych, no momentálne úspešných fotografov, patrí okrem iných aj Peter Svoboda. Profesionálny fotograf sa zameriava najmä na na krajinu, hru svetla v prirodzenom prostredí a výnimočné momenty človeka v prírode. Svojou fotografiou lyžiara v Alpách sa Peter Svoboda minulý rok stal najlepším slovenským fotografom zapojeným do súťaže Sony World Photography Awards. Titul obhájil aj v tomto ročníku a to fotografiou z talianskych Dolomitov.

foto: flickr.com

Svetový fotožurnalista

Medzi popredné osobnosti fotožurnalizmu pochádzajúce zo Slovenska patrí Jozef Klamár. Rodák z Nízkych Tatier prežil detstvo v Jasnej, kde sa okrem iného venoval aj súťažnému lyžovaniu. V roku 1987 sa mu podarilo emigrovať do Kanady, kde sa rozhodol študovať fotografiu. Pracoval ako fotograf pre Canadian Press, Slovenskú tlačovú agentúru a aj pre agentúru Reuters. Dnes je Jozef Klamár stredoeurópskym šéffotografom Agence France-Presse, čo je najstaršia medzinárodná spravodajská agentúra na svete.

Šimon Trnka

Slovák, ktorého fotografie zdieľa aj National Geographic. Tak možno poznáte aj vďaka Interez-u slovenského fotografa zo Žiliny, ktorý slovenskú prírodu dokáže cez objektív zachytiť tak ako málokto. National Geographic na začiatku roku 2017 vydal rebríček 17 najlepších dobrodružných turistických fotografií sveta, do ktorého sa Šimon dostal hneď s dvomi svojimi zábermi.

Džaro Novák

Jaroslav Novák je koncertný, reportážny a eventový fotograf z Bratislavy, ktorý sa foteniu venuje od roku 2014. Džaro je dvorným fotografom OZ Projekt Život či festivalu Cestou Necestou. Jeho fotografia z festivalu Pohoda bola organizátormi použitá aj ako hlavná prezentačná fotografia pre 20. výročie festivalu. Od začiatku svojej kariéry nafotil Džaro viac ako 400 interpretov a vyše 100 podujatí, z ktorých fotografie nájdete aj na jeho fanpage. Ako sám hovorí: “Svojimi fotografiami sa snažím zachytiť hudbu, radosť, emócie a realitu tak, ako ju ponúka sám život. Nefotím interpretov, ale zachytávam ich umenie.”