10 najzadlženejších krajín sveta: Od afrického Sudánu po technologické Japonsko aj 3 európske krajiny (REBRÍČEK)

Globálny verejný dlh sa čoskoro priblíži k hranici 100 % svetového HDP, varuje Medzinárodný menový fond. Do roku 2030 vlády každej krajiny budú v priemere dlhovať takmer všetko, čo ich ekonomiky vyprodukujú za celý rok. Informujú o tom weby Indian Express a Focus Economics. 

Tento trend vrhá dlhý tieň na našu ekonomickú budúcnosť a otvára dôležité otázky o finančnej stabilite mnohých krajín. Poďme sa pozrieť na desiatku štátov, ktoré sa najviac topia v dlhoch a prečo by ťa to malo zaujímať, aj keď nie si ekonóm.

Veľké dlhové problémy: od afrického Sudánu po technologické Japonsko

Sudán vedie tento nelichotivý rebríček s ohromujúcim dlhom 252 % HDP. Vojenské konflikty, zlé hospodárenie a ničivá občianska vojna, ktorá zúri od roku 2023, uvrhli túto africkú krajinu do hlbokej dlhovej pasce. Vláda musí prijímať zahraničné pôžičky len na to, aby vôbec fungovala, čo vytvára začarovaný kruh chronickej ekonomickej nestability.

Japonsko nasleduje tesne za Sudánom s dlhom medzi 235 – 242 % HDP. Zaujímavé pritom zostáva, že ešte v roku 1990 japonský dlh dosahoval iba 50 % HDP. Kolaps ekonomickej bubliny na začiatku 90. rokov však všetko zmenil. Vlády odvtedy minuli bilióny na stimulačné balíčky, masívne infraštruktúrne projekty a sociálne programy v snahe bojovať s dlhotrvajúcou defláciou. Rýchlo starnúca populácia tiež zdvihla výdavky na zdravotnú starostlivosť a dôchodky do nevídaných výšok.

Singapur obsadil tretiu priečku s dlhom 173 – 175 % HDP. Tu však vidíme úplne iný príbeh. Singapurský vysoký dlh nevyplýva z ekonomických problémov, ale zo strategického plánovania. Vláda zámerne vydáva domáci dlh, aby podporila rozvoj finančných trhov a posilnila systém povinného sporenia. Krajina pravidelne dosahuje rozpočtové prebytky a drží značné devízové rezervy, čím eliminuje akékoľvek skutočné finančné napätie.

Európska dlhová tvár: Grécko a Taliansko v zovretí histórie

Grécko figuruje na štvrtom mieste so 142 – 149 % dlhu k HDP. Desaťročia nekontrolovaných vládnych výdavkov, rozsiahle daňové úniky a neefektívna ekonomika priviedli túto krajinu na pokraj kolapsu počas finančnej krízy v roku 2008. Medzinárodné záchranné balíčky a prísne úsporné opatrenia zachránili situáciu, no zanechali hlboké jazvy na ekonomike.

Pozitívnou správou zostáva, že od pandémie grécke dlhové zaťaženie kleslo o viac ako 50 percentuálnych bodov vďaka silnému ekonomickému rastu a obozretnej fiškálnej politike. Analytici predpovedajú, že tento klesajúci trend bude pokračovať a v priebehu nasledujúceho desaťročia by sa grécky dlh mohol priblížiť k priemeru eurozóny.

Taliansko zaujalo piatu pozíciu s dlhom 137 – 138 % HDP. Pomalý ekonomický rast, štrukturálna neefektívnosť a neustále vysoké výdavky na dôchodky a sociálne programy vytvorili z Talianska najslabší článok eurozóny. Počas európskej dlhovej krízy sa krajina ocitla medzi najviac ohrozenými ekonomikami v skupine známej ako PIGS, aj keď sa vyhla formálnej záchrane. Kombinácia obrovskej veľkosti ekonomiky a vysokého dlhu robí z Talianska potenciálne riziko pre celú eurozónu.

Malé štáty s veľkými problémami a americký dlhový paradox

Bahrajn obsadil šiestu priečku s dlhom 131 – 141 % HDP. Pomer verejného dlhu tejto krajiny sa medzi rokmi 2012 a 2023 strojnásobil. Kolaps globálnych cien ropy v rokoch 2014 – 2016 dramaticky znížil príjmy, zatiaľ čo rastúce vojenské výdavky a masívne investície do diverzifikácie ekonomiky vyžadovali čoraz viac vypožičaných peňazí.

Maldivy získali siedme miesto s dlhom 126 – 141 % HDP. Táto turistická destinácia sa zadlžila najmä kvôli ambicióznym infraštruktúrnym projektom ako most Čína-Maldivy a rozšírenie medzinárodného letiska. Pandémia COVID-19 zasiahla ostrovnú ekonomiku mimoriadne tvrdo – v roku 2020 sa zmenšila o celú tretinu – čo si vyžiadalo masívne vládne zásahy financované dlhom.

Spojené štáty americké sa umiestnili na ôsmom mieste s dlhom 122 – 124 % HDP. Časté daňové škrty, rastúce výdavky na sociálne programy a finančné injekcie počas kríz výrazne zvýšili americký dlh v tomto storočí. Starnutie populácie a rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť v programoch Medicare a Medicaid tento trend ešte urýchľujú.

Americký dlh však funguje inak než dlh väčšiny krajín. Status dolára ako globálnej rezervnej meny udržuje nízke náklady na pôžičky a zabezpečuje vysoký dopyt po amerických dlhopisoch. Nová Trumpova administratíva sa pokúša znížiť verejné výdavky cez nové ministerstvo vládnej efektívnosti, no doterajšie škrty zostávajú skôr symbolické a mnohé už čelia právnym výzvam.

Vyspelé ekonomiky pod tlakom: Francúzsko a Kanada uzatvárajú rebríček

Francúzsko sa umiestnilo na deviatom mieste s dlhom 116 % HDP. Od roku 1975 krajina nedokázala dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Štedry sociálny systém, pomalý ekonomický rast a silný odpor verejnosti voči akýmkoľvek škrtom – často sprevádzaný protestmi ako hnutie žltých viest – bránia akejkoľvek výraznejšej fiškálnej konsolidácii. Pandémia COVID-19 situáciu ešte zhoršila a prinútila vládu minúť miliardy na podporu ekonomiky.

Kanada uzatvára top 10 s dlhom 112,5 % HDP. Čína napriek svojej ekonomickej sile obsadila až 21. miesto s pomerom dlhu 96 % HDP, čo predstavuje relatívne zdravú pozíciu v porovnaní s inými veľkými ekonomikami. India sa s 80 % dlhu k HDP nachádza na 31. mieste a plánuje tento pomer znížiť na približne 50 % do roku 2031.

Vysoký verejný dlh obmedzuje schopnosť krajín investovať do budúcnosti – do vzdelávania, infraštruktúry či zdravotníctva. Vplyv takéhoto dlhu pocítiš aj ty, aj keď žiješ tisíce kilometrov od týchto ekonomických epicentier. Globálne finančné prepojenie znamená, že dlhové problémy jednej krajiny sa môžu rýchlo preniesť aj do tvojej peňaženky – či už prostredníctvom menových otrasov, obchodných obmedzení alebo úprav finančných trhov. Sledovanie týchto trendov ti pomôže lepšie pripraviť svoju vlastnú finančnú stratégiu na budúce výzvy.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika