100-krát silnejšie než bežné antibiotiká. Vedci objavili látku, ktorá ničí odolné baktérie

Kým sa zdravotníci celého sveta obávajú antibiotickej rezistencie, niektorí sa rozhodli jednoducho nájsť silnejšie liečivo. Vedci z Veľkej Británie a Austrálie oznámili objav antibiotika, ktoré je podľa ich zistení až 100-krát účinnejšie než jeho predchodca a dokáže zasiahnuť aj tam, kde doterajšie lieky zlyhávajú. Informuje o tom portál Pravda.

Nová látka, nazvaná pre-metylenomycín C laktón, vznikla pri skúmaní biosyntézy už známeho antibiotika metylénomycín A.

Tím z University of Warwick a Monash University sledoval, ako pôdne baktérie Streptomyces coelicolor tvoria metylénomycín A, a pri odstránení niektorých génov objavil dve nové molekuly. Jedna z nich, pre-metylenomycín C laktón, sa ukázala byť obzvlášť účinná proti odolným baktériám.

Zastavia rast baktérií

Laboratórne testy ukázali, že na zastavenie rastu alebo zničenie baktérií stačia oveľa nižšie koncentrácie tejto látky než pri pôvodnom metylénomycíne A. Najväčší potenciál má proti nebezpečným kmeňom, ako sú meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus (MRSA) a vankomycín-rezistentný Enterococcus (VRE) – baktérie, ktoré často ohrozujú hospitalizovaných pacientov.

Dôležitou novinkou je aj to, že baktéria Enterococcus faecium si počas 28-dňového experimentu nedokázala vytvoriť rezistenciu voči tomuto novému antibiotiku, čo je pri dlhodobom používaní liekov výnimočné. Ako vysvetľuje portál Veda na dosah, väčšina baktérií si totiž rýchlo vytvára odolnosť voči antibiotikám, čo dnes predstavuje veľký problém modernej medicíny.

Stále nie je klinicky schválený

„Metylénomycín A bol pôvodne objavený pred 50 rokmi a hoci bol niekoľkokrát syntetizovaný, zdá sa, že nikto netestoval antimikrobiálnu aktivitu syntetických medziproduktov. Vymazaním biosyntetických génov sme objavili dva predtým neznáme biosyntetické medziprodukty, ktoré sú oveľa účinnejšími antibiotikami ako samotný metylénomycín A,“ uviedol profesor Greg Challis z Univerzity vo Warwicku a Monashovej univerzity.

Vedci upozorňujú, že ide stále o laboratórny objav a pre-metylenomycín C laktón zatiaľ nie je klinicky schváleným liekom. Čaká ho ešte dlhá cesta: testy bezpečnosti a účinnosti u ľudí, potvrdenie stability a vývoj výrobných postupov. Tím už však pracuje na chemickej syntéze látky, aby bolo možné vyrábať väčšie množstvá a skúmať aj jej modifikované verzie.

Bežné antibiotiká už nepomáhajú

Problém antibiotickej rezistencie je pritom stále naliehavejší. Ako sme informovali v nedávnom článku, že každoročne zomiera v EÚ približne 35-tisíc ľudí kvôli baktériám, ktoré si vyvinuli odolnosť proti liekom.

Vedci varujú pred scenárom, v ktorom by patogény získali rezistenciu voči všetkým dostupným antibiotikám, tzv. panrezistenciou. Podľa odhadov by to mohlo viesť k dramatickému nárastu úmrtí na infekčné ochorenia, dokonca vyššiemu než úmrtnosť na rakovinu do roku 2050.

„Vývoj akejkoľvek bakteriálnej odolnosti (aj proti antibiotikám) je prirodzeným evolučným javom, ktorému sa nedá zabrániť,“ upozorňuje RNDr. Dobroslava Bujňáková z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV.

Nadmerné užívanie antibiotík

Nadmerné používanie antibiotík v medicíne, veterinárnej starostlivosti či poľnohospodárstve len zrýchľuje šírenie rezistencie a vytvára podmienky pre výber odolných kmeňov.

„Baktérie obsahujúce gény kódujúce antibiotickú rezistenciu (odolnosť) sú schopné v prostredí určitý čas perzistovať, cirkulovať a prenášať sa medzi ľuďmi, zvieratami a prostredím, keďže sú medzi sebou navzájom neoddeliteľne poprepájané,“ uviedla odborníčka RNDr. Dobroslava Bujňáková.

Podľa odborníkov je nevyhnutné zlepšiť riadenie používania antibiotík a zároveň podporiť vývoj nových liekov. Svetová zdravotnícka organizácia preto presadzuje koncept One Health, ktorý prepája zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia a snaží sa spomaliť šírenie rezistencie na globálnej úrovni.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti