19-ročná Slovenka uspela vo svetovej vede, teraz ju prijali do Sydney. Najprv musí získať 60 000 eur

Ešte pred nástupom na vysokú školu má za sebou výsledky, ku ktorým sa mnohí mladí vedci dopracujú až počas univerzitného štúdia.

Anna Podmanická sa venovala výskumu čistenia odpadových vôd, so svojím projektom uspela na jednej z najväčších stredoškolských vedeckých súťaží sveta a spolu s českým kolegom vyhrala globálnu environmentálnu súťaž The Earth Prize.

Teraz ju čaká ďalší krok, ktorý ju môže dostať k technológiám, o ktorých sa ešte pred pár rokmi hovorilo najmä vo vedeckých laboratóriách.

Podmanickú prijali na University of New South Wales v Sydney, kde chce študovať kvantové inžinierstvo. UNSW svoj študijný program označuje za prvý bakalársky program kvantového inžinierstva na svete.

Spája fyziku, elektroniku, programovanie či nanoelektroniku s praktickým využitím kvantových technológií.

Pre mladú Slovenku však prijatím na prestížnu univerzitu najväčšia prekážka nezmizla. Pred odchodom do Austrálie potrebuje zabezpečiť financovanie prvého roka štúdia a života v Sydney. Časť nákladov sa jej už podarilo pokryť, na zvyšok spustila verejnú zbierku.

V rozhovore pre Startitup vysvetľuje, prečo si vybrala odbor, ktorý sa na Slovensku študovať nedá, čo chce pomocou kvantových technológií merať vo vode a prečo napriek možnostiam v zahraničí uvažuje o návrate domov.

 

• Prečo si vybrala práve kvantové inžinierstvo?
• Čím je jej študijný program výnimočný?
• Aká konkurencia ju čakala pri prijímačkách?
• Čo sa bude v Sydney učiť?
• Ako chce prepojiť kvantové technológie s vodou?

Ako vyzeral prijímací proces na University of New South Wales a aká veľká konkurencia bola o miesto v programe kvantového inžinierstva?

Prihlasovala som sa na základe výsledkov z IB programu a UNSW mala pre tento odbor stanovenú vstupnú hranicu, ktorú som splnila. Prijatie som dostala podmienečne s tým, že ho potvrdia po výsledkoch maturity.

Presne 6. júla 2026 boli celosvetovo zverejnené oficiálne IB výsledky a ja som svoju podmienku na prijatie úspešne splnila. Dosiahla som 41 bodov, pričom podmienkou bola aspoň 35 bodov.

O konkurencii nemám oficiálne čísla, program je však nový a kapacitne malý, takže miest k dispozícii je rádovo desiatky, nie stovky.

Prečo si si spomedzi možností v zahraničí vybrala práve Sydney a kvantové inžinierstvo? Hlásila si sa aj na iné prestížne univerzity?

Kvantové inžinierstvo sa v tejto podobe inde študovať nedá. UNSW ho otvorila ako prvá univerzita na svete a v Európe zatiaľ existujú len magisterské nadstavby pre absolventov fyziky alebo informatiky. Takže to nebolo tak, že by som si vyberala z viacerých rovnocenných možností.

Čo konkrétne sa budeš počas bakalárskeho programu učiť a v čom sa tento odbor líši od klasickej fyziky či inžinierstva?

Prvé dva roky sú inžiniersky a fyzikálny základ, teda matematika, fyzika, elektronika a programovanie. Na tom stavia práca s polovodičovými súčiastkami, nanoelektronikou a mikrovlnným inžinierstvom a až potom prichádzajú kvantové zariadenia, ich meranie, kvantové výpočty a komunikácia.

Rozdiel oproti fyzike je v tom, že fyzik skúma, ako sa niečo správa, kým inžinier to má postaviť tak, aby to fungovalo aj mimo laboratória.

Spomínaš, že kvantové senzory by mohli pomôcť zachytiť látky, ktoré dnes meriame veľmi ťažko. Ako by to mohlo vyzerať v praxi a chceš túto oblasť prepojiť aj so svojím doterajším výskumom čistenia vody?

Áno, presne to je dôvod, prečo do toho idem. Počas môjho stredoškolského výskumu som riešila, ako z vody dostať zvyšky liečiv, a opakovane som narážala na to, že v takých nízkych koncentráciách sa tie látky ťažko spoľahlivo zmerajú.

Kvantové senzory tú hranicu posúvajú o niekoľko rádov. V praxi by to znamenalo priebežné meranie priamo v teréne namiesto posielania vzoriek do laboratória, teda vedieť, čo je vo vode, dnes a nie až o tri týždne.

Koľko presne stojí prvý rok štúdia vrátane školného a nevyhnutných životných nákladov a akú sumu potrebuješ vyzbierať?

Školné je 61 500 austrálskych dolárov ročne, čo je asi 37 500 eur. K tomu životné náklady v Sydney zhruba 18 100 eur, vízum, povinné zdravotné poistenie, univerzitné poplatky a letenka. Spolu je to približne 68 250 eur.

Časť tejto sumy už pokrylo štipendium programu Women in Cybersecurity Nadácie ESET, preto je cieľ tejto zbierky 60 000 eur.

Koľko stojí celé bakalárske štúdium a ako plánuješ financovať ďalšie roky, ak sa teraz podarí pokryť prvý?

Štúdium trvá štyri roky a prvý rok je špecifický v tom, že ho musím mať pokrytý ešte predtým, ako vôbec odídem, a dovtedy sa nemám o čo oprieť.

Ďalšie tri roky štúdia budem financovať zo štipendia UNSW, o ktoré sa budem uchádzať po nástupe, zo štipendia Nadácie ESET v rámci programu Women in Cybersecurity, z práce popri štúdiu, ktorú mi vízum umožňuje, a z ďalších sponzorov, ktorých budem priebežne hľadať, vrátane austrálskych.

Píšeš, že si podporu na Slovensku hľadala niekoľko týždňov, no vhodná schéma neexistuje. Koho konkrétne si oslovila a s akými odpoveďami si sa stretla? Skúšala si štátne inštitúcie, nadácie, firmy či štipendijné programy?

Oslovila som desiatky slovenských aj českých nadácií, firiem a agentúr a prešla som aj štátne schémy.

Odpovede sa opakovali v troch verziách: podporujeme organizácie a nie jednotlivcov, podporujeme len štúdium doma alebo podporujeme len magisterský stupeň.

V prípade českých nadácií bolo zasa podmienkou české občianstvo. Zo štátnych schém sa na môj prípad nevzťahovala ani jedna, s výnimkou pôžičky.

Dostala si od niekoho na Slovensku ponuku aspoň čiastočnej finančnej podpory alebo si napriek svojim výsledkom zostala úplne odkázaná na vlastné zdroje a verejnú zbierku?

Podarilo sa mi získať dva nadačné dary, ktoré pokryjú časť prvého roka. Štipendium programu Women in Cybersecurity Nadácie ESET a dar z Nadácie BVS, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Zvyšok zostáva ale stále nepokrytý a práve preto som založila túto Donio zbierku.

Čo sa stane, ak sa požadovanú sumu nepodarí vyzbierať včas? Dokedy musíš univerzite peniaze uhradiť, aby si neprišla o miesto a mohla získať vízum?

Peniaze potrebujem mať pokope do polovice októbra, pretože koncom októbra 2026 podávam žiadosť o študentské vízum a Austrália vyžaduje doložiť, že mám prvý rok pokrytý. Letieť by som mala v januári a nastúpiť vo februári 2027.

Ak sa to nestihne, no snažím sa robiť všetko pre to, aby sa to podarilo, tak požiadam univerzitu o odklad nástupu o rok a budem zháňať ďalej.

Čo pre teba osobne znamená, že po úspechoch na medzinárodných vedeckých súťažiach rozhoduje o možnosti nastúpiť na školu napokon práve otázka peňazí?

Beriem to vecne. Súťaže mi dali skúsenosti a kontakty, ale nikdy nesľubovali, že vyriešia financovanie školy. Čo ma prekvapilo viac, je to, že tu neexistuje nástroj, ktorý by takýto prípad vedel podchytiť.

Vidíš svoju budúcnosť po škole na Slovensku, alebo sú dnes podmienky pre mladého človeka, ktorý chce pracovať na špičkových kvantových a environmentálnych technológiách, výrazne lepšie v zahraničí?

Podmienky sú vonku objektívne lepšie, to nemá zmysel zastierať. Zároveň sa však chcem vrátiť. Slovensko aj Česko teraz budujú kvantovú infraštruktúru a ľudí, ktorí tomu rozumejú na inžinierskej úrovni, je tu veľmi málo, práve preto, že sa to u nás nedá študovať.

Vrátiť sa s niečím, čo tu chýba, mi dáva väčší zmysel ako zostať tam, kde to už majú.

Kde by si chcela byť o desať rokov a aký konkrétny problém by si chcela pomocou kvantových technológií vyriešiť?

Chcela by som pracovať na kvantovej senzorike použiteľnej v teréne, nielen v laboratóriu. Konkrétne na tom, aby sa dalo priebežne merať mikroznečistenie vo vode, teda zvyšky liečiv, PFAS látky a podobné veci, ktoré dnes zachytíme len obmedzene a s veľkým oneskorením.

Bez toho sa dá miera znečistenia len odhadovať a odhad je pomerne chabý základ pre účinné adresovanie problému.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy