Býva­nie v oáze poko­ja? Dre­vo­stav­ba neďa­le­ko Pra­hy ponú­ka pres­ne to

Článok pripravil Štefan Moravčík, Archinfo.sk. Architekti: MgA. Radim Babák MgA. Ondřej Tobola / 19. mája 2016 / Lifehacking

V Teho­vě neďa­le­ko Pra­hy sa na okra­ji lesí­ka na mier­ne sva­ho­vi­tom pozem­ku nachá­dza pasív­na dre­vo­stav­ba. Jed­no­pod­laž­ný rodin­ný dom je rea­li­zá­ci­ou ate­li­é­ru Hip­pos­de­sign a jeho archi­tek­tú­ru prí­jem­ne dopĺňa­jú exte­ri­é­ro­vé úpra­vy pozem­ku.

Zro­de­nie „dob­ré­ho domu” ovplyv­ňu­je celý rad fak­to­rov a súvis­los­tí. O tom, či bude maji­te­ľom sku­toč­ne robiť radosť roz­ho­du­jú nie­len schop­nos­ti archi­tek­ta, atrak­ti­vi­ta par­ce­ly ale­bo know-how reme­sel­ní­kov, ale naprí­klad aj dôve­ra či čis­to ľud­ský roz­mer vzťa­hu kli­ent-archi­tekt.

V prí­pa­de aktu­ál­nej rea­li­zá­cie ate­li­é­ru Hip­pos­De­sign sa na pros­pech veci stret­lo všet­ko na jed­nom mies­te. Poze­mok ponú­kal ide­ál­nu orien­tá­ciu voči sve­to­vým stra­nám, mal mier­ny sklon a za jeho hra­ni­cou sa ponú­kal neru­še­ný výhľad do roz­lie­ha­jú­cej sa kra­ji­ny. Archi­tek­ti a kli­en­ti sú navy­še dlho­roč­ní pria­te­lia a rov­na­ko tak skú­se­nos­ti rea­li­zač­nej fir­my už na začiat­ku sľu­bo­va­li poda­re­ný výsle­dok. Od prvej ski­ce po namon­to­va­nie posled­nej kľuč­ky do dve­rí tak ubeh­li len dva roky. Napriek tomu bola ces­ta k úspe­chu dlhá.

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Archinfo.sk.

Kon­cep­cia, na kto­rej archi­tek­ti Radim Babák s Ondre­jom Tobo­lom celý návrh posta­vi­li, si klád­la za cieľ vytvo­riť pries­tor, kto­rý by žil a sta­rol spo­loč­ne s jeho oby­va­teľ­mi a posky­to­val im maxi­mál­ny úžit­ko­vý kom­fort. Dom mal byť rodin­ným hniez­dom s pria­teľ­skou atmo­sfé­rou a schop­nos­ťou pris­pô­so­biť sa rôz­nym situ­áciám. Kľú­čo­vé nebo­lo slo­vo luxus, ale kva­li­ta. Pod­stat­nú úlo­hu pri­tom všet­kom hra­lo spo­je­nie so záh­ra­dou, oko­li­tou prí­ro­dou a vod­nou plo­chou pri­ľah­lé­ho bazé­na. Inte­ri­ér pre­to voľ­ne pre­chá­dza v exte­ri­ér a pla­tí to aj naopak.

Maji­te­lia vďa­ka tomu môžu deň začať osvie­žu­jú­cim sko­kom do vody zo spál­ne a vyno­riť sa v blíz­kos­ti pra­cov­ne. Pri­ro­dze­ne mož­no túto “ces­tu do prá­ce” prak­ti­zo­vať len pokiaľ to poča­sie dovo­ľu­je. Inak to tre­ba vziať okľu­kou cez obyt­nú časť s otvo­re­nou kuchy­ňa.

Mož­nos­ti pozem­ku archi­tek­tov navy­še nenú­ti­li dom ťahať v poscho­diach do výš­ky. Je to výho­da, kto­rú člo­vek oce­ní zvlášť s prí­cho­dom sta­ro­by, keď je kaž­dý schod o nie­čo vyš­šia ako pred­tým. Samot­né dis­po­zič­né roz­vr­hnu­tie a cha­rak­ter kon­štruk­cie vyvo­lá­va isté aso­ciá­cie tra­dič­nej japon­skej archi­tek­tú­ry, čo mož­no čias­toč­ne pri­pí­sať na účet váš­ni maji­te­ľa pre tamoj­šie kul­tú­ru.

Hoci prvá vízia archi­tek­tov mala o nie­čo skrom­nej­šie para­met­re, nad­še­nie inves­to­ra a jeho osob­ný záu­jem dodal pro­jek­tu tro­chu veľ­ko­ry­sej­ší cha­rak­ter. V žiad­nom prí­pa­de však nešlo o neja­kú bez­myš­lien­ko­vé oká­za­losť — v hlav­nej úlo­he toh­to pro­jek­tu totiž nebo­li dra­hé mate­riá­ly, ale poc­ti­vo a čis­to spra­co­va­né detai­ly. „Neuva­žo­va­li sme nad tým, že by v kúpeľ­ni mohol byť prí­rod­ný kameň, pre­to­že to nie je lac­ná zále­ži­tosť. Navrho­va­li sme dom pre dvoch mla­dých ľudí, kto­rí sa chys­ta­jú zalo­žiť rodi­nu. Inves­tor ale sám pri­šiel s tým, že by nie­čo také chcel a že má mož­nosť zohnať pek­ný kameň za dob­rú cenu a tiež sa tak sta­lo,” vysvet­ľu­jú archi­tek­ti.

O sever­ských náro­doch, kde majú dre­vo­stav­by sil­né kore­ne, sa tvr­dí, že majú pre prá­cu s dre­vom pri­ro­dze­ný cit. Archi­tek­ti zo štú­dia Hip­pos­de­sign v sebe ten­to cit ešte len muse­li nájsť. Hoci rea­li­zá­cií majú za sebou celý rad — dom v Teho­vě bol ich prvý dre­vo­stav­bou.

Samoz­rej­me to vyža­do­va­lo úpl­ne iný prí­stup a to nie­len z kon­štrukč­né­ho hľa­dis­ka. Výsle­dok síce vyze­rá har­mo­nic­ky, ale zla­diť všet­ky detai­ly v závis­los­ti od štruk­tú­ry a odtie­ňa pou­ži­té­ho dre­va nebo­lo vôbec ľah­ké. Trá­my aj foš­ne mali iné povr­cho­vé úpra­vy, tak­že zla­diť to, aby sa to vo výsled­ku optic­ky postret­lo bola tro­chu „bojov­ka”. To dre­vo nám v tom ale nako­niec samo pomoh­lo — sta­či­lo jed­no­du­cho počkať až to tro­chu zostar­ne a chy­tí jed­not­nú pati­nu,” hovo­rí Ondřej Tobo­la.

Boro­vi­co­vý ske­let bol pri­tom kon­ci­po­va­ný tak, aby finál­na štruk­tú­ra posky­to­va­la pries­to­ro­vú trans­pa­ren­tnosť vyvo­lá­va­jú­cu pocit urči­tej slo­bo­dy. Pris­pie­va k tomu množ­stvo prie­hľa­dov aj pre­sk­le­ných stien. Sig­ni­fi­kant­ným prv­kom sú ste­ny s tabuľ­ko­vou výpl­ňou obdĺž­ni­ko­vé­ho for­má­tu, kto­rá domu pre­po­ži­čia­va istú hra­vosť. Pôso­bi­vých detai­lov sa v inte­ri­é­ri náj­de celý rad, ale ako sami archi­tek­ti hovo­ria, nie je to o jed­nom výni­moč­nom detai­le, ale nespo­čet­ných detai­lov, kto­ré spo­loč­ne tvo­ria jeden har­mo­nic­ký celok. „Vždy sa domy sna­ží­me navrho­vať tak, aby reme­sel­ní­ci nema­li šan­cu nič sami vymýš­ľať. Naše návrhy pri­tom nie sú nija­ko zvlášť rafi­no­va­né — pros­te sú vytvo­re­né jed­no­du­cho a zmys­lu­pl­ne. Ďal­šou vecou je však, či si pri­pra­ve­nú doku­men­tá­ciu reme­sel­ní­ci dôklad­ne prej­dú,” tvr­dí archi­tekt Radim Babák.

Na zákla­de čoho si inves­to­ri vybra­li váš ate­li­ér?

Bolo to osu­do­vé stret­nu­tie. S maji­te­ľom domu, vrcho­lo­vým špor­tov­com, kto­rý je náš kama­rát, sme občas potré­no­va­li na cyk­lot­ria­lo­vých kole­sách. Raz v lese nás len tak mimo­cho­dom oslo­vil vetou: „Chlap­ci nech­ce­li by ste pre mňa a moju ženu navr­hnúť náš rodin­ný dom?” A tak to celé zača­lo. Nasle­do­va­la štú­dia, kto­rá sa páči­la, a to aj veľ­mi dôle­ži­tej oso­be — hlav­né­mu inves­to­ro­vi stav­by — otco­vi kama­rá­to­vej ženy.

Vďa­ka jeho nad­še­niu a abso­lút­nej dôve­re v našu prá­cu sa štú­dia dotiah­la v tak­mer nezme­ne­nej podo­be do hoto­vej rea­li­zá­cie. Čo ale nezna­me­ná, že sme si moh­li neob­me­dze­ne robiť, čo sme chce­li, to urči­te nie. Kaž­dú časť sme samoz­rej­me sta­rost­li­vo kon­zul­to­va­li vo varian­toch, hľa­da­lo sa vždy opti­mál­ne a pre­dov­šet­kým funkč­né rie­še­nie.

Aké boli ich požia­dav­ky — mali pres­nú pred­sta­vu o svo­jom budú­com býva­ní? Čo bolo pre nich naj­dô­le­ži­tej­šie?

Páči­la sa im pred­sta­va vlast­niť dre­ve­ný dom s výhľa­dom do kra­ji­ny, vycho­vať v ňom kopu detí, kto­ré by sa moh­li hrať vnút­ri aj von­ku a aby oko­lo domu boli aj neja­ké tie kame­ne pre tré­no­va­nie na bicyk­li, ostat­né bolo na nás. Samoz­rej­me boli nasta­ve­né základ­né finanč­né man­ti­ne­ly.

Býva­nie oko­lo vod­nej plo­chy bola požia­dav­ka inves­to­rov?

Vzhľa­dom ku cha­rak­te­ru a orien­tá­cií pozem­ku sme od prvot­nej kon­cep­cie domu sme­ro­va­li k jed­no­pod­laž­nej budo­ve s plo­chou stre­chou. Dis­po­zí­ciu domu sme roz­de­li­li na dve základ­né hmo­ty, kto­ré pre­pá­ja hlav­ný obyt­ný pries­tor s kuchy­ňou a jedál­ňou. Toto rie­še­nie nám umož­ni­lo dopriať jeho pou­ží­va­te­ľom úpl­ne pri­ro­dze­ný pohyb medzi inte­ri­é­rom a exte­ri­é­rom domu zo všet­kých jeho strán.

Vod­ná hla­di­na umiest­ne­ná v najin­tím­nej­šej zóne uzat­vo­re­né­ho átria vyply­nu­la pri­ro­dze­ne počas prá­ce na pro­jek­te, hlav­ne keď sme zis­ti­li, že oba­ja budú­ci uží­va­te­lia, pop­ri veľ­mi klad­nom vzťa­hu k prí­ro­de, vodu zbož­ňu­jú. Vod­ná hla­di­na v hlav­nom vnú­tor­nom átriu sa vďa­ka jej orien­tá­ciu v let­ných mesia­coch sprá­va ako pri­ro­dze­ný chla­dič dodá­va­jú­ci do domu prí­jem­nú klí­mu. Zo stra­ny inves­to­ra pri­šiel nápad využiť plo­chú stre­chu pre umiest­ne­nie foto­vol­taic­kej elek­trár­ne.

Ako veľ­ká rodi­na v dome žije?

Momen­tál­ne dom obý­va­jú dva­ja dospe­lí a dve malé diev­čat­ká. Dom nav­šte­vu­jú čas­to cyk­lot­ria­lis­ti z rôz­nych kútov sve­ta, kto­rí si prí­du s maji­te­ľom domu zatré­no­vať ale­bo sa tu zúčast­ňu­jú rôz­nych exhi­bič­ných pre­te­kov a krát­ky čas v dome s rodi­nou býva­jú.

Aký aspekt bol pre vás pri návrhu naj­dô­le­ži­tej­ší, či už z objek­tív­nych para­met­rov pozem­ku a loka­li­ty, ale­bo požia­da­viek sta­veb­ní­kov?

Tým naj­zá­klad­nej­ším aspek­tom bolo navr­hnúť dre­ve­ný dom pre mla­dú rodi­nu, kto­rá ho bude milo­vať a nebu­de ho chcieť za žiad­nu cenu opus­tiť…

Pre­čo dre­vo­stav­ba?

Bol to hlav­ná požia­dav­ka maji­te­ľov a pre nás veľ­ká výzva vyskú­šať si pra­co­vať v úpl­ne novom pro­stre­dí, s nový­mi detail­mi, vzťah­mi, tech­no­ló­gia­mi. Mali sme veľ­ké šťas­tie na rea­li­zač­nú fir­mu TFH a ich sub­do­dá­va­te­ľov. Všet­ci sa totiž sprá­va­li veľ­mi zod­po­ved­ne od začiat­ku pro­jek­tu až do kon­ca stav­by, čo nás milo prek­va­pi­lo. Prá­ca sa potom totiž stá­va skve­lou zába­vou, kto­rá sa vám z počí­ta­čo­vej vizu­ali­zá­cie bez kom­pro­mi­sov mení v troj­roz­mer­nú rea­li­tu — krá­sa.

Podie­ľa­li ste sa aj na návrhu inte­ri­é­ru?

Áno, dom sme navrh­li kom­plet­ne celý, vrá­ta­ne jeho inte­ri­é­ru cez všet­ky odpo­rú­ča­né mate­riá­ly, fareb­né kom­bi­ná­cie, návrh dizaj­nu kuchy­ne, vlo­že­nie aty­pic­ké­ho mobi­liá­ru až po výber desig­nu ovlá­da­čov elek­tra, vrá­ta­ne oken­né­ho a dve­ro­vé­ho kova­nia.

Výnim­kou bola záh­ra­da, špe­ci­fi­ká­cia zavla­žo­va­cie­ho sys­té­mu vrá­ta­ne tech­no­ló­gie vod­nej plo­chy – to je die­lom fir­my FM — Záh­ra­dy. Tomu sme veľ­mi struč­ne popí­sa­li našu pred­sta­vu, akú atmo­sfé­ru by mala táto časť domu mať a ostat­né už bolo úpl­ne na nich. Hovo­ri­li sme si, že ak sme dosta­li abso­lút­nu dôve­ru v pro­jek­te domu my, musí­me ju ďalej odo­vzdá­vať aj na ostat­né remes­lá, kto­ré sa na dome podie­ľa­jú.

Čím bol ten­to pro­jekt výni­moč­ný (oje­di­ne­lý)?

Bola to naša prvá dre­vo­stav­ba, záro­veň abso­lút­nou dôve­rou uží­va­te­ľov a inves­to­ra v našej prá­ci.

Foto z výstavby
Foto z výstavby

zdroj: archinfo.sk, autor foto­gra­fií: Filip Šla­pal

Pridať komentár (0)