200 miliónov rokov bol pod zemou. Vedci objavili pozostatky 12-metrového obrieho dinosaura
- Objavili obrovského bylinožravca z obdobia Jury
- Jeho kosti skrývali prekvapivé tajomstvá
- Objavili obrovského bylinožravca z obdobia Jury
- Jeho kosti skrývali prekvapivé tajomstvá
Paleontológovia oznámili objav nového druhu dinosaura, ktorý patrí medzi najstaršie známe sauropody v južnej Číne.
Huashanosaurus qini, dlhý približne 12 metrov, žil pred 200 až 162 miliónmi rokov počas spodnej až strednej jury a prináša nové poznatky o evolúcii týchto obrovských bylinožravcov. Uvádza to portál ABC News.
Fosílie Huashanosaurusa vedci prvýkrát našli už v roku 2007 pri lome v okrese Ningming v čínskej autonómnej oblasti Guangxi, neďaleko miestnej vodnej elektrárne.
Dinosaura zostavali do jeho podoby
Vedci po objave následne zozbierali viac než 30 neúplných kostí, vrátane stavcov, rebier, ramenných a lakťových kostí či kostí končatín. Až podrobná analýza publikovaná v odbornom časopise Acta Geologica Sinica umožnila jednoznačne identifikovať nový rod a druh.
Výskum realizovali spoločne odborníci z Guangxi Museum of Natural History, Cultural Relics Administration of Ningming County a Institute of Vertebrate Paleontology and Paleoanthropology Čínskej akadémie vied.
Podľa vedcov Huashanosaurus qini dosahoval dĺžku asi 12 metrov a vážil niekoľko ton. Išlo o štvornohého bylinožravca, ktorý sa živil rastlinami v lesnatých oblastiach pri riekach a jazerách.
Rozpoznanie nového taxónu umožnili špecifické morfologické črty kostry. Ako uvádza ABC News, ulna (väčšia z kostí predlaktia) mala hákovitý zadný výbežok a kosákovitý proximálny koniec, zatiaľ čo fibula obsahovala unikátny žliabkovitý útvar. Tieto znaky zatiaľ nepozorovali u iných sauropodov a mohli prispieť k lepšiemu rozloženiu hmotnosti obrovského tela.
Ako tento dinosaurus vyzeral?
Beijing Evening News zverejnil na sociálnej sieti vizualizáciu tohto dinosaura. „Dinosaur Huashanosaurus qini, objavený v okrese Ningming, autonómna oblasť Guangxi v Číne, pochádza z obdobia spodnej až strednej jury a ide o najstaršieho známeho sauropoda objaveného v južnej Číne,“ uviedo.
Najstarší sauropod v južnej Číne
Analýza ukázala, že Huashanosaurus qini je pravdepodobne najstarším známym sauropodom z južnej Číny. Predchádza totiž doteraz objaveným fosíliám z regiónu o približne 30 miliónov rokov.
Podľa Mo Jinyoua, zástupcu riaditeľa Guangxi Museum of Natural History, tento objav „zapĺňa medzeru vo fosílnom zázname raných až stredných sauropodov v južnej Číne a poskytuje nové dôkazy o ich diverzifikácii“. Povedal to pre portál Global Times. Navyše naznačil, že región mohol byť v období jury domovom rozmanitej populácie týchto obrov.
Fosílie sa našli v tzv. Wangmen Formation, geologickej jednotke v Shiwandashan Basin, ktorá obsahuje usadeniny riečnych a jazerných sedimentov.
Vedci tu objavili aj rybie šupiny, kosti korytnačiek či zuby morských plazov plesiosaurov. To všetko naznačuje, že oblasť mala vtedy vlhké podnebie a bohatý ekosystém, ktorý poskytoval ideálne podmienky pre život veľkých bylinožravcov.
Čo je to sauropod?
Huashanosaurus qini je už druhým zástupcom skupiny eusauropodov objaveným v regióne Guangxi. V roku 2024 bol v rovnakej oblasti identifikovaný druh Jingia dongxingensis, taktiež zaradený do novej línie a rodu.
Sauropody, do ktorých tieto nové nálezy patria, sú známe svojimi dlhými krkmi, chvostami, malou hlavou a masívnymi stĺpovitými nohami. Patrili medzi najväčšie tvory, aké kedy kráčali po Zemi.
Podľa paleontológa Michaela D. D’Emica zo Scientific American tieto tvory neprekonal žiadny iný suchozemský živočích – ani mamuty či obrovské nosorožce.
Evolučne išlo o výnimočný jav: kombinácia dlhého krku, chvosta a masívnych vzduchom vyplnených stavcov umožnila efektívne spracovanie potravy a distribúciu hmotnosti.
Fosílny záznam ukazuje, že tieto tvory dosahovali gigantické rozmery opakovane počas 150-miliónovej dominancie. Výskum naznačuje, že aj väčšie, ešte neobjavené exempláre môžu čakať, kým ich paleontológovia nájdu.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: ABC News, Global Times, Scientific American, Beijing Evening News