232 miliónov eur v dlhoch: Na každého Bratislavčana pripadá účet za takmer 483 eur

Bratislava má najvyššie dlhy spomedzi všetkých krajských miest na Slovensku. Ich finančné rezervy sa za štyri roky prepadli z 51 na 26 miliónov eur a zároveň im rastú náklady na úvery.

Bratislava, bratislavský hrad

Slovenské krajské mestá majú čoraz menej peňazí odložených na horšie časy. Ich finančné rezervy sa totiž prepadli za posledné štyri roky z 51 na 26 miliónov eur. Zároveň im rastú aj náklady na splácanie úverov.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Tento znepokojujúci trend sa týka ôsmich miest, v ktorých žije viac ako 1,13 milióna ľudí, čo predstavuje viac ako pätinu obyvateľov Slovenska. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý preveril ich hospodárenie aj stav majetku. 

Najvyšší dlh má Bratislava

Najvyšší dlh spomedzi všetkých krajských miest pripadol v roku 2025 na Bratislavu. V prepočte predstavoval až 482,83 eura na jedného obyvateľa, pričom celkový evidovaný dlh mesta sa vyšplhal na 232,2 milióna eur. Nasledoval Prešov so 440,29 a Trnava s 432,59 eurovým dlhom v prepočte na jedného obyvateľa. Naopak, najnižší dlh na obyvateľa evidovala Nitra – 206,59 eura.

Celkový dlh ôsmich krajských miest vzrástol z 341,7 milióna eur v roku 2022 na 440,4 milióna eur v roku 2025. Išlo pritom o nárast o takmer 99 miliónov eur. Priemerný dlh na jedného obyvateľa tak dosiahol v roku 2025 takmer 347 eur. Na tento údaj je však dôležité pozerať sa aj v kontexte štátneho dlhu. Ten v súčasnosti predstavuje viac ako 16-tisíc eur na každého Slováka.

„Krajským mestám s výnimkou Nitry postupne rástol dlh aj náklady na jeho splácanie, čo zvyšuje tlak na ich rozpočty. Zároveň čoraz viac využívali rezervné fondy na bežné výdavky, čím si znižovali finančnú rezervu na investície a nečakané situácie. Rezervné fondy sa pritom zmenšujú a rastúci podiel ich využívania na bežné výdavky indikuje zhoršovanie ekonomickej pripravenosti samospráv na riešenie mimoriadnych a nečakaných situácií,“ vysvetlil podpredseda kontrolného úradu Jaroslav Ivančo.

krajské mestá
zdroj: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

Mestám sa míňajú finančné rezervy

Jedným z najvýraznejších zistení kontroly NKÚ je pokles rezervných fondov. Kým v roku 2022 mali krajské mestá v rezervách spolu 51 miliónov eur, v roku 2025 to bolo len 26 miliónov eur. Samosprávy zároveň čoraz častejšie využívajú tieto peniaze na bežné výdavky. V roku 2022 z rezervných fondov na tento účel minuli 1,1 milióna eur, zatiaľ čo len o tri roky neskôr išlo o sumu až 16,8 milióna eur. 

Najvýraznejší podiel takto použitých rezerv zaznamenali Košice. V roku 2025 minulo mesto na bežné výdavky 62,4 % svojich rezerv. „Napriek tomu, že využitie finančných rezerv môže pomôcť mestám zvládnuť obdobie finančného napätia, zostane im však menej peňazí na investície či prípadné mimoriadne situácie,“ tvrdia kontrolóri. 

Obávate sa, že rastúce mestské dlhy môžu ovplyvniť kvalitu života obyvateľov?

Splácanie úverov vychádza čoraz drahšie

Rastúce zadlženie sa premieta aj do nákladov na splácanie pôžičiek. Ročné splátky úverov krajských miest sa od roku 2022 zvýšili z 31,6 milióna na 49 miliónov eur. Z toho splátky úrokov vzrástli z 1,4 milióna na 8,3 milióna eur. Výrazný nárast zaznamenala opäť Bratislava, ktorej úrokové náklady stúpli z približne 406-tisíc eur v roku 2022 na päť miliónov eur v roku 2025.

Kontrolóri upozornili aj na nedostatky pri riadení investícií hlavného mesta. Ku koncu roka 2025 mala Bratislava záväzky z úverov a finančných výpomocí vo výške 254,1 milióna eur.

Napriek rastúcemu dlhu všetky krajské mestá dodržali v roku 2025 zákonné podmienky na prijímanie úverov. Ani jedno z miest neprekročilo hranicu 50 %, po ktorej by primátori museli mestskému zastupiteľstvu predložiť zdôvodnenie výšky dlhu aj návrh opatrení na jeho zníženie.

Mestá hospodárili s majetkom za 4,7 miliardy eur

Krajské mestá spravovali v roku 2025 majetok v čistej hodnote približne 4,7 miliardy eur, pričom jeho hodnota za sledované obdobie rástla. Kontrolóri však upozorňujú napríklad na nevyhovujúci stav viacerých mostov. Tých majú mestá vo vlastníctve alebo správe 372, pričom až 154 z nich bolo v zlom, veľmi zlom alebo až havarijnom stave. Ich opravy komplikovali aj nevyriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom pod mostami, ako aj ďalšie majetkovoprávne problémy.

„Nevysporiadané pozemky pod verejnými stavbami predstavujú do budúcnosti vážne riziko nielen pre krajské mestá, ale aj pre ďalšie samosprávy. Problém sa netýka len mostov, ale aj škôl, škôlok, nemocníc, ciest, chodníkov či parkovísk. Samosprávy tento stav nedokážu vyriešiť samy, pretože ide o dôsledok prevodu majetku zo štátu na obce a vyššie územné celky bez definitívne usporiadaných vlastníckych vzťahov. Riešenie si vyžaduje aktívny prístup vlády a legislatívne zmeny,“ dodal podpredseda NKÚ Ivančo.

Čítaj viac: Zo Slovenska, Ekonomika
Zdroj: nku.gov.sk

Viac z: Zo Slovenska

Najnovšie videá

Viac z: Zo Slovenska

Trendové videá