36-ročná expertka na črevá: Imunitu netreba posilňovať. Radí, ako ju namiesto toho správne vyvážiť

Keď nás zloží nádcha alebo chrípka, väčšina z nás siahne po niečom, čo má imunitu „posilniť“. Nemecká lekárka a gastroenterologička Giulia Enders tvrdí, že práve toto je často nesprávny cieľ. Silnejšia imunita totiž neznamená zdravšie telo, niekedy znamená len viac zápalu.

V podcaste ZOE Science & Nutrition vysvetlila, prečo by sme sa namiesto posilňovania imunity mali sústrediť na vyváženie obranného systému.

Enders je nemecká lekárka v odbore vnútorného lekárstva a gastroenterológie. Preslávila ju kniha Darm mit Charme (v slovenčine vyšla ako Šarmantné črevo), ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom, len v Nemecku sa predalo vyše dvoch miliónov výtlačkov.

Vystupovala aj v dokumente Netflixu Hack Your Health. V roku 2026 jej vyšla nová kniha Organ Speak, v ktorej rozširuje pohľad z čreva na celé telo a jeho prepojenia. Z týchto myšlienok vychádza aj jej tvrdenie o imunite.

Imunita nie je armáda, ale diplomat

Predstava, že imunitný systém je agresívna armáda, ktorá nonstop bojuje s nepriateľmi, je zastaraná. Tento vojnový slovník plný „zabijackých buniek“ a „útokov“ vznikol ešte počas svetových vojen. Skutočnosť je však iná.

Imunita nás chráni najmä tým, že spolupracuje a diplomaticky vyjednáva. Pokojne spolunažíva s miliardami dobrých mikróbov, ktoré v tele jednoducho zaberajú miesto tým zlým. Väčšinu neznámych látok a baktérií okolo nás úplne ignoruje, pretože nám reálne uškodí len zlomok z nich.

Logika „čím silnejšia imunita, tým lepšie“ je preto nebezpečná. Predstav si to ako súkromnú ochranku, ak budú tvoji strážcovia neustále vystresovaní, agresívni a vybudení na maximum, skôr či neskôr začnú útočiť aj na nevinných ľudí a zdemolujú ti dom. „Cieľom nie je mať v tele najagresívnejšiu armádu, ale vyvážený a pokojný systém.“

Za bolesť nemôže vírus, ale tvoje vlastné telo

Najprekvapivejšia myšlienka je, že za bolesť hrdla, horúčku, kašeľ či plný nos nemôže samotný vírus. Všetky tieto nepríjemné stavy vytvára tvoja vlastná obrana.

Samotný vírus nemá záujem na tom, aby si o ňom vedel. Chce v tebe žiť potichu. Až keď ho odhalí imunita, spustí sa reakcia. Napríklad pri bolesti hrdla začne telo likvidovať nakazené bunky, čo spôsobí podráždenie.

Nádcha zasa vzniká preto, že cievy prepustia do nosa tekutinu plnú imunitných buniek, ktorá má vírusy mechanicky vyplaviť von. Horúčka zasa zámerne dvíha teplotu, pretože v horúčave sa mikróby nedokážu množiť.

Skôr, než okamžite siahneš po tabletkách, ktoré potlačia každý jeden príznak, skús sa zamyslieť, či ti tie prejavy práve nepomáhajú uzdraviť sa. Samozrejme, ak kvôli upchatému nosu nemôžeš spať, sprej má zmysel, aby sa ti zápal nepresunul do uší.

Podobne je to aj s liekmi proti bolesti, ak ťa zachránia pred bezprecedentnou nocou, telu pomôže už len to, že sa konečne vyspí. Naopak, pri hnačke z infekcie buď opatrný. Telo sa ňou čistí a umelé zastavenie tohto procesu môže paradoxne predĺžiť vylučovanie škodlivín z tela.

Cukor posúva obranu do nebezpečného útoku

Jedným z najväčších skrytých nepriateľov vyváženej imunity je rafinovaný cukor. Funguje ako palivo, ktoré dodáva obrannému systému obrovské množstvo rýchlej energie. Imunita vtedy začne bezhlavo vyrábať obrovské množstvo nových buniek, a čím viac ich v tele koluje, tým vyššia je šanca, že sa niečo pokazí a bunky začnú mutovať alebo útočiť na nesprávne ciele.

Nadbytok sladkostí navyše prepína telo do neustáleho, skrytého prozápalového nastavenia.

Doktorka Enders toto tvrdenie opiera o rozsiahlu americkú štúdiu Nurses‘ Health Study, ktorá dlhodobo sledovala takmer 187-tisíc žien. Výskumníci zistili, že ženy, ktoré vypili aspoň jeden sladený nápoj denne, mali o 63 % vyššie riziko, že ochorejú na reumatoidnú artritídu. Ide o bolestivé autoimunitné ochorenie, pri ktorom zmätený imunitný systém napáda a postupne ničí vlastné kĺby.

Netreba však prepadať panike. Táto štúdia ukazuje vážnu štatistickú súvislosť, no netvrdí, že samotný cukor je priamou a jedinou príčinou prepuknutia choroby. Vznik autoimunitných porúch je vždy komplikovaná skladačka, v ktorej hrá dôležitú rolu dedičnosť, miera stresu či kvalita ovzdušia, v ktorom žijeme.

Cukor netreba vnímať ako jediného vinníka, ale skôr ako silný faktor, ktorý celú obranu tela zbytočne tlačí nesprávnym smerom.

Keď žalúdok od stresu zbledne

Druhým kľúčovým faktorom je stres, ktorý imunitný systém naopak výrazne oslabuje. Keď sme v neustálom napätí, telo spotrebúva všetku drahocennú energiu na akútne riešenie problémov a útek pred pomyselným nebezpečenstvom. Tým pádom mu nezostávajú sily na hlboký spánok ani na tvorbu kvalitných, stopercentne funkčných obranných buniek.

Doktorka Enders tento proces opisuje prostredníctvom jasného telesného dôkazu: pri silnom strese sa okamžite zníži prekrvenie žalúdka.

„Lekárska kamera vtedy ukáže, že steny žalúdka doslova zblednú. Nedostatok krvi znamená menej živín a rapídne oslabenie ochrannej vrstvy hlienu. Častice z jedla sa tak dostávajú nebezpečne blízko k samotným bunkám, ktoré následne dráždia. Pár hodín v tomto režime telo bez problémov zvládne, no ak stres trvá celé dni či týždne, prichádzajú chronické tráviace ťažkosti.“

Riešenie je pritom banálne jednoduché. Stačí si počas náročného dňa dvakrát, napríklad na poludnie a popoludní, dopriať aspoň jednu minútu vedomého, pomalého dýchania.

Pľúca fungujú ako priamy most medzi našou mysľou a orgánmi. Pomalý dych vyšle do mozgu jasný signál, že sme v bezpečí a môžeme vypnúť poplašný systém. Výskumy potvrdzujú, že táto jediná minúta dokáže prudko znížiť hladinu stresových hormónov v krvi.

Cieľom nie je kompletne vymazať stres zo života, ale poskytnúť telu pravidelné chvíľky na upokojenie a regeneráciu.

Spánok – nočná zmena pre obranné bunky

Nočný odpočinok je pre imunitu fázou najvyššej produktivity. Práve vtedy sa v tele tvorí najviac nových imunitných buniek.

„Keď spíme, bunky nič neruší, nespracovávame žiadne nové jedlo, nehýbeme sa a do krvi neprúdia stresové signály. Vďaka tomuto absolútnemu pokoju sa bunky delia bez zbytočného zhonu a dopúšťajú sa v štruktúre výrazne menej chýb.“

Z hľadiska imunity je najdôležitejšia prvá polovica noci, keď zažívame najhlbšie fázy spánku. To je to hlavné časové okno, v ktorom sa nové bunky množia najefektívnejšie.

Druhá polovica noci, ktorej dominuje takzvaný REM spánok, zase slúži skôr psychike na upratovanie emócií a zážitkov z predošlého dňa.

Ak máš za sebou prebdenú noc, krátky popoludňajší „šlofík“ ti dokáže pomôcť. Ak však mávaš problémy so zaspávaním večer, radšej sa mu cez deň vyhni, aby si si zbytočne nerozbil prirodzenú potrebu spánku.

Enders zároveň ponúka skvelý protipól k dnešnej dobe plnej prísnych pravidiel: spánok nie je projekt, ktorý si napíšeš do zoznamu úloh a musíš ho silou-mocou splniť.

Čím viac sa na spánok vnútorne tlačíš a snažíš sa ho „zvládnuť“, tým horšie sa ti bude zaspávať. „Najlepšie pomáha obyčajné večerné stíšenie, vynechanie ťažkých jedál pred spaním a dôvera vo vlastné telo, že svoju prácu urobí samo.“

Svalovica učí imunitu držať emócie na uzde

Pravidelná fyzická aktivita pomáha obrannému systému hneď niekoľkými spôsobmi. Zvýšený srdcový tep rozháňa imunitné bunky po celom krvnom obehu omnoho rýchlejšie, vďaka čomu dokážu skontrolovať oveľa viac kritických miest v tele za kratší čas.

Ešte zaujímavejší efekt má však obyčajná svalovica.

„Keď ťa po dobrom tréningu trochu bolia svaly, v tele vzniká miniatúrny zápal. Imunita sa vďaka tomu zakaždým učí túto drobnú zápalovú reakciu rýchlo a efektívne utlmiť. Presne týmto opakovaným tréningom si tvoja obrana buduje schopnosť nepreháňať to s agresivitou, čím zostáva stabilná a dokonale vyvážená.“

Zo silového cvičenia profituje najmä stabilná hladina cukru v krvi a celková chémia v mozgu, zatiaľ čo vytrvalostný tréning zasa posilňuje srdce, pľúca a dokáže účinne odbúravať úzkosť.

Netreba hľadať žiadne extrémne športy, vyber si presne taký pohyb, ktorý ťa baví a reálne pri ňom vydržíš. Jediné striktné pravidlo platí pri chorobe: ak ťa napadne skutočný vírus, cvičenie okamžite vynechaj, inak si môžeš vážne poškodiť srdcový sval.

Čo si z toho odniesť

Najväčšou chybou pri starostlivosti o zdravie je predstava, že existuje jedna zázračná pilulka, drahý vitamín alebo exotický prášok, ktorý imunitu lusknutím prsta „posilní“. Celé tajomstvo úspechu sa ukrýva v tej najobyčajnejšej, 80-percentnej základni, ktorú nám opakovali už rodičia: dostatok kvalitného spánku, rozumná strava bohatá na vlákninu s minimom cukru, pravidelné odbúravanie stresu a primeraný pohyb.

Naším cieľom totiž nie je vybičovať obranu do agresívneho útoku, ale udržať ju pokojnú, pozornú a vyrovnanú. Takú, ktorá si robí svoju prácu v tichosti a nespustí hysterický poplach pri každej neškodnej maličkosti.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing