4,4 miliardy eur v mínuse: Vyrovnaný rozpočet je opäť v nedohľadne, štát hľadá ďalšie príjmy

Slovensko už definitívne nesmeruje k návrhu vyrovnaného štátneho rozpočtu na budúci rok. Vláda po stredajšom rokovaní (23. septembra 2026) uložila ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému úlohu pripraviť návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý zohľadní výnimku z povinnosti predložiť vyrovnané hospodárenie. Informoval o tom denník SME.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď sa stav slovenských verejných financií dostáva pod čoraz väčší tlak. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pritom varuje pred udržiavaním vysokých deficitov, zatiaľ čo vo vládnej koalícii stále neexistuje definitívna dohoda o podobe budúcoročného rozpočtu.

SNS navyše podmieňuje svoju podporu rozpočtu viacerými požiadavkami. Medzi najvýraznejšie patrí úplné zrušenie transakčnej dane, zníženie spotrebnej dane z pohonných hmôt či výraznejšie zvýšenie platov v štátnej správe. Otázkou tak zostáva nielen to, aký vysoký bude schodok štátneho rozpočtu na nasledujúci rok, ale aj kde štát nájde peniaze na ďalšie požiadavky koaličných partnerov.

Vyrovnaný rozpočet Kamenický nepredloží

Súčasné znenie ústavného zákona spája vysokú úroveň verejného dlhu s takzvanými brzdnými mechanizmami. Medzi ne patrí aj povinnosť vlády predložiť návrh rozpočtu, v ktorom sa príjmy rovnajú výdavkom. Výnimka sa vzťahuje na prvé dva roky fungovania kabinetu.

Premiér Robert Fico však už od jari argumentuje, že kabinet vyrovnaný rozpočet predložiť nemusí. Odvoláva sa na ustanovenie zákona, ktoré umožňuje výnimku v prípade, ak určité mimoriadne výdavky štátu presiahnu tri percentá HDP.

Materiál, ktorý vláda schválila, vychádza práve z tohto pravidla. Výdavky súvisiace s pohromami a medzinárodnými zmluvami podľa neho dosiahli 3,21 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda takmer 4,4 miliardy eur.

Kabinet preto uložil Kamenickému, aby do 14. októbra 2026 pripravil návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 a toto zistenie pri jeho tvorbe zohľadnil. Denník SME zároveň informoval, že ministerstvo financií pôvodne pracovalo s dvoma možnosťami – s vyrovnaným aj deficitným rozpočtom.

RRZ varuje pred deficitom okolo 5 %

To však neznamená, že vysoký schodok nepovažujú odborníci za problém. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že rozpočet na roky 2027 až 2029 by mal priniesť zlepšenie stavu verejných financií, nie ich stagnáciu alebo ďalšie zhoršovanie.

Súčasná vláda podľa RRZ prebrala verejné financie s deficitom na úrovni 5 % HDP. Pôvodným cieľom kabinetu bolo do konca volebného obdobia dostať schodok na 3 % HDP, teda bližšie k úrovni, pri ktorej by sa verejný dlh stabilizoval. RRZ ju vyčíslila približne na 2,5 % HDP. Ambície sa však postupne zmierňovali. Cieľ sa najskôr posunul na 3,5 % HDP a na jar 2026 na 4,2 % HDP.

Rada upozorňuje, že ak by deficit v roku 2027 zostal na úrovni alebo tesne pod hranicou 5 % HDP, bol by približne o 2,1 miliardy eur vyšší, než vláda deklarovala na jeseň minulého roka v rozpočte na roky 2026 až 2028. Oproti plánom zo začiatku volebného obdobia by rozdiel dosiahol až 2,8 miliardy eur.

„Udržiavanie vysokého deficitu pri historicky najvyšších príjmoch rozpočtu znamená zotrvanie na trajektórii neudržateľných verejných financií,“ upozorňuje RRZ.

Podľa Rady tak Slovensko zároveň stráca priestor na pomoc obyvateľom a firmám v prípade neočakávanej krízy. Problémom zostáva aj starnutie populácie, ktoré bude v budúcnosti vytvárať ďalší tlak na verejné financie.

Danko hrozí aj blokovaním rozpočtu

Do komplikovanej situácie vstupujú požiadavky koaličnej SNS. Jej predseda Andrej Danko trvá na úplnom zrušení nepopulárnej transakčnej dane a blokovanie rozpočtu označil podľa Denníka N za „jeden z variantov“.

Podľa Danka transakčná daň neprežije. Otázkou podľa neho zostáva iba to, či skončí v nasledujúcom období, alebo až o rok. Zároveň potvrdil, že koalícia zatiaľ nemá finálnu dohodu o rozpočte.

„Raz povieme verejnosti, že rušíme daň, taká bola aj dohoda, a potom ju nerušíme, a ja vám poviem, že to už aj pre mňa pripadá zmätene,“ povedal novinárom Danko.

Úplné zrušenie dane však nemusí mať podporu najsilnejšej koaličnej strany. Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru podľa portálu Teraz.sk uviedol, že transakčná daň ako celok sa pravdepodobne nezruší, hoci môže prejsť ďalšími úpravami. Dôvodom je, že koalícia zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov po jej prípadnom zrušení.

SNS chce lacnejšie palivá aj vyššie platy

Transakčná daň pritom nie je jedinou požiadavkou SNS. Strana svoj súhlas s rozpočtom na nasledujúci rok spája aj s ďalšími zmenami. Žiada napríklad zníženie spotrebnej dane z pohonných hmôt.

„SNS je presvedčená, že by malo dôjsť k zníženiu spotrebnej dane tak, aby ceny palív boli v rámci V4 na rovnakej úrovni. SNS súčasne očakáva, že predseda vlády SR naberie odvahu na zdanenie bánk a energetických spoločností, pretože nie je možné, aby sa na konsolidácii verejných financií podieľali len občania Slovenskej republiky,“ uviedla strana vo svojom stanovisku.

SNS chce zároveň zaviesť osobitné odvody pre energetické spoločnosti a banky. Ďalšia požiadavka smeruje k zamestnancom štátu a Policajného zboru. Navrhovanú štvorpercentnú valorizáciu miezd považuje strana za nedostatočnú a požaduje zvýšenie platov minimálne o 10 %. 

Danko zároveň otvoril aj otázku zmien pri 13. dôchodkoch. Podľa Denníka N by si vedel predstaviť adresnejšie nastavenie. Mladší dôchodcovia, napríklad do 70 rokov, ktorí ešte dokážu pracovať, by podľa jeho predstavy mohli využívať daňové a odvodové bonusy.

Starší ľudia by zasa mohli dostať prostriedky na financovanie domova sociálnych služieb. Proti zásahom do 13. dôchodku sa však staval najmä Hlas.

Predseda SNS tiež tvrdí, že dosiahol dohodu týkajúcu sa minimálnych dôchodkov od 85 rokov. Jeho návrh na daňové licencie však podľa neho minister Kamenický odmieta.

Banky argumentujú nízkou ziskovosťou

SBA zároveň odmieta argument, že rast nominálnych ziskov bánk automaticky znamená výrazný rast ich skutočnej ziskovosti. Podľa asociácie rastie nominálny zisk pomalšie ako objem aktív bánk vrátane poskytnutých úverov. Reálny zisk podľa nej stagnuje a jeho vývoj zaostáva aj za vývojom reálneho HDP. 

Podľa asociácie sa výrazne zmenila aj časť zisku, ktorú si banky ponechávajú a môžu ju využiť na posilnenie vlastného kapitálu. Pred zavedením odvodu zostávalo na Slovensku viac ako 39 % zisku pred zdanením. V súčasnosti je to podľa SBA približne 15 %. 

Asociácia tiež tvrdí, že rentabilita slovenských bánk patrí medzi najnižšie v Európskej únii. Bankový trh sa zároveň za posledných 15 rokov zmenšil – činnosť ukončilo 13 bánk a ich celkový počet klesol takmer o 30 %. 

Bankári pripomínajú vláde marcový sľub

Banky pri debate o ďalšom zdanení pripomínajú aj rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady z 23. marca 2026. Podľa SBA vtedy vznikol sociálny zmier aj na základe prísľubu, že dane a odvody sa na rok 2027 nebudú meniť spôsobom, ktorý by negatívne zasiahol ľudí alebo firmy. Prípadná ďalšia konsolidácia sa mala sústrediť „výlučne na strane výdavkov štátu“. 

„Na základe verejne známeho absolútne jednoznačného verejného prísľubu zástupcu vlády, verejne známej dohody a riadneho verejne známeho oficiálneho zápisu z rokovania orgánu vlády, sa žiadnymi úvahami o zmenách v bankovom odvode nezaoberáme,“ uviedla SBA.

Asociácia spája stabilitu daňových pravidiel aj s dôverou v štát. Banky patria medzi významných veriteľov Slovenska a podľa SBA potrebujú dlhodobú predvídateľnosť, keď rozhodujú o investíciách, úverovaní či digitalizácii.

„Opačný prístup by znamenal, že ako kľúčoví veritelia tejto krajiny (…) sme stratili vieru v túto krajinu, respektíve jej orgány, čo by ako strata dôvery malo nedozerne následky vo vzťahu veriteľa (bánk) s dlžníkom (SR),“ uviedla asociácia. Zároveň dodala, že jej dôvera v Slovenskú republiku naďalej trvá. 

Banky pritom už od roku 2024 platia osobitnú sadzbu odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. 

Rozpočtová skladačka na rok 2027 tak zatiaľ nemá konečnú podobu. Vláda už vie, že Kamenický nebude pripravovať vyrovnaný rozpočet, no zároveň čelí varovaniu RRZ pred udržiavaním deficitu okolo 5 % HDP. Do toho SNS požaduje rušenie daní a vyššie výdavky, pričom bankový sektor odmieta predstavu, že ďalšiu časť konsolidácie automaticky zaplatí práve on.

Kľúčové bude, s akými konkrétnymi príjmami, výdavkami a schodkom napokon minister financií príde. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 má podľa rozhodnutia vlády predložiť do 14. októbra 2026.