64-ročný milionár s majetkom 657 miliónov eur prezradil pravidlo, ktoré mu zarobilo „najväčšie peniaze“

Väčšina podnikateľov by po predaji firmy za miliardy odišla na jachtu. Stephen Cloobeck, zakladateľ hotelového gigantu Diamond Resorts International, sa namiesto toho rozhodol kandidovať na guvernéra Kalifornie. A v rozhovore pre kanál School of Hard Knocks vysvetlil, ako sa dostal zo straty vyše 20 miliónov dolárov, teda približne 17,6 milióna eur, k firme, ktorú napokon kúpil hotelový reťazec Hilton.

Predajná hodnota firmy dosiahla podľa jeho slov 3,3 miliardy dolárov, v prepočte zhruba 2,9 miliardy eur. Cloobeck sa pritom multimilionárom stal až v päťdesiatke a v podnikaní má za sebou cestu, ktorá zďaleka nebola priamočiara.

Prvý hotel staval sám a takmer prišiel o všetko

Cesta k hotelovému impériu sa začala katastrofou. Predtým, než postavil svoj prvý hotel, mal za sebou jediné nákupné centrum, ktoré však prinieslo všetky možné problémy naraz.

„Moji dodávatelia skrachovali, za drevo som platil dvakrát, nerozumel som stavebným záložným právam, všetci moji nájomcovia skrachovali, ekonomika sa rúcala a ten objekt som musel postaviť sám,“ opisuje Cloobeck. Nakoniec o nákupné centrum prišiel, no neskrachoval, keďže vtedy prišli o všetko takmer všetci.

Práve táto skúsenosť ho však naučila čítať projekty a stavať. Vo veku 29 rokov tak spolu s otcom postavil komplex Polo Towers v Las Vegas, vtedy najväčší hotelový timeshare komplex, aký kedy vznikol naraz. „Bolo to načas, v rozpočte a dotiahli sme to. Bol to divoký úspech, ale veľmi, veľmi ťažký,“ hovorí.

Súdny spor s Ralphom Laurenom o názov

Zaujímavou epizódou je súdny spor, ktorý Cloobeckovi priniesol samotný názov Polo Towers. Módny dom Ralpha Laurena ho zažaloval pre použitie slova Polo.

Cloobeck sa však nevzdal, keďže si značku Polo Towers zaregistroval pre hotely, timeshare a kasína, čo Ralph Lauren nikdy neurobil. „Bojoval som s Ralphom Laurenom. Minuli sme poriadne peniaze a nakoniec som tú značku proti Ralphovi Laurenovi získal,“ spomína. Z toho si odniesol jedno zo svojich pravidiel. Na ochranných známkach, doménach a značke si zakladá.

Cloobeck stavia svoju firemnú filozofiu na jednom rozdiele oproti veľkým reťazcom. Kým firmy ako Four Seasons či Marriott sa podľa neho stali korporátnymi molochmi, on si udržal podnikateľského ducha, kde zakladateľ osobne komunikuje s hosťom.

Najväčšou poklonou mu paradoxne bolo, keď Marriott skopíroval jeho investorskú prezentáciu na Wall Street. Jeho finančný riaditeľ bol nahnevaný, no Cloobeck to videl inak. „Hovorím, o čom to rozprávaš, to je tá najväčšia trofej, akú môžem v živote dostať. Marriott nás práve skopíroval,“ opisuje. Napodobniť ich však podľa neho nedokázali, pretože boli príliš strnulí. „Stali sme sa bojovou loďou, ktorá sa vie pohybovať ako motorový čln.“

Šéf, ktorý vedel ustlať posteľ v každom z 435 hotelov

Cloobeck sa netají tým, že bol extrémne detailný líder. Firmu vraj škáloval z jedného hotela na viac než 435 v 35 krajinách, a napriek tomu vedel robiť prakticky každú prácu v podniku.

„Ak chcete hovoriť o technológiách, pomáhal som písať kód pre náš softvér. Účtovníctvo, správu budov, viem ustlať posteľ,“ vymenúva. Svoju precíznosť dotiahol do extrému, keď osobne natočil video, ako sa majú v kúpeľniach ukladať uteráky, aby to každá upratovačka robila presne rovnako. Pod každú posteľ dával kartičku s nápisom, že aj tam sa upratuje.

Jeho pointa je, že žiadna práca vo firme nebola mimo jeho chápania, a tím to vedel. „Viem zamiesť podlahu, uvarím vám jedlo, obslúžim vás, sadnem si k stolu a vypočujem si váš príbeh a potom ten stôl upracem, lebo som v službe,“ hovorí. Delegovať podľa neho vie, no kľúčové je, že tím vidí, že prácu zvládne aj on sám.

Ako prežil 11. september s tržbami na nule

Tvrdou skúškou bol pre hotelový biznis útok z 11. septembra 2001. Lety boli uzemnené a hotely zostali bez hostí. „Registračné pokladne klesli na nulu. Nula pre všetkých,“ opisuje Cloobeck.

Jeho reakcia hovorí veľa o jeho prístupe k financiám. Namiesto skrývania problémov začal každý deň volať svojej banke.

„Volal som banke každý deň až do bodu, keď povedali, môžete nám volať radšej raz za tri dni?“ spomína. Musel si síce požičať ďalšie peniaze, aby to prežil, no podľa neho práve transparentnosť rozhodla. Bankám hovoril dobré aj zlé správy, na rozdiel od iných klientov, ktorí podľa neho pravdu zamlčiavali.

Pravidlo, ktoré mu banky nikdy nezabudli

Cloobeckov vzťah s bankami stojí na jednom nezvyčajnom princípe. Podľa vlastných slov s nimi nikdy nevyjednával a pôžičky splácal načas, niekedy až príliš skoro.

„Tento chlap je dobrý na peniaze, lebo má kapacitu, charakter a mal úver,“ cituje Cloobeck tri C, na ktorých banky stavajú.

Zároveň priznáva, že mu niektoré banky vyčítali, že splácal priskoro, keďže potrebovali peniaze požičané dlhšie, aby na nich viac zarobili. Jeho filozofia je, že nikdy nechce získať výhodu na úkor druhého. „Chcem, aby sa všetkým darilo dobre.“

Cestu k prvým peniazom pritom nemal ľahkú. „Dostal som toľko nie. Doslova som chodil hore-dole po Park Avenue, stovky finančných inštitúcií a bánk,“ opisuje, ako zháňal kapitál nielen v New Yorku, no aj v Bostone, Chicagu, Miami a Los Angeles. Kľúčom bolo nevzdať sa.

Prvý, kto prehovorí, prehráva

Jednu z najpraktickejších rád dáva Cloobeck k vyjednávaniu. Keď je obchod dohodnutý, treba mlčať.

„Keď si vypýtate obchod, zavrite ústa a čakajte,“ radí. Sám raz čakal celý týždeň na to, kým sa ozve druhá strana, hoci ho to psychicky ničilo. „Bol som naozaj nervózny, chcel som odpoveď hneď. A jednoducho som čakal. Potom prišiel ten telefonát a mal som na tvári obrovský úsmev, že som ten telefón nezdvihol,“ spomína. Jeho pravidlo znie, že po uzavretí predaja prvý, kto prehovorí, prehráva.

Integrita ako jediné neporušiteľné pravidlo

Naprieč celým rozhovorom sa tiahne jedna hodnota, ktorú Cloobeck stavia nad všetko ostatné. Je ňou dôvera a značka.

„Budovanie značky trvá desaťročia a zabiť ju možno za pár minút. Je to celé o integrite. Ak mi klameš, narušíš moju dôveru, si pre mňa mŕtvy,“ hovorí bez okolkov.

Túto zásadu raz musel uplatniť aj na svojho najlepšieho obchodníka na svete, ktorého prepustil, pretože vo firme vytváral toxické prostredie. „Všetci hovorili, nerob to. Keď som toho človeka z organizácie odstránil, narástli sme o 20 %,“ opisuje rozhodnutie, pred ktorým ho všetci varovali.

Od predaja firmy ku kandidatúre na guvernéra

Namiesto oddychu sa Cloobeck pustil do politiky a kandiduje na guvernéra Kalifornie. Svoje rozhodnutie vysvetľuje tým, že si preštudoval ostatných kandidátov a nebol spokojný.

Kalifornia podľa neho nie je len štát, no krajina s piatym najväčším HDP na svete, ktorá sa však dostala do defenzívy. „Kalifornia nie je dostupná, obývateľná ani vhodná na prácu,“ zhŕňa záver, ku ktorému dospel po stretnutí s viac než 300 ľuďmi.

Doterajších lídrov kritizuje za to, že podľa neho nikdy nehovorili so zákazníkmi štátu, teda s jeho obyvateľmi, a nikdy nepodpísali prednú stranu šeku, teda nevedia, aké je to vyplácať mzdy.

Sám na seba nahliada ako na človeka, ktorý opravuje rozbité biznisy, a Kaliforniu vníma presne ako jeden z nich. „Tento štát je rozbitý, je zatvorený pre biznis. Ako ho môžem znovu otvoriť?“ pýta sa. Zdôrazňuje, že to robí bez potreby titulu či platu. „Nie som kúpený a zaplatený nikým, takže vám vždy poviem pravdu.“

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy