71 % seniorov podporuje dve pohlavia v ústave. Mladí ľudia sú skôr proti (PRIESKUM)
- Prieskum odhalil regionálne aj generačné rozdiely v postoji k ústavnému zakotveniu dvoch pohlaví
- Východ Slovenska návrh podporuje, západ a mladí ľudia sú skôr proti
- Prieskum odhalil regionálne aj generačné rozdiely v postoji k ústavnému zakotveniu dvoch pohlaví
- Východ Slovenska návrh podporuje, západ a mladí ľudia sú skôr proti
Téma zakotvenia dvoch pohlaví v Ústave Slovenskej republiky vyvoláva medzi občanmi protichodné reakcie.
Prieskum agentúry AKO, ktorý zverejnil portál Noviny.sk, ukázal, že spoločnosť sa v otázke jednoznačnej definície pohlaví rozdeľuje podľa regiónu, veku aj vzdelania. Zatiaľ čo časť krajiny vníma návrh ako ochranu tradičných hodnôt, iní ho považujú za krok späť.
Východ krajiny podporuje zmenu najviac
Z údajov prieskumu vyplýva, že najsilnejšiu podporu ústavnej zmeny vyjadrujú obyvatelia východného Slovenska. V Prešovskom kraji sa za zmenu vyslovilo 65 percent respondentov a v Košickom kraji 63 percent. Naopak, najmenej podporujú zmenu obyvatelia Bratislavského kraja (39 percent) a Trnavského kraja (42 percent).
Rozdiely medzi regiónmi tak naznačujú jasnú deliaciu čiaru medzi východom a západom krajiny. Ako upozorňujú analytici, ide o dlhodobý trend – kým východ Slovenska sa vyznačuje konzervatívnym a náboženským charakterom, západné regióny, najmä Bratislava, sú otvorenejšie liberálnym hodnotám.
Podľa Noviny.sk tieto výsledky potvrdzujú aj predchádzajúce výskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že obyvatelia vidieka majú k spoločenským zmenám opatrnejší postoj ako obyvatelia veľkých miest.
Starší podporujú tradičné hodnoty, mladí sú skeptickí
Rozdiely sa ukázali aj pri vekových kategóriách. Najvyššiu podporu zmeny ústavy vyjadrili respondenti nad 60 rokov – až 71 percent, zatiaľ čo vo vekovej skupine 18–29 rokov súhlasilo len 36 percent opýtaných.
S rastúcim vekom teda rastie aj miera súhlasu so zakotvením dvoch pohlaví v ústave. Staršie generácie návrh vnímajú ako nástroj na zachovanie spoločenského poriadku, zatiaľ čo mladší ľudia ho často odmietajú ako zásah do osobnej slobody a identity.
Prieskum zároveň poukázal aj na rozdiely podľa pohlavia. Návrh podporilo 58 percent mužov a 49 percent žien. Sociológovia vysvetľujú, že muži inklinujú k tradičnejšiemu chápaniu rodových rolí, zatiaľ čo ženy vnímajú tému viac cez prizmu osobnej skúsenosti a rovnosti.
Vzdelanie ako ďalší faktor rozdielu
Údaje tiež ukazujú, že postoj k návrhu úzko súvisí s úrovňou vzdelania. Ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním návrh podporujú vo viac ako 60 percentách, zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaní respondenti vyjadrili súhlas len v 43 percentách prípadov.
Tento trend potvrdzuje dlhodobé zistenia, že vyššie vzdelanie často koreluje s väčšou otvorenosťou k menšinovým témam či rodovej rozmanitosti. Ako uvádzajú Noviny.sk, ide o dôležitý ukazovateľ polarizácie, ktorá nie je len regionálna, ale aj sociálna.
Politický rozmer a spoločenské dôsledky
Hoci návrh na ústavné zakotvenie dvoch pohlaví zatiaľ nie je na programe parlamentu, podľa prieskumu ho podporuje približne 55 percent Slovákov, čo naznačuje, že téma by mohla byť v budúcnosti opäť využitá v politickom diskurze.
Odborníci oslovení portálom Noviny.sk však upozorňujú na možné riziká. „Takáto ústavná zmena by mala silný symbolický rozmer a mohla by viesť k ďalšiemu prehlbovaniu spoločenských rozporov,“ uvádza sa v ich stanovisku. Niektorí právnici pripomínajú, že slovenská legislatíva už v súčasnosti pracuje s biologickým rozlíšením pohlaví a zmena ústavy by mala najmä politický charakter.
Podobne ako v prípade iných kontroverzných tém, aj tu môže verejná mienka ovplyvniť ďalšie politické diskusie. Aktuálne prieskumy, ako napríklad ten, ktorý realizovala agentúra Focus o dôvere vo verejných funkcionárov, naznačujú, že spoločnosť je čoraz citlivejšia na otázky hodnôt, dôvery a zodpovednosti verejných predstaviteľov.
Podľa neho si až 60 percent Slovákov myslí, že riaditeľ SIS Pavol Gašpar by mal odstúpiť, pričom ide o ukážku rastúcej nedôvery voči autoritám. Aj tento trend potvrdzuje, že hodnotové otázky – či už ide o morálku, integritu alebo identitu – rozdeľujú krajinu rovnako hlboko ako politické témy.
Čítaj viac z kategórie: Politika
Zdroj: Noviny.sk