76 % Slovákov prežíva vyhorenie. Odborníci odporúčajú jednu zmenu, môžeš ju zaviesť hneď

Syndróm vyhorenia prestáva byť výnimočným javom a čoraz viac zasahuje široké vrstvy obyvateľstva.

Aktuálne dáta z rozsiahleho prieskumu Inštitútu stresu v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera poukazujú na alarmujúci trend: viac než dve tretiny Slovákov pociťujú príznaky vyhorenia, či už v súkromnej alebo pracovnej oblasti života. Informuje o tom SITA. 

Prieskumu sa zúčastnilo viac ako 34 000 respondentov, pričom až 76 % z nich uviedlo, že prežívajú vyhorenie v osobnej rovine. Pracovná sféra na tom nie je o nič lepšie – 70 % opýtaných pociťuje výrazné vyčerpanie po práci a viac než polovica trpí emocionálnou únavou. Ešte závažnejším ukazovateľom je fakt, že 40 % ľudí sa cíti byť vyhorených „často alebo stále“.

Najviac zasiahnutou skupinou sú ľudia vo veku od 25 do 54 rokov, ktorí tvorili takmer 78 % všetkých účastníkov prieskumu. Táto veková skupina je zároveň najaktívnejšia na pracovnom trhu a najčastejšie balansuje medzi pracovnými a rodinnými povinnosťami, čo môže viesť k dlhodobému psychickému preťaženiu.

Duševný oddych sa vytráca. Príroda ako útočisko?

Psychológ Patrik Tóth upozorňuje, že syndróm vyhorenia je často dôsledkom dlhodobého zanedbávania duševnej hygieny. „Syndróm vyhorenia je dôsledkom dlhodobého psychického preťaženia, ktoré sa často bagatelizuje. Dnešní ľudia nemajú priestor vypnúť – duševný oddych nie je súčasťou bežného dňa. Neustále sme obklopení podnetmi a digitálnym stresom,“ hovorí Tóth.

Ako jedno z účinných riešení odborníci odporúčajú pravidelný kontakt s prírodou. Pobyt v prirodzenom prostredí má podľa viacerých výskumov preukázateľne pozitívny vplyv na psychickú rovnováhu – znižuje stresový hormón kortizol, zlepšuje koncentráciu a posilňuje psychickú odolnosť. Už 20 až 30 minút denne v prírode môže výrazne pomôcť pri prevencii aj zvládaní vyhorenia.

Jednoduchosť mimo civilizácie

Dlhoročný milovník hôr a zakladateľ značky ZAJO, Juraj Králik, tvrdí, že pobyt mimo civilizácie má okamžitý účinok. „V prírode prestávate riešiť notifikácie, e-maily, výkonnosť. Človek sa zrazu sústredí len na chôdzu, dýchanie, okolie. Aj krátky výlet môže zmeniť nastavenie mysle. Nestojí to veľa a výsledky sú často okamžité,“ uvádza Králik.

Psychológovia i odborníci na duševné zdravie sa zhodujú, že každodenný kontakt s prírodou, pohyb a vedomé spomalenie môžu pomôcť nielen pri zvládaní stresu, ale aj pri dlhodobej prevencii psychických problémov. Čoraz viac zamestnávateľov na Slovensku síce zavádza programy psychohygieny, no individuálna prevencia zostáva nenahraditeľná.

„Syndróm vyhorenia nezačína z dňa na deň. Je to proces, ktorý môžeme zvrátiť, ak si ho včas všimneme. Spomalenie, ticho a fyzická vzdialenosť od každodenného stresu môžu byť veľmi účinné, najmä ak sa stanú súčasťou životného štýlu,“ uzatvára Tóth.

Výskumy túto teóriu potvrdzujú

Výskumy v zahraničí potvrdzujú, že pobyt v prírode má reálny fyziologický a psychologický účinok. Štúdia publikovaná v Frontiers in Psychology zistila, že už 120 minút týždenne v prírodnom prostredí významne prispieva k duševnej pohode a znižuje mieru vyhorenia.

Ďalšia odborná správa analyzovaná pomocou Burnout Assessment Tool ukazuje, že psychická obnova je úzko spätá s fyzickým oddychom mimo stresového prostredia, najmä ak ide o dlhodobý kontakt s prírodou a zmenu rutiny.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy