8 varovných signálov, pri ktorých by si mal podľa odborníčky spozornieť: „Úzkosť nie je len v hlave“

Každý z nás má občas pocit, že je toho priveľa. Termíny v práci, povinnosti doma, tlak zo vzťahov – niekedy je ťažké nájsť pokoj, ktorý potrebujeme.

Psychoterapeutka Clare Pattersonová, registrovaná v British Association for Counselling and Psychotherapy (BACP), však podľa portálu The Sun upozorňuje, že existujú jasné signály, ktoré ti môžu napovedať, že už nejde len o bežné starosti, ale o úzkosť, ktorá môže prerásť do psychického kolapsu.

Prvým signálom je katastrofizovanie

Úzkosť sama osebe nie je nič výnimočné. Je to prirodzená reakcia tela na stres a neistotu – môže ju vyvolať prezentácia pred šéfom aj zásnuby. Väčšinou však pocit nervozity zmizne hneď, ako sa stresová situácia skončí. Problém nastáva vtedy, keď úzkosť pretrváva a namiesto úľavy sa postupne stupňuje. Vtedy sa aj bežné úlohy stávajú vyčerpávajúcim bojom.

Podľa Pattersonovej je úzkosť stavom, keď je „alarm v tele zaseknutý v polohe zapnuté“, aj keď žiadne bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. To je moment, keď by si mal spozornieť a sledovať, či sa u teba nezačínajú objavovať varovné signály.

zdroj: Freepik/yanalya

Jedným z najväčších červených svetielok je katastrofizovanie. Ide o to, že tvoja myseľ ti stále podsúva tie najhoršie scenáre. Chceš sa sústrediť v práci, no v priebehu tridsiatich sekúnd ti v hlave nabehne: „Zabudol som objednať sa k zubárovi. Nemám náhodou rakovinu? Mal by som piť viac vody.“

A to nie je všetko. Večer si ľahneš do postele a namiesto spánku rozmýšľaš: „Čo ak prídem o prácu? Čo ak nezaplatím hypotéku? Čo ak skončím na ulici?“ – aj keď v realite sa na tvojom živote nič nezmenilo.

Katastrofizovanie sa môže prejaviť aj v medziľudských vzťahoch. Partner ti neodpovie na správu a tvoj mozog okamžite vyskočí k možnosti, že mal nehodu alebo ťa opúšťa. V práci si zas všimneš drobnú zmenu v tóne hlasu kolegu a hneď máš pocit, že to znamená niečo negatívne.

Úzkosť nie je len v hlave

Pattersonová zdôrazňuje, že úzkosť nie je „len v hlave“ – ide o reálnu fyziologickú reakciu tela na nadmerný stres. Môžeš sa ráno prebudiť s pocitom strachu v žalúdku bez jasného dôvodu, iba s nejasným tušením, že sa niečo pokazí.

Časté je aj sebaobviňovanie – rušíš plány, lebo sa cítiš zahltený, a následne sa celé hodiny kritizuješ, že si nespoľahlivý alebo príliš citlivý.

Varovné signály, že sa úzkosť vymyká spod kontroly:

• Nevieš zvládnuť ani drobné starosti,
• Katastrofizuješ,
• Si nerozhodný aj pri maličkostiach,
• Máš pocit, že ťa všetko zahlcuje,
• Začínaš sa vyhýbať ľuďom a aktivitám,
• Tvoje emócie lietajú hore-dole,
• Cítiš napätie v tele,
• Si posadnutý perfekcionizmom. 

Telesné prejavy

S úzkosťou často prichádza aj napätie v tele či nepokoj. Ak chýbajú mechanizmy zvládania, situácia sa môže rýchlo zhoršiť. Medzi zdravé spôsoby, ako si pomôcť, patrí napríklad pozitívny vnútorný dialóg, vyhľadanie známej tváre na spoločenskej akcii alebo jednoduché sústredenie sa na dýchanie.

Bez týchto stratégií však môže úzkosť prerásť až do panického záchvatu. Vtedy logická časť mozgu prestáva fungovať a telo sa ocitá v stave boja, úteku alebo zamrznutia. Tento stav môže spôsobiť ešte väčšiu úzkosť a pridružiť sa môžu aj fyzické príznaky ako bolesti hlavy, závraty či búšenie srdca.

Mnoho ľudí sa obracia na alternatívne spôsoby pomoci – online terapie, knihy o mindfulness alebo tvorivé aktivity. Problémom je aj osamelosť. Podľa údajov agentúry SITA osamelí Slováci trpia depresiou, úzkosťou aj chronickými ochoreniami. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti