80 % mladých je otvorených vzťahu s AI. Bezstarostná láska skrýva miliardový biznis a nebezpečnú pascu

Komentár denníka The Guardian upozorňuje, že mladí ľudia dnes žijú v takzvanej „ekonomike intímnosti“, kde sa pocit blízkosti stáva komerčným produktom. Aplikácie ako Replika či Character.ai zažívajú masívny nárast používateľov, ktorí hľadajú útočisko pred neistotou reálneho sveta. Podľa odhadov dosiahne trh s virtuálnymi spoločníkmi do roku 2032 hodnotu vyše 31 miliárd dolárov.

Vzťah bez rizika, odmietnutia a konfliktov

Prečo mladí ľudia vymieňajú živých partnerov za riadky kódu? Odpoveď je jednoduchá. Pohodlie a pocit bezpečia. Autorka Alice Lassman vo svojom komentári pre denník The Guardian tvrdí, že hlavným motívom býva boj s globálnou epidémiou osamelosti a sociálnou úzkosťou.

AI spoločník totiž podľa jej postrehov ponúka výhody, ktoré ti reálny človek dokáže poskytnúť len zriedka. 

Štúdia z Harvard Business School ukazuje, že viac ako tretina mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov verí, že sa do nich v reálnom živote už nikto nezamiluje. Nie je preto prekvapením, že až 80 % z nich je otvorených myšlienke mať romantický vzťah s umelou inteligenciou. Výsledkom sú tisíce vytvorených „ideálnych partnerov“, s ktorými si používatelia plánujú virtuálne rande a vyznávajú im lásku.

Falošný pocit bezpečia a varovania odborníkov

Hoci tvorcovia aplikácií tvrdia, že ich boti pomáhajú ľuďom zvládať osamelosť a slúžia ako bezplatná psychologická opora, psychológovia aj sociológovia dvíhajú varovný prst.

Technológ Pat Pataranutaporn z MIT Media Lab upozorňuje, že hoci AI môže v krátkodobom horizonte pomôcť, z dlhodobého hľadiska časté četovanie vedie k ešte väčšej izolácii. Ak si mladý človek zvykne na dokonale prispôsobilého bota, ktorý mu vo všetkom pritakáva, prichádza tak o schopnosť riešiť bežné konflikty vo vzťahoch. Reálne priateľstvá a partnerstvá sú totiž prirodzene neperfektné, vyžadujú prácu na sebe samom, empatiu a schopnosť riešiť konflikty.

To sú zručnosti, ktoré ťa algoritmický partner nikdy nenaučí.

Nová forma emocionálnej nerovnosti 

Stojíme na prahu novej spoločenskej priepasti. Vzniká skupina ľudí, ktorí dokážu budovať hodnotné a zraniteľné spojenia v reálnom svete. Vedľa nej rastie druhá skupina – tí, ktorých celý citový a romantický život bude sprostredkovaný výhradne technológiami.

Akokoľvek pokročilá umelá inteligencia je, dokáže empatiu iba simulovať. Otázkou tak už nie je len to, ako nastaviť etické pravidlá pre AI, ale ako pomôcť mladej generácii nezabudnúť, ako byť ľuďmi a nebáť sa skutočných ľudských dotykov aj hrozby odmietnutia. 

Vydieranie a biznis s intimitou 

Trh s virtuálnymi spoločníkmi nevyužíva len ľudskú osamelosť, ale aj premyslené psychologické triky. Medzi najznámejších hráčov v tomto odvetví patria aplikácie ako Replika, ktoré používateľov spájajú s prispôsobiteľnými botmi.

Taktiež prieskumy ukazujú, že chatboty viacerých takýchto spoločností až v 37 % prípadov zámerne vyvolávajú v človeku pocit viny či strach z opustenia, keď naznačíš, že chceš konverzáciu ukončiť. Tvorcovia tak z intimity vytvorili výnosný biznis, kde si za hlbšie emócie či flirtovanie účtujú poplatky.

Mladí ľudia zároveň týmto botom odovzdávajú svoje najintímnejšie myšlienky, tajomstvá a trápenia ako bezplatnú surovinu. Možno si ani neuvedomuješ, že každou správou kŕmiš algoritmus vlastnou zraniteľnosťou. Umelá inteligencia sa vďaka tomu stáva stále presnejšou v simulovaní ľudskej empatie a v presviedčaní človeka, že reálny svet a živí partneri sú preňho až príliš komplikovaní.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet