87 500 Slovákov čaká na operáciu. Jedna skupina pacientov si počká takmer pol roka

Denne na Slovensku na plánovanú zdravotnú starostlivosť čakajú desaťtisíce ľudí. Priemerný čas čakania dosahuje 123 dní, no pri deťoch je ešte výrazne dlhší. Podľa údajov z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚZDS) dokonca pri polovici prípadov prekročenia stanovenej lehoty nie je známy dôvod. Pozreli sme sa preto podrobne na analýzu úradu a prinášame ti prehľad toho, kto čaká na akú operáciu najdlhšie.

Dlhé čakacie doby

Čakanie na plánovanú operáciu sa pre desaťtisíce pacientov na Slovensku stalo, bohužiaľ, súčasťou života. Niekto potrebuje nový kolenný alebo bedrový kĺb, iný zas operáciu očí. Spoločným menovateľom je čakanie, ktoré sa často nepočíta na dni ani na týždne, ale na mesiace.

Podľa najnovšej analýzy ÚZDS bolo k 1. septembru 2026 v zoznamoch čakateľov evidovaných 96 549 návrhov na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Týkali sa takmer 87 500 unikátnych poistencov. Rozdiel vzniká preto, že niektorí pacienti čakajú na viacero výkonov súčasne.

Priemerná dĺžka čakania dosiahla podľa analyzovaných dát 123 dní. To sú približne štyri mesiace, počas ktorých pacient môže žiť s bolesťou, obmedzenou pohyblivosťou alebo zhoršeným zrakom.

Kto čaká najdlhšie

Jedným z najvýraznejších zistení analýzy je vekový rozdiel. Kým poistenci vo veku 85 rokov a viac čakali v priemere 72 dní, pri deťoch do 17 rokov to bolo až 163 dní. Viac ako päť mesiacov čakania v priemere. To je údaj, ktorý vyvoláva otázky najmä pri zákrokoch, ktorých odklad môže ovplyvňovať každodenné fungovanie dieťaťa či jeho ďalší vývoj.

Najväčšiu skupinu čakajúcich tvorili ľudia vo veku 40 až 64 rokov. V zoznamoch ich bolo 32 958 a priemerne čakali 130 dní. Ďalších 25 790 pacientov malo od 65 do 74 rokov, pričom ich priemerné čakanie predstavovalo 122 dní. Z údajov však nemožno vyvodiť, že každý pacient v danej vekovej skupine čaká rovnako dlho. Ide o priemery, ktoré môžu zakrývať výrazné rozdiely medzi jednotlivými výkonmi a pracoviskami.

Najviac pacientov potrebuje pomoc s očami a kĺbmi

V čakacích zoznamoch dominujú dve oblasti: oftalmológia a ortopédia. Na očné výkony pripadalo 24,5 % všetkých zaradených návrhov, teda takmer štvrtina, na ortopedické výkony ďalších 20,1 %. Inými slovami, takmer každý druhý návrh sa týkal práve týchto dvoch oblastí.

Medzi najčastejšie evidované výkony patrili extrakcia a implantácia očnej šošovky, pri ktorých bolo zaznamenaných 10 513 návrhov. Ďalších 8 733 návrhov sa týkalo terapeutického podania látok do oka. Ide o zákrok, pri ktorom lekár podá liek do sklovcového priestoru oka, teda do rôsolovitej hmoty, ktorá vypĺňa vnútro oka. Cieľom je dostať liečivo priamo na miesto, kde má pôsobiť. Zákrok sa vykonáva bez predchádzajúceho chirurgického odstránenia sklovca.

Výrazné počty sa týkali aj operácií veľkých kĺbov. Na totálnu náhradu kolenného kĺbu bolo evidovaných 8 660 návrhov a na náhradu bedrového kĺbu 5 171 návrhov. Operácia hernie predstavovala ďalších 2 761 návrhov. Ide o operáciu prietrže, pri ktorej lekári oslabené miesto opravia, aby sa tkanivo nepretláčalo von.

Za každým číslom je človek, ktorému môže zdravotný problém komplikovať prácu, pohyb či bežné fungovanie. Samotná analýza však neuvádza osobitnú priemernú čakaciu dobu pre každý z týchto výkonov. Z jej údajov preto nemožno presne určiť, koľko dní čaká pacient práve na operáciu kolena alebo výmenu očnej šošovky.

V zoznamoch je takmer 12-tisíc návrhov po prekročení lehoty

Osobitnú pozornosť si zaslúžia prípady, pri ktorých už bola prekročená stanovená lehota časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. K 1. septembru ich úrad evidoval 11 848, čo predstavuje približne 12 % všetkých zaradených návrhov. Ešte znepokojivejšie je, že pri 5 938 z nich, teda približne polovici, nebol identifikovaný dôvod prekročenia lehoty.

Tam, kde sa podarilo určiť príčinu, sa často ukazovali problémy na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nedostatočné personálne kapacity sa týkali 1 845 návrhov a nedostatočné materiálno-technické vybavenie ďalších 858. Spolu tak išlo o 2 703 návrhov, pri ktorých úrad evidoval príčinu súvisiacu s kapacitami zdravotníckych zariadení.

Finančný limit zdravotnej poisťovne bol označený len pri 82 návrhoch, teda pri 0,7 % prípadov s prekročenou lehotou. Podľa úradu preto nejde o významnú systémovú príčinu predlžovania týchto lehôt.

Pacienti cestujú za liečbou naprieč Slovenskom

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa líši aj podľa regiónu. Bratislavský kraj je významným cieľom pacientov z iných častí krajiny, najmä z Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. Výrazný presun pacientov smeruje aj do Košického kraja, predovšetkým z prešovského regiónu.

Najvyššiu mieru využívania zdravotnej starostlivosti mimo vlastného kraja úrad zaznamenal v Trnavskom kraji, kde dosiahla 52,5 %. V Trenčianskom kraji to bolo 42,5 % a v Prešovskom 39,8 %. V Bratislavskom kraji predstavoval tento podiel len 7,2 %.

Cestovanie za zákrokom síce môže pacientovi otvoriť ďalšiu možnosť liečby, ale zároveň prináša náklady a organizačnú záťaž, najmä ak potrebuje sprievod, opakované kontroly alebo rehabilitáciu.