90 minút telefonovali s Putinom. Ten im vraj začal vysvetľovať dejiny Slovanov, tvrdí európsky líder

„Priznajme si to. Jediný hlas, ktorý sa dostáva do Moskvy, pochádza z Washingtonu,“ povedal nórsky premiér Jonas Gahr Støre v rozhovore pre Politico, v ktorom opísal 90-minútový telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa neho je ilúziou čakať, že sa vojna na Ukrajine skončí, ak Európa nebude s Moskvou hovoriť. Spolu s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom preto 27. októbra zavolali ruskému prezidentovi.

Dvojica počas hovoru odovzdala Putinovi odkaz od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Keď Fínsko telefonát oznámilo, ozvala sa kritika z Dánska, Švédska aj pobaltských krajín. Spor sa rýchlo rozšíril aj na to, čo o iniciatíve spojenci vopred vedeli a či do nej mohli zasiahnuť.

Po stretnutí v Osle prišiel obrat

Støre a Stubb zvažovali spoločný kontakt s Moskvou niekoľko mesiacov. Rozhodujúci impulz prišiel na jeseň po stretnutí v Osle, kde obaja lídri privítali ukrajinského prezidenta Zelenského a amerického vyslanca Steva Witkoffa. Deň nato sa však Witkoff zišiel s Putinom v Petrohrade a označil ho za „humanitára“.

Pre severských lídrov to bol signál na akciu. Po konzultácii so Zelenským dospeli k záveru, že priamy kontakt s Kremľom nemôžu prenechať len Donaldovi Trumpovi a jeho ľuďom.  Pred obnovením rokovaní v Abú Zabí chceli severskí lídri dostať do Kremľa aj odkaz z Kyjeva.

Putinovi odovzdali Zelenského podmienku

Podľa POLITICO sa obe strany vopred dohodli, že svoje stanoviská prednesú bez vzájomného prerušovania. Støre a Stubb Putinovi tlmočili Zelenského postoj, že o územných hraniciach sa dá rokovať iba osobne na úrovni lídrov a až po krokoch na zmiernenie napätia. Otvorili aj otázku bezpečnosti Baltského mora a potrebu zachovať námorné trasy otvorené pre obchod.

Kyjev a Moskva pripúšťajú územné ústupky, tvrdí zdroj. Za Kremel' rokuje v Abú Zabí muž, ktorý chce prekresliť mapu Európy

Výpovede o priebehu hovoru sa rozchádzajú. Podľa jedného z vysokopostavených zdrojov Politico Putin venoval časť rozhovoru slovanským dejinám a svojmu výkladu príčin vojny. Ďalší predstavitelia oboznámení s hovorom verziu o prednáške z histórie odmietli. Støre povedal, že Putin zopakoval svoje známe argumenty o pôvode vojny. „Môže poskytnúť svoje vysvetlenie a my naň reagujeme,“ dodal.

Nórsky premiér opísal Putina počas hovoru ako „racionálneho“ a „profesionálneho“.

zdroj: TASR/AP

Dánsko namieta, že spojenci nemali slovo

Keď kancelária fínskeho prezidenta oznámila telefonát s Putinom, lídri Dánska a Švédska už boli v Helsinkách na zasadnutí Severskej rady. K iniciatíve svojich susedov sa vyjadrili priamo pred televíznymi kamerami.

„Som veľmi skeptická voči tejto nórsko-fínskej iniciatíve,“ povedala dánska premiérka Mette Frederiksenová. Podľa nej mala Európa postupovať spoločne. Švédsky premiér Ulf Kristersson vyhlásil, že mier sa má dosiahnuť „silou“, a odmietol ústupky. „Európa by nemala byť v pozícii mediátora,“ povedal estónsky premiér Kristen Michal v rozhovore pre Politico. Telefonát kritizovala aj Litva.

Frederiksenová tvrdí, že Fínsko a Nórsko hovor s ostatnými nekoordinovali. Ľudia oboznámení s prípravami podľa Politico uviedli, že Dánsko, Francúzsko, Nemecko aj Spojené štáty o telefonáte vedeli vopred. „Nepýtali sme si povolenie,“ reagoval Støre. Obaja lídri tvrdia, že vystupovali za svoje krajiny. Obsah hovoru vopred prebrali so Zelenským, ktorého potom informovali aj o výsledku.

Za iniciatívu sa postavil Kyjev, privítala ju aj Moskva

„Naozaj nám pomáhajú,“ povedal Zelenskyj na obranu severských lídrov. Telefonát privítal aj Putin. „Verím, že to bolo správne,“ vyhlásil. Podľa neho hovor ukázal, že v Európe sú predstavitelia ochotní viesť s Ruskom dialóg.

Časť európskych diplomatov sa podľa Politico obáva, že takéto kontakty pomáhajú Kremľu obnovovať vzťahy so Západom aj počas pokračujúcich útokov na Ukrajinu. Støre a Stubb chceli, aby Putin počul stanovisko Kyjeva priamo od jeho európskych spojencov. Ich telefonát však otvoril spor o to, kto má s Kremľom hovoriť, za akých podmienok a s akým mandátom.

Momentálne má v Abú Zabí , kde sa konajú obnovené mierové rokovania zástupcov aj eúrópske vlády a NATO. Do trojstranných rokovaní sa priamo nezapojili.  Za spoločným stolom sa stretli delegácie Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov, ktoré rozhovory sprostredkúvajú.

Európski zástupcovia sú v Abú Zabí. S Kyjevom rokujú oddelene

V Abú Zabí sa 10. novembra obnovili rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Za spoločným stolom sa stretli delegácie Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov, ktoré rozhovory sprostredkúvajú. Do emirátov pricestovali aj zástupcovia európskych vlád, Európskej únie a NATO. Do trojstranných rokovaní sa priamo nezapojili. Podľa šéfa ukrajinskej delegácie Rustema Umerova s nimi Kyjev konzultuje priebeh rozhovorov na samostatných stretnutiach. Informovala o tom agentúra AP.

Medzi témami rozhovorov sú aj povojnové bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a budúce bezpečnostné usporiadanie Európy. Moskva presadzuje zachovanie formátu troch delegácií. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner sa podľa AP snažia získať súhlas Ruska s tým, aby sa európski predstavitelia mohli do ďalšieho kola zapojiť priamo.

Macronova snaha