Zbrane nazývali „jedinými priateľmi“: Výskum 83 školských masakrov odhalil prekvapivé výsledky

Vyrastáš v prostredí, kde považuješ zbrane za súčasť svojej identity a rodinných pút? Presne takéto prostredie formovalo väčšinu školských strelcov v Spojených štátoch, odhaľuje nová štúdia z časopisu PLOS One.

Výskum zistil alarmujúcu skutočnosť – všetci školskí strelci v americkej histórii mali jednoduchý prístup k strelným zbraniam, čo odráža hlboko zakorenenú zbraňovú kultúru v ich bezprostrednom okolí.

Informuje o tom aj webový portál PsyPost. 

Keď sa zbrane stanú symbolom lásky

Anne Nassauer z Univerzity v Erfurte pátrala po odpovedi na znepokojujúcu otázku: Prečo sa len malý počet Američanov vyrastajúcich so zbraňami uchýli k masovým streľbám na školách? Hoci predchádzajúce výskumy potvrdili jedinečný vzťah Američanov k zbraniam, úloha zbraňovej kultúry v životoch strelcov zostávala nejasná. Nassauer skúmala nielen dostupnosť zbraní, ale hlavne ich emocionálny význam pre budúcich útočníkov.

„Školské streľby predstavujú extrémny typ ľudského správania – deti náhodne zabíjajú iné deti – a stále nedokážeme vysvetliť príčiny ani účinnú prevenciu,“ vysvetľuje Nassauer, profesorka sociológie a autorka knihy o neočakávanom násilí.

Výskumníčka analyzovala všetkých 83 masových školských strelieb v USA od roku 1966 do začiatku 2024. Zamerala sa výhradne na útoky, kde súčasný alebo bývalý študent útočil náhodne na osoby v škole, vynechala gangové násilie a cielené útoky.

Pomocou súdnych dokumentov, policajných správ, mediálnych záznamov, pitevných správ a osobných materiálov strelcov vytvorila Nassauer podrobné profily každého prípadu. Výsledky odhalili, že väčšina strelcov vyrastala v prostredí, kde rodiny považovali zbrane za nástroje zábavy a rodinného spojenia.

Dostupnosť smrtiacich nástrojov šokuje

V mnohých rodinách tvorila streľba koníček prenášaný generáciami, ktorý vnímali rovnako bežne ako iné voľnočasové aktivity. Zbrane často dominovali domácnostiam na viditeľných miestach a deti sa ich učili používať už od malička. Strelci a ich rodiny opisovali zbrane ako symboly dôvery, zručnosti a príslušnosti.

„Mnohí strelci pochádzali zo zbraňovej kultúry, kde zbrane symbolizujú náklonnosť, spolupatričnosť a identitu,“ tvrdí Nassauer.

Vo všetkých prípadoch získali strelci zbrane prekvapivo ľahko. Nassauer vytvorila štvordielnu klasifikáciu dostupnosti a objavila, že 97,6 % strelcov malo „veľmi ľahký“ alebo „ľahký“ prístup k použitým zbraniam. Mladiství často získali zbrane z rodičovských spální, odomknutých trezorov alebo dokonca spod vankúšov. Dospelí strelci väčšinou kúpili zbrane legálne, často prešli previerkou minulosti napriek predchádzajúcemu problémovému správaniu.

„Prekvapilo ma, že všetci školskí strelci v histórii USA ľahko získali použité zbrane — vrátane veľmi mladých alebo vážne duševne chorých,“ zdôrazňuje výskumníčka.

Zbrane ako najvernejší priatelia a zdroj identity

Pre mladších strelcov pod 18 rokov predstavovali zbrane často spojenie s rodičmi. Rodiny opisovali strelecké výlety ako príležitosti na budovanie vzťahov a zbrane často nechávali deťom ľahko dostupné — niekedy ich deťom priamo darovali.

Jedna matka kúpila svojmu tínedžerskému synovi brokovnicu na tréning pred poľovačkou s otcom, videla to ako jediný spôsob, ako sa s ním spojiť počas ťažkej puberty. Iný otec chválil strelecké schopnosti syna a podporoval častú streľbu ako spoločnú zábavu.

Starší strelci si vytvorili k zbraniam ešte hlbšie puto ako symbolu osobnej identity a útechy. Mnohí opisovali zbrane ako svoj hlavný koníček, vášeň alebo jediný zdroj hrdosti. V denníkoch a rozhovoroch hovorili o zbraniach láskyplne, označovali ich za „priateľov“ alebo zdroje emocionálnej stability. Záznamy ukázali, že aj ľudia so známymi problémami duševného zdravia získali zbrane bez väčších prekážok a považovali vlastníctvo zbraní za dôležitú súčasť svojej nezávislosti.

„Šokovalo ma, ako silne niektorí strelci lipli na svojich zbraniach, opisovali ich ako ‚lásku svojho života‘ alebo ‚jediného priateľa‘,“ dodáva výskumníčka.

Budúcnosť výskumu a preventívne opatrenia

Nassauer skúmala aj časový vývoj. Medzi 60. a 90. rokmi strelci častejšie získavali zbrane legálne. Po federálnych obmedzeniach v polovici 90. rokov, vrátane zákazu útočných zbraní z roku 1994, strelci čoraz viac získavali zbrane z rodinných domovov. Napriek legislatívnym zmenám zostala dostupnosť zbraní nemenná. To naznačuje, že široká prítomnosť zbraní v amerických domácnostiach predstavuje stabilnejší faktor než samotné právne predpisy.

Treba však zvážiť dôležité pripomienky. Hoci všetci školskí strelci ľahko získali zbrane, väčšina mladých ľudí vyrastajúcich so zbraňami nikdy nespácha násilné činy.

Samotná zbraňová kultúra nestačí na vysvetlenie školských strelieb. Ďalšie faktory ako problémy duševného zdravia, marginalizácia, šikanovanie a rodinná trauma zohrávajú rovnako zásadnú úlohu. Budúci výskum by mal študovať mladých ľudí s podobným zázemím, ktorí nepáchajú streľby, aby odhalil rozdiely medzi nimi a skutočnými strelcami.

„Naša štúdia dokazuje, že ani jeden školský strelec v histórii USA nemal problém získať použité zbrane,“ tvrdí Nassauer. „Nevieme však určiť, či nedostupnosť zbraní odradí potenciálnych strelcov. Budúci výskum musí zistiť, či ľudia uvažujúci o streľbe, ktorí nemajú ľahký prístup k zbraniam, upustia od svojho zámeru.“

„Momentálne píšem knihu o všetkých školských streľbách v histórii USA. Skúmam v nej množstvo možných faktorov a ich vzájomné prepojenie vrátane prístupu k zbraniam, zbraňovej kultúry, duševných porúch, marginalizácie, rodinných problémov a situačnej dynamiky. Najdôležitejšiu časť môjho výskumu tvorí snaha podporiť účinnejšiu prevenciu.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti