„Potrebujeme ho veľmi,“ Trump sa pustil do Grónska. Neodmieta ani použitie vojenskej sily

Donald Trump počas rozhovoru pre NBC vyhlásil, že nevylučuje použitie vojenskej sily na prevzatie kontroly nad Grónskom. Tento ostrov, autonómne územie Dánska a člena NATO, považuje za strategicky dôležitý na obranu aj ťažbu nerastov, píše denník Politico.

„Nevylučujem to. Nepovedal som, že to urobím, ale nič nevylučujem. Grónsko veľmi potrebujeme,“ povedal Trump. Dodal, že hoci tam žije len málo ľudí, „postaráme sa o nich, budeme si ich vážiť“.

Záujem Spojených štátov o Grónsko prezident zdôvodňuje potrebami medzinárodnej bezpečnosti. V marci tohto roka Biely dom vyslal viceprezidenta J. D. Vancea na základňu americkej vesmírnej sily na ostrove. Grónsko má okrem iného významné zásoby nerastných surovín a nachádza sa v strategickej pozícii v Arktíde, čo z neho robí geopoliticky významné územie.

Trump už skôr v marci uviedol, že „Grónsko potrebujeme. Musíme ho mať.“ Jeho vláda sa netají tým, že arktický región považuje za kľúčový v súčasných globálnych mocenských pretekoch. Plány USA na rozšírenie vplyvu v tejto oblasti sú súčasťou širšej stratégie na čelenie vplyvu Číny a Ruska.

Kanada ako „krásna krajina bez hraníc“

Aj Kanada sa dostala do Trumpovho hľadáčika. V rozhovore sa vyjadril, že by USA mohli „získať Kanadu“ a urobiť z nej 51. štát. „Ak sa pozriete na mapu, bez tej umelo nakreslenej čiary – bola to len línia ťahaná pravítkom pred mnohými rokmi – je to krásna krajina. Bola by úžasná,“ povedal bývalý prezident.

Hoci útok na Ottawu označil za „veľmi nepravdepodobný“, neodmietol možnosť diskusie o zlúčení oboch štátov. Trump tvrdil, že USA dotujú Kanadu sumou 200 miliárd dolárov ročne a „nepotrebujeme ich autá, energiu ani drevo“.

Takéto tvrdenia sú však ekonomickými expertmi považované za zavádzajúce. Trump tiež poznamenal, že „ak by Kanada bola súčasťou USA, nestálo by nás to nič a bola by to cenná časť našej krajiny“.

Reakcie z Kanady a diplomatické napätie

Trumpove výroky vyvolali v Kanade silné reakcie. Nový premiér Mark Carney, ktorý nahradil Justina Trudeaua po štvrtom víťazstve liberálov, označil Trumpove slová za hrozbu.

„Prezident Trump sa nás snaží zlomiť, aby nás Amerika mohla vlastniť. To sa nikdy nestane,“ vyhlásil Carney. Tieto slová prišli po voľbách, v ktorých Trumpove útoky paradoxne pomohli liberálom opäť zvíťaziť.

Carney a Trump sa majú stretnúť v Bielom dome už v utorok. Podľa Carneyho však „svet sa zásadne zmenil a Kanada musí reagovať na novú realitu“.

Americká verejnosť má jasno

Napriek tomu, že 68 % Američanov verí, že Trump to s Grónskom myslí vážne, až 76 % obyvateľov USA je proti jeho prevzatiu. V prípade Kanady je to ešte vyššie – až 86 % respondentov odmieta predstavu, že by sa ich severný sused stal ďalším štátom USA. Tieto čísla zverejnil nedávno prieskum ABC News.

Trumpove vyjadrenia o možnej anexii krajín, ktoré sú súčasťou NATO, vyvolávajú obavy v diplomatických kruhoch. Územná celistvosť a suverenita členských štátov by mali byť nedotknuteľné. Hoci niektorí považujú Trumpove slová za hyperbolu či rétorické cvičenie, ich opakovanie zvyšuje napätie medzi spojencami a otvára otázky o smerovaní americkej zahraničnej politiky.

Ak by sa USA naozaj pokúsili o získanie Grónska silou, vyvolalo by to rozsiahlu medzinárodnú reakciu, keďže ide o územie členského štátu NATO. Navyše by takýto krok vážne poškodil transatlantické vzťahy a dôveru v medzinárodné inštitúcie. Trumpove vyjadrenia tak ostávajú v rovine výstredných vyhlásení, ktoré však sleduje celý svet s obavami.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie