O 24 % nižšie riziko smrti. Vedci varujú pred tichým zabijakom zdravia, neignoruj ho
- Chôdza o nás prezrádza viac, než sme si doteraz mysleli
- Ak kráčaš správne, budeš žiť dlhšie, tvrdí štúdia
- Chôdza o nás prezrádza viac, než sme si doteraz mysleli
- Ak kráčaš správne, budeš žiť dlhšie, tvrdí štúdia
Chôdza je jedným z najzákladnejších pohybov nášho života. Je taká prirodzená a automatická, že ju väčšinou berieme ako samozrejmosť. Nepotrebujeme nad ňou premýšľať, nevyžaduje špeciálne vybavenie a predsa má obrovský vplyv na naše fyzické aj mentálne zdravie. Každý deň prejdeme stovky až tisícky krokov, no zriedka sa zamyslíme nad tým, ako vlastne kráčame.
Vedci však upozorňujú, že náš štýl chôdze je ako odtlačok vnútra – môže o nás prezradiť oveľa viac než len to, koľko máme energie. Z posledných výskumov vyplýva, že to, ako sa hýbeme, predikuje zdravie nášho mozgu, riziká civilizačných ochorení, ale aj aktuálnu psychickú pohodu. Inými slovami: tvoje telo ti cez chôdzu posiela signály, ktoré sa oplatí čítať skôr, než sa zmenia na vážny problém.
Zrkadlo tvojho zdravia
Vedci z britskej Leicesterskej univerzity analyzovali zdravotné údaje viac ako 400 000 ľudí vo veku 40 až 79 rokov a zistili, že svižná chôdza je silne spojená s dlhšou dĺžkou života – bez ohľadu na váhu, vek či iné faktory. Ľudia, ktorí pravidelne chodili rýchlejšie, mali až o 20 – 24 % nižšie riziko predčasného úmrtia v porovnaní s tými, ktorí kráčali pomaly.
Ďalšia štúdia publikovaná v PubMed Central sledovala viac ako 15 000 starších dospelých v USA a prišla k podobnému záveru: každé zvýšenie rýchlosti chôdze o 0,1 metra za sekundu sa spája s 12 % nižším rizikom úmrtia. Svižná chôdza teda nepredstavuje len dobrú kondíciu, ale funguje aj ako ukazovateľ vitality.
Naopak, pomalá, nekoordinovaná alebo ťažkopádna chôdza môže byť skorým varovným signálom vážnych zdravotných problémov. Výskum publikovaný v časopise Nature zistil, že zmeny v chôdzi môžu predchádzať nástupu demencie o niekoľko rokov ešte predtým, než si človek uvedomí akékoľvek problémy s pamäťou.

Chôdza súvisí aj so psychickým stavom. Podľa vedcov sa u ľudí s úzkostnými poruchami a depresiou často vyskytujú skrátený krok, nižšia rýchlosť a stuhnutý postoj. Naopak, otvorenejšia chôdza s plynulým rytmom zlepšuje náladu a môže dokonca pôsobiť ako forma preventívnej terapie.
To, ako kráčaš, teda nie je len zlozvyk alebo osobný štýl. Je to zrkadlo tvojej nervovej sústavy, kardiovaskulárneho zdravia aj psychiky. A dobrá správa? Na chôdzi sa dá cielene pracovať. Uprav si tempo, skús sa narovnať, predĺž krok a venuj pozornosť svojmu telu. Už len tieto drobné zmeny môžu znížiť riziko mnohých ochorení – a predĺžiť život.
Ako má vyzerať zdravá chôdza?
Zdravá chôdza nie je len o tempe, ale aj o postoji, koordinácii a celkovom súlade tela. Predstav si ju ako jemne plynúci pohyb, kde každý krok má svoj rytmus, ale nič nepôsobí silene ani napäto. Chrbát je vystretý, no nie strnulo. Hlavu držíš vzpriamene, pohľad smeruje prirodzene dopredu, nie do zeme ani do mobilu.
Krok by mal byť uvoľnený a pružný, vychádzajúci z bedra, nie len z kolena. Ramená sú voľné, ruky sa jemne pohybujú do rytmu tela – nie sú zvesené ani prehnane napäté. Telo je pevné, ale nie stuhnuté. Zdravá chôdza vyzerá nenútene, no vo vnútri je vysoko organizovaná a efektívna.
Podľa fyzioterapeutov je ideálna rýchlosť chôdze 1,3 až 1,5 metra za sekundu, čo zodpovedá približne 4,5 – 5,5 km/h. Táto rýchlosť sa považuje za optimálnu pre kardiovaskulárne zdravie a efektívne spaľovanie kalórií. U starších ľudí, detí alebo pri chôdzi do kopca je však prirodzené, že tempo bude nižšie.
Musíme tiež vnímať náš dych. Ak sa pri bežnej chôdzi zadýchaš, lapáš po vzduchu alebo sa potkýnaš, telo ti vysiela signály. Možno potrebuješ zlepšiť kondíciu, posilniť stabilitu alebo upraviť držanie tela. Dlhodobé zanedbanie týchto signálov môže viesť k preťaženiam, bolestiam chrbta, kĺbov alebo k zhoršeniu rovnováhy.
Zdravá chôdza je vlastne forma prevencie. Aktivuje svaly nôh, trupu, ale aj hlbokého stabilizačného systému. Posilňuje srdce, podporuje trávenie a zlepšuje prietok krvi do mozgu. Mnohí odborníci ju dnes označujú za najdostupnejšiu formu „lieku bez vedľajších účinkov“. Ak si nie si istý, ako kráčaš, všímaj si svoj tieň, svoj odraz vo výklade alebo si urob krátke video. Malé odchýlky sa dajú korigovať – čím skôr, tým lepšie.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Leicesterská univerzita, PubMed Central, Nature