Svet vstupuje do éry „vodného bankrotu“. Historický normál už nie je obnoviteľný

Svet stojí pred novou výzvou. Podľa správy OSN o vode sa mnohé riečne povodia a podzemné zásobníky vody už nedokážu vrátiť do svojho historického „normálu“. Informuje o tom správa vydaná United Nations University Institute for Water, Environment and Health (UNU-INWEH). 

Fenomén, ktorý odborníci nazývajú vodným bankrotom, predstavuje stav, keď sa situácie, ktoré kedysi vyzerali ako dočasné krízy (napríklad suchá, znečistenie alebo nedostatok vody) stávajú chronickými a globálny vodný systém sa dostáva pod trvalý tlak.

Podľa správy sú potrebné zásadné zmeny v prístupe k vode. Tento prístup zahŕňa viacero krokov. Správa odporúča transparentné sledovanie vodných zdrojov, zavedenie záväzných limitov čerpania vody a ochranu prírodného kapitálu, ktorý vodu produkuje a uchováva.

V tomto prípade ide o podzemné zásobníky, mokrade, pôdu, rieky alebo ľadovce. Kľúčové je, aby tieto opatrenia chránili najzraniteľnejšie komunity a podporovali spravodlivé rozdelenie vody.

Voda ako príležitosť

Správa zároveň upozorňuje, že voda je nielen rizikom, ale aj príležitosťou. „Seriózne investície do vodného sektora môžu odomknúť pokrok v oblastiach klimatických zmien, biodiverzity, poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a zdravia,“ píšu autori správy. Týmto spôsobom môže voda slúžiť ako platforma pre medzispojenie spoločností a posilnenie spolupráce medzi štátmi.

V praxi to znamená konať skôr, než stresové situácie premenia vodný deficit na nezvratnú stratu. Podľa odborníkov z UNU-INWEH môže včasná ochrana zásobníkov, regulácia odberu a udržanie ekosystémov znížiť spoločné riziká a obnoviť dôveru medzi komunitami.

Správa tiež varuje, že neschopnosť riešiť problém môže mať hlboké sociálne, ekonomické a politické dôsledky. Nedostatok vody môže spustiť migráciu, konflikty o zdroje a destabilizovať regióny, kde sú riečne povodia a zásobníky už dlhodobo vyťažené.

Podľa expertov je teraz kľúčové presadzovať preventívne opatrenia a myslieť na dlhodobé plánovanie. „Svet sa musí naučiť žiť v rámci svojich hydrologických možností. Každá nepredvídaná kríza v zásobách vody už nemusí byť len dočasným šokom – môže sa stať novou normou,“ uvádza správa OSN.

Elektrárne na Slovensku nestíhajú

Problém s vodou by prirodzene ovplyvnil aj Slovensko. Správy z frontu vody užívanej na výrobu energie však už teraz nie sú svetlé. Slovensko sa totiž v druhom štvrťroku 2025 stalo krajinou s najnižším podielom obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v celej Európskej únii.

Informuje o tom portál Energie-portal.sk na základe najnovších dát Eurostatu. Kým priemer EÚ dosiahol v apríli až júni 54 %, Slovensko sa pohybovalo len okolo 20 %.

Hlavnou príčinou dramatického prepadu je výrazný pokles výroby vodných elektrární, ktoré tvoria najväčšiu časť slovenskej OZE výroby po atómových elektrárňach.

Napríklad vodná elektráreň Gabčíkovo minulý rok vyrábala rekordných 2 564 GWh elektriny, podporených vysokými prietokmi Dunaja. Tento rok však výroba hydroelektrární od apríla do júna klesla medziročne až o 41 %, pri „čistej“ produkcii bez prečerpávacích elektrární až o polovicu.

Najvýraznejší pokles v EÚ

Menší vplyv na pokles podielu OZE mala aj nižšia výroba z biomasy. Naopak, pozitívne sa prejavila vyššia produkcia fotovoltických elektrární, ktorá vzrástla o 20 % (z 244 GWh na 293 GWh). Napriek tomu však nárast solárnej energie nestačil na kompenzáciu dramatického prepadnutia hydroelektrární.

Situáciu ešte viac zhoršilo to, že celková výroba elektriny v krajine rástla, a tým sa podiel OZE počítal oproti vyššiemu „základu“. Kým vlani sa vyrobilo 6 034 GWh, tento rok to bolo 6 219 GWh.

Pokles podielu OZE na Slovensku je pritom najvýraznejší v rámci celej EÚ. V ostatných krajinách Únie podiel obnoviteľných zdrojov medziročne naopak rástol.