Psychologička varuje pred skrytou manipuláciou: Floodlighting môže vyzerať ako úprimnosť, no emocionálne zahlcuje

Zdieľanie emócií je základom blízkosti vo vzťahoch – no čo ak namiesto porozumenia prináša tlak, vyčerpanie či pocit viny? Práve o tomto je fenomén zvaný floodlighting, ktorý psychológovia označujú za nenápadnú, no účinnú formu emocionálnej manipulácie. Za maskou úprimnosti sa často skrýva nerovnováha, tlak na partnera a snaha získať pozornosť či kontrolu.

Psychologičky Ingrid Molnárová a Veronika Pastrnáková vysvetlili, ako floodlighting rozpoznať, čím sa líši od zdravého zdieľania a prečo môže byť pre vzťah taký nebezpečný – no aj ako sa pred ním chrániť a rozlíšiť, kedy ide o manipuláciu a kedy o nezrelosť. 

Keď otvorenosť dusí: Manipulatívna technika floodlightingu vytvára ilúziu blízkosti, no vedie k nerovnováhe a emocionálnemu zahlteniu 

Floodlighting nemožno zamieňať s úprimným zdieľaním emócií. Ide o manipulatívnu techniku, ktorá sa síce navonok tvári ako otvorenosť, no jej cieľ je často veľmi odlišný. Mgr. Ingrid Molnárová z online poradne MOJRA.sk pre Startirup vysvetľuje, že pri floodlightingu osoba „neustále a veľmi intenzívne zdieľa emócie a problémy, čím sa snaží prekryť alebo ovládnuť konverzáciu“. Takéto správanie môže vyzerať ako intenzívne sebavyjadrenie, no v skutočnosti ide o spôsob, ako získať pozornosť alebo odpútať pozornosť od iných tém.  

Kľúčový rozdiel medzi floodlightingom a zdravým zdieľaním spočíva v úmysle a dôsledkoch. Pri autentickom zdieľaní ide o spontánne, rešpektujúce vyjadrenie pocitov. Pri floodlightingu sa však môže človek cítiť vyčerpane alebo dokonca vinný, pretože emocionálna záťaž nie je rozdelená rovnomerne. Molnárová poukazuje aj na možné psychologické pozadie tejto techniky: „Môže signalizovať nedostatok emocionálnej regulácie alebo potrebu vonkajšej validácie“. V dôsledku toho sa vytvára nerovnovážna dynamika, kde jeden partner prevláda a druhý sa cíti zahltený alebo zodpovedný za emócie toho prvého.  

Podobne aj psychoterapeutka a párová terapeutka Mgr. Veronika Pastrnáková z portálu ksebe.sk pre Startitup opisuje floodlighting ako fenomén, ktorý sa objavuje najmä vo fáze randenia alebo vo vzťahu s partnerom. „Je to technika, či už použitá vedome, alebo nevedome, a spočíva v bezhraničnom zdieľaní emócií a osobných informácií – veľmi intenzívne a vo veľmi krátkom čase.“ Hoci to na prvý pohľad môže pôsobiť ako milá otvorenosť, môže v tom byť aj zámer – získať kontrolu, vyvolať zodpovednosť či emocionálne zahltiť partnera.  

Pastrnáková v tejto súvislosti upozorňuje, že skutočné citové zdieľanie má byť postupné a bezpečné. Floodlighting však, naopak, obchádza proces budovania dôvery a snaží sa dosiahnuť rýchlu emocionálnu väzbu bez hlbšej stability. Odkazuje na výskumy (Holmes & Johnson, 2023), ktoré naznačujú, že tento spôsob správania môže narušiť prirodzený vývoj vzťahovej väzby – vytvára totiž dojem blízkosti, ktorý však nie je podložený skutočnou dôverou. Pastrnáková to nazýva „emočným presilovým útokom“ – prehnaná otvorenosť môže v partnerovi paradoxne vyvolať neistotu alebo pocit, že nie je kompetentný zvládnuť, čo mu bolo zverené.  

Zahltenie, vyhorenie a strata dôvery: Ako floodlighting ničí emocionálne bezpečie vo vzťahu 

Floodlighting, ako forma emocionálnej manipulácie, môže mať na partnera, ktorý je mu opakovane vystavovaný, vážne psychologické dôsledky. Podľa psychologičky Ingrid Molnárovej môže byť v takomto vzťahu partnerom vyvolaný pocit manipulácie alebo zneužitia: „Stratégia floodlightingu často neslúži konštruktívnej komunikácii, ale skôr potrebuje pozornosť.“ Partner sa v dôsledku toho môže cítiť neustále zahltený a bezmocný, neschopný adekvátne reagovať na príval intenzívnych emócií, ktoré naňho druhý človek prenáša.  

Tento emocionálny tlak môže podľa Molnárovej viesť až k úzkosti a vnútornému pocitu, že nie je schopný uspokojiť potreby druhého alebo zvládnuť situáciu. V dlhodobom horizonte môže floodlighting narušiť aj samotné sebahodnotenie partnera. Ako upozorňuje, môže dôjsť k zníženiu sebaúcty, keďže partner začne pochybovať o svojej schopnosti správne reagovať, čo sa následne odráža na kvalite vzťahu. „Tým môže dôjsť k oslabeniu dôvery a autenticity vo vzťahu, čo vedie k pocitu nepochopenia a odcudzenia.“ Výsledkom je destabilizácia vzťahu a narušenie jeho zdravého fungovania.  

Psychoterapeutka Veronika Pastrnáková k tomu dodáva, že dôsledky floodlightingu na partnera môžu byť významné, ale nemusia. Opiera sa o výskumy, prípadové štúdie aj klinickú prax, ktoré poukazujú na tri hlavné negatívne efekty tohto typu správania.  

Prvým dôsledkom je emočná preťaženosť. „Neustály emocionálny nátlak a naliehanie môžu partnera viesť k úplnému vyčerpaniu. Výskum z University of Washington (2024) dokonca preukázal, že partneri vystavení floodlightingu zažívajú o 30 % vyššiu mieru emočného vyhorenia než ľudia vo vzťahoch, kde sa zdieľa primerane,“ vysvetľuje.  

Druhým dôsledkom je znížená kapacita na empatiu. Ak je človek opakovane zahlcovaný a bombardovaný emóciami a náročnými príbehmi zo života druhého partnera, začne si budovať obranné mechanizmy. Podľa Pastrnákovej sa môže stať, že sa začne emocionálne uzatvárať, vyhýbať sa rozhovorom alebo sa stane necitlivým voči pocitom druhého. Inými slovami, partner sa prestáva emocionálne angažovať, pretože sa potrebuje chrániť.  

Tretím významným dôsledkom je narušenie vzťahovej bezpečnosti. V zdravom vzťahu má byť zdieľanie emócií obojstranné a rešpektujúce. „V párovej terapii sa kladie dôraz na to, aby sa partneri rozprávali o tom, čo by ten druhý potreboval, ako sa naozaj cíti a čo prežíva,“ vysvetľuje psychologička. Floodlighting však tento bezpečný priestor podrýva – zdieľanie je jednostranné, príliš intenzívne a partner sa môže začať cítiť skôr ako terapeut než ako rovnocenný partner. Takáto situácia je psychicky náročná a často vedie k vzniku silných, negatívnych emócií, s ktorými si človek sám nevie poradiť.  

Ako reagovať, ak máte podozrenie, že ste terčom floodlightingu? Pomôcť môžu hranice, sebareflexia aj terapia  

Ak má človek podozrenie, že sa vo vzťahu stal terčom floodlightingu, dôležité je v prvom rade uvedomiť si, že ide o formu manipulácie a nie o bežný prejav úprimnej komunikácie. „Toto uvedomenie pomáha získať nadhľad a zmierniť pocit viny alebo bezmocnosti,“ vysvetľuje psychologička Ingrid Molnárová. Podľa nej je kľúčové stanoviť si jasné hranice a otvorene komunikovať, že človek neakceptuje nadmerné zdieľanie emócií, ktoré nevedie k riešeniu problémov, ale skôr vyvoláva stres.  

V praxi to znamená zamerať sa na udržanie svojej emocionálnej pohody a pracovať na sebaúcte. Ak sa manipulatívne správanie vo vzťahu opakuje, odborníčka odporúča vyhľadať psychologickú pomoc, aby sa obnovila zdravá dynamika vo vzťahu. „Ale ak manipulácia pretrváva, môže byť potrebné zvážiť, či je tento vzťah udržateľný,“ dodáva Molnárová.  

Psychoterapeutka Veronika Pastrnáková k tomu dopĺňa, že prvým krokom môže byť reflexia vlastných hraníc – teda uvedomenie si, čo som ešte ochotný tolerovať a čo už nie. „Tomu ešte predchádza vyhodnotenie, že – aha, tak asi niečo nefunguje, niečo nie je v poriadku, čo teraz?“ hovorí. Keď si človek konečne uvedomí, že sa niečo naozaj deje, môže začať sledovať, čo je pre neho v interakcii už nekomfortné a kam už zachádzať nechce.  

Ďalším krokom je nastavenie hraníc. Pastrnáková odporúča vyjadriť svoje potreby asertívne, napríklad pomocou tzv. „JA výrokov“: „Je mi ľúto, že sa cítiš takto, ja však teraz potrebujem čas na spracovanie, vyhodnotenie, premýšľanie nad tým, čo mi práve hovoríš. Je toho na mňa veľmi veľa naraz.“  

Dôležité je aj sebauvedomenie – snaha identifikovať, kde je hranica medzi úprimným zdieľaním a emocionálnym zahltením. „Ak sa po rozhovore cítim vyčerpaná a mám pocit, že nesiem zodpovednosť za pocity partnera, niekedy to môže byť manipulácia,“ upozorňuje odborníčka.  

V neposlednom rade môže pomôcť aj vyhľadanie psychologickej podpory. „V párovej (ale aj individuálnej) terapii sa snažíme pracovať na budovaní bezpečných väzieb a priestoru na zdieľanie potrieb, emócií, príbehov – to posilňuje schopnosť komunikovať autenticky a zároveň byť dostatočne rešpektujúci a asertívny,“ vysvetľuje Pastrnáková. Ak má človek pocit, že partner jeho hranice nerešpektuje, niekedy môže byť užitočné zvážiť párovú terapiu alebo otvoriť ťažký rozhovor o tom, čo sa vo vzťahu deje.  

Je floodlighting vždy manipulatívny zámer? Nie nevyhnutne. Niekedy ide o emočnú nezrelosť  

Aj keď sa floodlighting často vníma ako manipulatívne správanie, nemusí vždy ísť o vedomý pokus ovládať partnera. Podľa psychologičky Pastrnákovej je vo vzťahoch dôležité rozlišovať medzi zámerným manipulovaním a emocionálnou nezrelosťou. „Ak sa niekto správa naozaj veku neprimerane a neuvedomuje si, čo robí a ako to na druhých pôsobí, často ide o emocionálnu nezrelosť,“ vysvetľuje odborníčka.  

Floodlighting v niektorých prípadoch vzniká ako dôsledok nízkej schopnosti regulovať vlastné emócie. U detí zohrávajú v rozvoji tejto schopnosti kľúčovú úlohu rodičia. „Čo sa však stane, ak títo rodičia nezvládajú ani svoje prežívanie? S veľkou pravdepodobnosťou sa dobre regulovať nebudú vedieť ani ich dospelé alebo dospievajúce deti,“ upozorňuje. Takýto emocionálne neregulovaný a nezrelý človek potom nedokáže primerane spracovať svoje pocity, je často zaplavený vlastným prežívaním a ventiluje to voči partnerovi. Ak sa to deje pravidelne a bez ohľadu na emocionálnu kapacitu druhého, ide pravdepodobne o správanie, pri ktorom chýba emocionálna zrelosť.  

Tieto závery podporuje aj štúdia Department of Psychology, University of Colorado (2024), podľa ktorej až 45 % respondentov priznalo, že intenzívne zdieľali svoje pocity s partnerom hneď po konflikte – bez ohľadu na to, či bol partner pripravený to spracovať. Toto správanie sa častejšie vyskytovalo u ľudí s vysokou emočnou reaktivitou a nízkou mierou sebareflexie.  

Rozlíšiť, či ide o nezrelý spôsob zvládania emócií alebo vedomú manipuláciu formou floodlightingu, môže byť náročné. Podľa psychologičky však existujú isté signály, ktoré nám v tom môžu pomôcť. Ako vysvetľuje, nezrelé správanie sa často prejaví tým, že partner je schopný prijať spätnú väzbu a rešpektovať emocionálne hranice druhého človeka. „Partner sa ospravedlní, keď mu naznačíte, že vás emočne zahltil. Je ochotný diskutovať o hraniciach. Keď povieme: ‚Je to na mňa veľa,‘ odpoveď môže byť: ‚Prepáč, nevedel som, že ťa to zaťažuje,‘ a zahlcujúci partner je ochotný sa o tom porozprávať,“ uvádza odborníčka.  

Naopak, manipulatívne správanie má iný priebeh – partner môže reagovať obviňovaním či emocionálnym nátlakom. „Partner vás obviňuje, že ‚nemáte empatiu‘ alebo že ‚mu nerozumiete‘, keď naznačíte, že je toho na vás príliš veľa. Často sa snaží vyvolať pocit viny alebo povinnosti. Keď povieme ‚Je toho na mňa príliš,‘ partner odpovie.: ‚Takže ti na mne vôbec nezáleží? Čo som ti spravil?‘“ opisuje Pastrnáková bežnú dynamiku manipulácie.  

Typickým príkladom takejto situácie je, keď partnerka začne hovoriť o svojom trápení, partner jej povie, že sa cíti preťažený a nevie, ako má reagovať, a ona sa urazí so slovami: „Nechápeš ma, vždy sa takto správaš.“ Hoci rod nerozhoduje, ide podľa Pastrnákovej o nezrelý spôsob komunikácie. V takom prípade človek radšej prestáva komunikovať, než by mal konflikt eskalovať.

Dôležité je podľa nej naučiť sa rozlišovať medzi zdravým emocionálnym zdieľaním a manipuláciou. „V rámci (EFT-C) terapie učíme klientov identifikovať tieto vzorce a zároveň rozlišovať medzi emočným zdieľaním a emocionálnym útokom. Emocionálne zdieľanie by malo byť bezpečné, vzájomné a rešpektujúce tempo oboch partnerov,“ uzatvára Pastrnáková.  

Keď zdieľanie dusí: Dlhodobý floodlighting môže zmeniť vzťah na emocionálne väzenie  

Aj to, čo na prvý pohľad pôsobí ako úprimnosť a otvorenosť vo vzťahu, sa môže časom zmeniť na zdroj napätia, vyčerpania a straty seba samého. Floodlighting, teda emocionálne zahltenie partnera veľkým množstvom zdieľaných pocitov, môže podľa psychologičky Veroniky Pastrnákovej narušiť základné piliere zdravého partnerského súžitia.  

„Z dlhodobého hľadiska floodlighting môže výrazne narušiť pocit bezpečia vo vzťahu,“ vysvetľuje Pastrnáková. Partner, ktorý je opakovane vystavený emocionálnym výlevom druhého, často pociťuje vyčerpanie, má narušené hranice a stráca kontakt s vlastnými potrebami. Môže mať dokonca pocit, že už ani nevie, kým vo vzťahu vlastne je.  

Jedným z najčastejších dôsledkov floodlightingu je emočná únava. Neustále emočné zahlcovanie partnera ho oberá o kapacitu empaticky reagovať.  

Tento manipulatívny vzorec správania často vedie aj k narušeniu hraníc medzi partnermi. Pastrnáková upozorňuje, že v takomto vzťahu môže dôjsť k znejasneniu toho, čo sú ešte naše vlastné pocity a čo sú už pocity druhého. Vzťah sa tak stáva emočne asymetrický – jeden partner neustále „dáva“ a druhý „berie“.  

Floodlighting sa navyše môže stať nástrojom kontroly a závislosti. Osoba, ktorá ho používa, si ním často vynucuje pozornosť a udržiava mocenskú nerovnováhu vo vzťahu. Druhý partner sa môže cítiť emocionálne zaviazaný a zacyklený v dynamike, z ktorej je ťažké vystúpiť.  

Ďalším závažným následkom je prechod z empatie k zodpovednosti – obete floodlightingu často preberajú bremeno za emocionálnu pohodu druhého. To vedie k chronickému stresu, frustrácii a strate rovnováhy. 

Ak sa floodlighting opakuje a rieši sa len na povrchu, vzťah sa môže zvrhnúť na toxické alebo dokonca traumatizujúce prostredie. Podľa výskumu Holmes & Johnson (2023) majú páry, kde sa floodlighting pravidelne vyskytuje, až o 60 % vyššiu mieru konfliktov a o 35 % vyššiu mieru emočného vyčerpania. V takýchto prípadoch môže dôjsť k vzniku vzorcov správania typických pre toxické vzťahy – emocionálnej závislosti, kontrole a manipulácii.  

Zdieľaj, ale nezabúdaj na seba. Ako si vo vzťahu nastaviť zdravé hranice?  

Psychologička Veronika Pastrnáková odporúča niekoľko konkrétnych nástrojov a techník, ktoré môžu ľuďom pomôcť budovať zdravšie hranice vo vzťahoch, kde sa vyskytuje floodlighting. Podľa nej je zásadné naučiť sa nastavovať si emocionálne hranice. Ako vysvetľuje: „Naučiť sa povedať ‚je to na mňa veľa‘ bez pocitu viny je kľúčovým krokom k ochrane vlastnej emočnej pohody.“ 

Ďalšou dôležitou technikou, ktorú psychologička odporúča, je deeskalácia konfliktu prostredníctvom tzv. „time-outu“. Ako hovorí: „Využiť techniku ‚time-out‘, keď sa zdieľanie stáva príliš rýchlym a intenzívnym, partnerom umožní spracovať emócie predtým, než pokračujú v diskusii.“

Zásadná je aj schopnosť validovať emócie druhého človeka bez toho, aby sme za ne preberali zodpovednosť. Pastrnáková vysvetľuje: „Vyjadriť pochopenie, ale nenechať sa vtiahnuť do zodpovednosti za emócie druhého.“  

Na záver odborníčka zdôrazňuje význam budovania bezpečného priestoru na vzájomné zdieľanie. Učiť sa zdieľať pocity primerane a načúvať bez nátlaku je podľa nej jednou z ciest, ako vytvárať vo vzťahu zdravé a rešpektujúce prostredie. 

Floodlighting narúša dôveru a rovnováhu – rozpoznať ho je prvým krokom k zdravšiemu vzťahu  

Floodlighting nie je len o nadmernom zdieľaní – je to predovšetkým o úmysle, vplyve a rovnováhe vo vzťahu. Hoci môže pôsobiť ako prejav úprimnosti, často narúša emocionálnu bezpečnosť a vedie k frustrácii či vyhoreniu. Kľúčom je preto všímať si, ako sa vo vzťahu cítime či je priestor na obojstrannú dôveru a rešpektovanie hraníc. Rozpoznanie floodlightingu a práca na zdravšej komunikácii môžu byť náročné, no zároveň oslobodzujúce – pomáhajú totiž budovať skutočne funkčné, zrelé a láskavé vzťahy. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti