Poslanec Sabo: „Táto krajina nie je pre mladých. Nečudujem sa, že idú do zahraničia, podporujem ich v tom“

Poslanec NR SR Michal Sabo sa exkluzívne pre Startitup vyjadril k odchodu mladých ľudí zo Slovenska. Tvrdí, že sa im nečuduje, napriek tomu ich naša krajina potrebuje. 

Nad trvalým odchodom zo Slovenska sám nikdy nepomyslel práve pre skvelé pracovné príležitosti, ktoré dostal. Počas celej svojej politickej kariéry sa snaží diskutovať aj s mladými ľuďmi a hľadá riešenia, ako by im mohol pomôcť. 

Zmenou podľa neho môže začať každý od seba a pomôcť tak krajine ako takej. Aké zmeny navrhuje on pre to, aby sa zabránilo odchodu mladých žiť a pracovať v zahraničí?

• Prečo chcú mladí odchádzať zo Slovenska
• Čo ich tu napokon presvedčí ostať
• Ako na proces rozhodovania vplýva politická situácia
• Aké hodnoty hýbu mladou generáciou

Stretli ste sa s tým, že by mladí chceli opustiť Slovensko? Čo ich nakoniec presvedčilo zostať?

Stretávam sa s tým pravidelne, keďže veľa cestujem, aj napríklad v rámci regionálnych výjazdov nášho poslaneckého klubu. Úprimne? Ja sa mladým ľuďom ani nečudujem, že chcú ísť napríklad študovať do zahraničia.

A aj ich posmeľujem v tom, aby vycestovali, získali kvalitné vzdelanie a skúsenosti, videli svet v jeho rôznorodosti. No zároveň ich žiadam, aby sa v budúcnosti vrátili domov. Minimálne na voľby. Ideálne, aby boli súčasťou zmeny a reštartu krajiny. Reštartu, ktorý tak veľmi potrebujeme.

Ako vnímate dnes postoj mladých ľudí k životu na Slovensku?

Ťažko generalizovať, keďže všetci máme svoje vlastné prežívanie a neprenosné životné situácie. Čo počúvam najčastejšie, je kritika zhrubnutého jazyka až grobianstva. Veľmi často s mladými ľuďmi diskutujem o dôležitosti environmentálnych politík, o stigmatizácii duševných ťažkostí a o tom, ako sa krajina správa k menšinám.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Sabo (@mxsabo)

To je však určite ovplyvnené tým, že práve týmto témam sa pracovne venujem. Tieto problémy však nájdeme aj v prieskumoch. Povedľa dostupnosti, respektíve skôr nedostupnosti bývania či možnosti uplatnenia sa na pracovnom trhu.

V čom podľa vás tkvie hlavný dôvod, prečo mladí ľudia chcú alebo zvažujú odchod do zahraničia?

Táto krajina nie je pre mladých, pretože žije v minulosti a nepozerá sa do budúcnosti. Veď si len skúste spomenúť, kedy ste naposledy niektorého vládneho predstaviteľa počuli rozprávať špecificky o mladých ľuďoch. A nielen rozprávať, ale aj prísť s návrhmi konkrétnych riešení, krokov, s víziou ako im vytvoriť podmienky na to, aby tu chceli napríklad naštartovať svoje podnikanie alebo aby vedeli rozvíjať zručnosti a potenciál, prípadne by sa vedeli osamostatniť skôr než po tridsiatke.

Ak si odmyslíme premiéra, ktorý na chvíľu vzplanul pre projekt štátom podporovaného bývania, tak je to bieda. A aj ten spomínaný projekt môžeme hneď anulovať, keďže skôr ako mladým ľuďom pomôže developerom. 

Máme na Slovensku vytvorené podmienky, aby mladí ľudia chceli ostať?

Debata o vytvorených podmienkach pre mladých ľudí by mohla byť dozaista široká, ale čo keď sa zasekneme hneď na prvom bode? Nedávno som v Považskej Bystrici stretol Emu, ktorá odišla študovať do Čiech a po škole tam aj zostala pracovať v zdravotníctve. Na Slovensko chodí raz do mesiaca navštíviť rodičov, pričom nateraz sa nechystá vrátiť.

Jednak získala vysnenú prácu aj s ubytovaním a zároveň si to vyhodnotila tak, že doma by bola na príťaž, keďže ako najmladšia dcéra chce rodičom dopriať dôchodok. Keby sa vrátila domov, musela by bývať u nich. Bývanie je pre mladých ľudí kľúčová téma. Žiaľ, Slovensko nemá rozvinutý verejný nájomný sektor.

Ak nie nájomné bývanie, tak vlastné je tiež len ťažko dostupné. Vidíme to v Eurostate – až 58 % mladých ľudí na Slovensku vo veku 25 až 34 rokov stále býva s rodičmi. Aj toto je jedným z mnohých ukazovateľov toho, že krajina je v úpadku. A je iba logické, že mladí ľudia zvažujú, či v týchto podmienkach chcú žiť.

Ako vplýva politická situácia na rozhodovanie mladých, či zostať alebo odísť?

Pri svojich cestách po Slovensku často počúvam, že mladí ľudia sa cítia byť neviditeľní. Ako keby vláda s nimi ani len nepočítala. Ako keby na Úrade vlády automaticky rátali s tým, že mladí ľudia pri prvej možnej príležitosti zbalia kufre. Otázna je tiež reprezentácia.

Keď si vezmeme, že vekový priemer zvolených poslancov a poslankýň Národnej rady po posledných voľbách bol takmer 49 rokov a iba tri percentá z nás mali menej než 30 rokov, nedá sa prehliadnuť, že slovenský parlament má vyšší priemerný vek v porovnaní s inými krajinami Únie.

zdroj: Startitup/Gabriel Bezuška

Preto úplne rozumiem tomu, že veľa mladých pochybuje, že by dnešná politická reprezentácia vedela či akokoľvek chcela adresovať ich problémy. A frustrácia pochopiteľne narastá, keď vidia čo NR SR rieši a aké maniere to celé sprevádzajú. Preto mladých ľudí pobádam k tomu, aby nerezignovali, aby využívali všetky možné spôsoby, ako sa aktívne občiansky zapojiť a niečo zmeniť.

Nemusí to byť len na národnej úrovni, môže to byť aj lokálne v rámci miestnych komunít či lokálnej politiky. Z vlastnej skúsenosti odporúčam komunálnu politiku ako ten najlepší spôsob na ovplyvnenie diania vo svojej obci či v meste. Budúci rok budú voľby. Budem sa veľmi tešiť, ak v nich uspejú ďalší mladí ľudia. 

Aký podiel má štát a samosprávy na tom, že mladí ľudia tu nemajú dôvod zostať?

Významný. Všetci predsa chceme žiť v prostredí, kde sme videní a chcení. Poďme kategóriu po kategórii. Spomínal som bývanie, no treba zdôrazniť, že slovenské samosprávy sú tak finančne podvýživené, že nemajú z čoho nielen rozvíjať, ale ani budovať nájomné bývanie.

Úcta bratislavskej výnimke, keď v Petržalke vyrástla prvá nájomná bytovka za posledných 15 rokov. Štát nemá stratégiu toho, ako doma udržať talenty. Školstvo ani zdravotníctvo nie sú premiérskou témou a podľa toho aj vyzerajú. Samostatná kategória je duševné zdravie.

zdroj: Archv/Michal Sabo

To, ako vláda hazarduje s dostupnosťou starostlivosti, to je na uterák. Na poslednej schôdzi NR SR sme mali schvaľovať novelu zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. Napokon bol návrh v poslednej možnej chvíli stiahnutý z rokovania na dopracovanie. Iba pripomeniem, že ten zákon sa pripravoval päť rokov.

A aj tak bol nie že nedostatočný, on bol nevykonateľný. Pričom ministerstvo v procese úplne odignorovalo pripomienky odbornej verejnosti vrátane hromadnej pripomienky, pod ktorú sa podpísalo v rekordne krátkom čase takmer 4500 ľudí. 

S akými obavami a požiadavkami mladých ľudí sa stretávate pri svojej práci?

Okrem už spomenutého ľudia, s ktorými sa stretávam – a tu je dôležité povedať, že je to obava naprieč všetkými generáciami – veľmi negatívne vnímajú nevraživosť voči rôznym skupinám obyvateľstva a že vládni politici kreslia terče na konkrétnych ľudí vrátane queer osôb a žien. Veď sa len pozrite na program aktuálnej parlamentnej schôdze.

Dve pohlavia do Ústavy a interrupcie. Opäť. Ako keby táto krajina pred sebou nemala iné, akútnejšie výzvy. Započúvajte sa do rozpravy Národnej rady a chvíľami nadobudnete pocit, ako keby sa Slovensko mentálne zaseklo v 18. storočí. A vlastne nielen mentálne, ale aj fyzicky.

Veď pol milióna ľudí na Slovensku aj v roku 2025 žije v obciach bez dobudovaného vodovodu, jeden a pol milióna ľudí bez kanalizácie. Investičný dlh v kritickej infraštruktúre je na úrovni 10 miliárd eur.

Viem, že nedobudovaná diaľnica do Košíc je tým najčastejším ukazovateľom zlyhávajúceho rozvoja. Mňa popravde oveľa viac trápi to, koľko ľudí si dodnes doma nemôže do pohára bezpečne z kohútika napustiť pitnú vodu. A rovnako by som rád videl spoľahlivú modernú verejnú dopravu.

Vnímate rozdiel medzi tým, čo mladí ľudia chcú, a tým, čo im štát ponúka?

Mladí ľudia, s ktorými komunikujem, neodišli len kvôli vzdelaniu a práci. Nerozmýšľali iba peňaženkou. Odišli aj preto, aby žili vo viac otvorenom a slobodnejšom prostredí.

zdroj: Unsplash/Eliott Reyna

Rešpekt nie je výdavková položka rozpočtu. Rešpekt nič nestojí a nemusí čakať na schválenie vládou a parlamentom či na podpis prezidenta. Rešpekt je aplikovateľný hneď. Len má tú smolu, že populistom nevyhráva voľby. Jednou prioritou, na ktorú by som sa pri mladých zameral, by bol určite práve rešpekt. Aby sa cítili videní a počutí. 

Myslíte si, že Slovensko vie byť krajina, kde mladí chcú budovať svoju budúcnosť?

Nielen vie, ale musí byť. Veľmi si prajem, aby mladí ľudia, ktorí sú v zahraničí, mali motiváciu vrátiť sa a tí, ktorí sú doma, aby nechceli odísť a aby spoločne mali chuť participovať.

Aké hodnoty podľa vás dnes hýbu mladou generáciou?

Sloboda vo všetkých smeroch. Sloboda pohybu, v sebaurčení, v prejave aj v rozhodnutiach. Veľmi často však s mladými ľuďmi diskutujem o budúcnosti v súbehu kríz, ktorým čelíme. Nielen klimatickej, ktorá je sprevádzaná čoraz extrémnejšími prejavmi počasia, pred ktorými nie sme chránení.

Pri všetkých dátach, ktorými disponujeme, Slovensko stále viac peňazí investuje do sanovania následkov než do prevencie, a to sa nedá označiť inak než ako hazard so životmi. A potom sú tam krízy biodiverzity, environmentálnych záťaží, znečistenia ovzdušia a vodných zdrojov. Z tohto má mnoho mladých ľudí oprávnene úzkosti a vyčítajú starším generáciám, že ich v tom nechali osamote.

Mali ste aj vy niekedy myšlienky o odchode zo Slovenska?

Natrvalo nie. To je však spôsobené tým, že som začal veľmi skoro pracovať, budovať si kariéru, od štrnástich rokov som mal skvelé príležitosti. Nacestovaného mám veľa a zahraničie pre mňa vždy bolo zdrojom inšpirácie. Všetkým srdečne odporúčam cestovať.

A rozhodne tým nemyslím len all-inclusive pobyty v uzavretých hotelových komplexoch. Vycestujte vždy, keď môžete. Aj osamote. Za jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí považujem trojtýždňové dobrodružstvo na Srí Lanke.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí premýšľajú o odchode z krajiny?

Choďte. Vycestujte. Nazbierajte zážitky, skúsenosti, kontakty a inšpirácie. Ale vráťte sa, prosím. Budeme vás potrebovať. Táto krajina vás bude potrebovať.

Čo by ste odkázali tým, ktorí stratili nádej, že sa na Slovensku niečo zmení?

Chápem vašu únavu, keď sledujete ten každodenný chaos, babráctvo, úpadok a korupciu. Rozumiem tiež, že vám je nevoľno z cynizmu, populizmu, amaterizmu a hlúposti. No zmena sa nestane sama od seba. O zmenu je nutné zabojovať. Som presvedčený o tom, že zmena ste aj vy. Nádej ste aj vy.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti