„To, že sa nádorová bunka dostane k vzdialenému orgánu, ešte neznamená, že tam vytvorí metastázu,“ hovorí uznávaný onkológ (ROZHOVOR)

5. júna 2025 o 13:20

Cirkulujúce nádorové bunky môžu byť vážnym pokrokom onkológie. Onkológ Michal Mego exkluzívne opísal ich charakter.

Tamara Mrázová

Cirkulujúce nádorové bunky (CTC) predstavujú prelomový fenomén v onkológii. Hoci ich koncentrácia v ľudskom tele je mimoriadne nízka – ide o jednu nádorovú bunku na milión zdravých krvných buniek –, dokážu prezradiť zásadné informácie o správaní nádoru, jeho agresivite, schopnosti vytvárať metastázy aj odolnosti voči liečbe.

Profesor MUDr. Michal Mego, DrSc., vedúci Jednotky translačného výskumu a prednosta II. onkologickej kliniky LF UK a NOÚ, v rozhovore približuje, čo všetko sa dá z jedinej „migrujúcej“ nádorovej bunky zistiť, prečo nie každá z nich vytvorí metastázu, aké technické výzvy táto oblasť výskumu prináša a čo je potrebné, aby sa metóda CTC stala štandardnou súčasťou onkologickej diagnostiky.

Výskum profesora Mega

Profesor MUDr. Michal Mego, DrSc., pôsobí v Národnom onkologickom ústave (NOÚ) od roku 2001. Je prednostom II. Onkologickej kliniky LF UK a NOÚ. Ako vedúci Jednotky translačného výskumu v našom ústave je hlavnou úlohou jeho tímu prenášať výsledky laboratórneho výskumu do klinickej praxe a zároveň riešiť klinicky významné problémy na laboratórnej úrovni.

Okrem zhromažďovania a analýzy biologického materiálu, toto jedinečné pracovisko sleduje výsledky liečby, ako aj jej nežiaduce účinky, s cieľom zistiť, ktorý pacient potrebuje agresívnejšiu liečbu a naopak. Výskum je zameraný na viaceré oblasti, pričom dve hlavné predstavujú nádory semenníkov a výskum cirkulujúcich nádorových buniek (CTC). Ako prvý popísal nový podtyp cirkulujúcich nádorových buniek odolných voči chemoterapii.

Je tiež hlavným odborníkom pre klinickú onkológiu MZ SR a členom Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny (American Association for Cancer Research). Aktívne sa venuje tiež pedagogickej a publikačnej činnosti a je tiež recenzentom viacerých domácich i zahraničných odborných časopisov.

Ako dokážeme detegovať cirkulujúce nádorové bunky v tele?
Dokážeme vďaka týmto bunkám stanoviť správnu liečbu rakoviny?
Aký charakter tieto bunky majú?
Znamená každá uvoľnená bunka automatický vznik novej metastázy?
Dokážu CTC bunky indikovať, že sa rakovina vrátila do tela pacienta?

Vedeli by ste porovnať kvalitu výskumu na Slovensku oproti svetovým?

Kvalita výskumu je daná veľkosťou krajiny a ekonomickou silou. Na Slovensku určite existujú výskumné tímy, ktorých vedecký výstup je porovnateľný so špičkovými pracoviskami vo svete. Keby sme to mali spriemerovať, tak, samozrejme, náš výskum zaostáva za svetom – ale je to spôsobené tým, že veda je na Slovensku stále tak trochu „Popoluška“ z hľadiska priorít. A tomu zodpovedajú aj výsledky.

Čo si interpretujeme pod termínom cirkulujúce nádorové bunky?

Cirkulujúce nádorové bunky sú bunky, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe metastáz. Ide o bunky, ktoré sa buď pasívne, alebo aktívne uvoľnia z primárneho nádoru a cez krvné alebo lymfatické cievy sa dostanú do vzdialeného orgánu, kde môžu následne založiť metastázu.

Aký je rozdiel medzi cirkulujúcou nádorovou bunkou v tele a bežným nádorom?

Môžeme si to predstaviť podobne ako historickú migráciu – napríklad keď sa ľudia zo Slovenska sťahovali do Ameriky. Tí, ktorí odišli napríklad z Kysúc, síce do istej miery reprezentovali slovenskú populáciu, ale nepredstavovali Slovensko, takisto cirkulujúce nádorové bunky vychádzajú z nádoru, ale zároveň samy osebe nepredstavujú nádor.

Zároveň, ak sa držíme tejto analógie, cirkulujúce nádorové bunky sú oproti bežným nádorovým bunkám, pohyblivejšie a odolnejšie, podobne ako ľudia, ktorí migrovali do Ameriky za prácou, boli jedinci, ktorí boli mladší, odvážnejší, aktívnejší a trúfali si na takýto krok.