V Bratislave vzniká jeden z najinovatívnejších projektov na svete. Vedie ho vedec z Oxfordu

V čase, keď sa drvivá väčšina startupov predháňa v hľadaní ďalšieho „killer feature“ pre chatboty a generatívne modely, prichádza na scénu niečo zásadne odlišné. Kognitívny vedec Justin E. Lane, držiteľ doktorátu z Oxfordu a zakladateľ deeptech startupu CulturePulse, vedie jednu z najambicióznejších iniciatív v oblasti umelej inteligencie na svete.

Jeho cieľ? Porozumieť ľudskému správaniu tak hlboko, že ho bude možné nielen simulovať, ale aj predvídať – v kontexte spoločenských konfliktov, geopolitických kríz, ale aj mierových procesov a informačných vojen.

Na rozdiel od tradičných AI systémov, ktoré modelujú správanie ľudí predovšetkým cez štatistické korelácie historických dát (napríklad koľko ľudí klikne na reklamu), CulturePulse stavia na tzv. kultúrnej kybernetike – unikátnom prístupe, ktorý prepája poznatky z psychológie, sociálnej antropológie a umelej inteligencie.

Zjednodušene povedané: namiesto toho, aby sledovali, čo ľudia robia, sa snažia pochopiť, prečo to robia. Modelujú presvedčenia, identity, morálne hodnoty či kolektívne traumy a analyzujú, ako tieto faktory ovplyvňujú ochotu jednotlivcov konať – vrátane tých najextrémnejších činov.

Lane nie je teoretik bez zásahov do praxe. Viedol alebo sa podieľal na vývoji výskumných grantov v celkovej hodnote vyše 78 miliónov eur. Jeho systém si už vyžiadala Organizácia spojených národov (OSN) pre analýzu izraelsko-palestínskeho konfliktu. V minulosti spolupracoval aj s vládou Nórska počas pandémie COVID-19, kde sa CulturePulse podieľal na boji proti dezinformáciám – bez použitia cenzúry. Práve schopnosť zachovať demokratické princípy pri riešení informačných hrozieb predstavuje jednu z najvýraznejších predností jeho technológie.

Investícia vo výške 1,4 milióna

V máji 2025 oznámil CulturePulse investíciu vo výške 1,4 milióna eur, ktorú viedli renomované fondy z Európy a USA. Medzi prvých investorov startupu patril aj slovenský Zero Gravity Capital. Lane v rozhovore pre Startitup otvorene priznáva, že bez tejto počiatočnej injekcie by firma nebola tam, kde je dnes. Naopak, vďaka podpore zo Slovenska sa podarilo vybudovať firmu, ktorá dnes operuje na troch kontinentoch a plánuje uviesť na trh komerčné produkty pre vlády, neziskové organizácie, ale aj firmy pôsobiace v marketingu a médiách.

Ambície CulturePulse sú jasné: modelovať psychologické profily v 93 dimenziách naprieč viac ako 200 jazykmi, vytvoriť najdetailnejšie digitálne dvojča spoločnosti na svete – a začať práve na Slovensku.

Pre porovnanie, najmodernejšie modely správania od veľkých hráčov ako Palantir alebo Google DeepMind síce dosahujú technologickú precíznosť, no podľa Lanea im chýba to najpodstatnejšie: hlboké pochopenie ľudskej psychológie.

V prostredí, kde technologický hype často prevyšuje reálnu inováciu, predstavuje CulturePulse opak – tichú, ale o to radikálnejšiu revolúciu. V ére, kde politické rozhodnutia čoraz častejšie závisia od schopnosti správne interpretovať dáta, sa práve takéto startupy môžu stať kľúčovým nástrojom pre diplomatov, vlády aj globálne inštitúcie. A čo je najzaujímavejšie? Jeden z najinovatívnejších projektov v tejto oblasti dnes vzniká aj v Bratislave.

• Ako môže AI predvídať vznik vojenského konfliktu?
• Prečo umelá inteligencia skúma naše presvedčenia?
• Akú úlohu zohráva psychológia v predikcii násilia?
• Čo je to kultúrna kybernetika?
• Môže AI odhaliť, čo motivuje ľudí bojovať?

Ako konkrétne funguje vaša AI technológia pri analýze spoločenských konfliktov? Aké dáta využívate a ako zabezpečujete ich presnosť a objektivitu?

Naše systémy fungujú úplne inak ako bežné LLM, ako je napríklad ChatGPT. My sa zameriavame predovšetkým na psychologický prístup. Keď chceme predpovedať ľudské správanie, obzvlášť také komplexné, ako je ochota bojovať a prípadne zomrieť za určitú vec, skúmame, aké typy presvedčení môžu takéto správanie motivovať – napríklad identita, morálne hodnoty, rodina a sociálne väzby.

Naše systémy umelej inteligencie dokážu replikovať napríklad to, ako veríme a ako sa identifikujeme s rôznymi sociálnymi skupinami a ako sa môžeme „pripútať“ k určitým konceptom, ktoré môžu motivovať aj extrémne činy – konflikty, teroristické činy či atentáty.

zdroj: CulturePulse

Naopak väčšina spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou sa snažia vytvárať komplexné štatistické modely založené na historických dátach. My sa snažíme predikovať budúcnosť na základe psychologických aspektov ľudského správania. 

Presnosť nášho systému je zabezpečená práve tým, že je postavený odlišne od tradičných prístupov strojového učenia. Silno sa opierame o empirické dáta z výskumov, najmä z oblasti kognitívnej a evolučnej psychológie, aby sme vybudovali kľúčové väzby medzi správaním a presvedčeniami a zároveň zabezpečili ich platnosť a overenie na základe 95 % intervalov spoľahlivosti, čo je základ moderného experimentálneho výskumu v psychológii.

Váš systém dokáže analyzovať texty vo viac ako 200 jazykoch a modelovať psychologické profily v 93 dimenziách. Ako ste prišli na tento prístup a v čom vidíte jeho hlavnú pridanú hodnotu oproti konkurencii?

Tento prístup vznikol v podstate z nutnosti. Pôsobil som ako akademický výskumník, zameriaval som sa na predpovedanie toho, ako sa šíria informácie na veľkých sociálnych sieťach, a jednoducho neexistoval softvér, ktorý by dokázal analyzovať presvedčenia vo veľkom rozsahu takým spôsobom, aký som potreboval. Preto som sa pozrel na metódy, ktoré sa používajú v psychológii a umelej inteligencii, a prepojil som ich do prístupu, ktorý teraz nazývame „kultúrna kybernetika“.

Tento prístup nám umožňuje vytvoriť most nielen medzi presvedčeniami a správaním, ale aj medzi médiami, sociálnymi sieťami, prieskumami, textami, zvukovými záznamami a ďalšími reálnymi zdrojmi dát, a to takmer v reálnom čase.

Vaša technológia bola využitá OSN pri analýze izraelsko-palestínskeho konfliktu. Aké konkrétne výstupy ste poskytli a aký bol ich reálny dopad na riešenie situácie?

Na tento projekt sme boli prizvaní, aby sme vytvorili prototypový model, ktorý by im pomohol lepšie pochopiť, za akých podmienok je možné zlepšiť odolnosť populácie (a maximalizovať mier), s hlavným zameraním na Západný breh (West Bank).

Žiaľ, kvôli udalostiam zo 7. októbra sa druhá fáza projektu neuskutočnila, a preto sa stále snažíme posunúť ďalej s konceptom digitálneho dvojčaťa, no zdá sa, že to už bude s iným klientom než s Organizáciou Spojených národov.

Reálne výstupy, ktoré sme poskytli, ponúkli nielen situačný prehľad o súčasných príčinách nestability a násilia na Západnom brehu, ale aj o tom, ako rôzne politické a ekonomické scenáre môžu prispieť k vytvoreniu priaznivejšej situácie, než akú sme tam videli v minulosti.

AI čelí čoraz väčšej kritike pre riziko biasov a nesprávnu interpretáciu dát. Ako zabezpečujete, že vaše predikcie spoločenských trendov sú čo najpresnejšie a neovplyvnené kognitívnymi skresleniami?

Presnosť a predsudky či kognitívne skreslenia sú dve odlišné veci. Dovoľte mi najprv uviesť tento argument: keď sa pozrieme na vojny, ktoré prebiehajú po celom svete, koľko z nich je výsledkom racionálnych a premyslených rozhodnutí? Bola invázia na Ukrajinu racionálnym a nepredpojatým rozhodnutím? Bola reakcia sveta na ňu nepredpojatá? Samozrejme, že nie.

Ľudia sú evolučne nastavení tak, aby sme boli zaujatí – práce stoviek až tisícok psychológov za posledné storočie to opakovane potvrdzujú. Ak teda chceme AI systém, ktorý dokáže riešiť komplexné ľudské problémy zakorenené v biasoch, ktoré sme si vyvíjali tisíce rokov, mali by sme mať aj AI systémy, ktoré majú podobné biasy, aby sme dokázali navrhovať realistické riešenia.

Ak chceme použiť nezaujatý AI systém na riešenie reálnych ľudských problémov, potom jednoducho nemáme vhodný nástroj a nikdy nedosiahneme životaschopné riešenie.

To však neznamená, že neexistuje riziko výskumníckej zaujatosti. Práve preto v CulturePulse prechádzame viacerými fázami validácie a vždy využívame aspoň 2 až 3 metódy, aby sme sa uistili, že predsudky a biasy v našom systéme odrážajú ľudskú psychológiu, a nie naše osobné ideologické postoje.

Kľúčové je spoliehať sa na overené modely, ktorých princípy sú otvorené a transparentné aj pre náš tím. Vďaka tomu ich môžeme dolaďovať a zabezpečiť, že čo najvernejšie zodpovedajú najlepším vedeckým poznatkom.

Práve ste získali investíciu 1,5 milióna dolárov od renomovaných fondov. Ako konkrétne tieto prostriedky využijete a aký rast očakávate v nasledujúcich rokoch?

Chceme sa zamerať na ponuku nových produktov rôznym podnikom, vládam a mimovládnym organizáciám po celom svete, aby sme im poskytli prístup k najvýkonnejším analytickým nástrojom na svete – priamo do rúk tých, ktorí ich najviac potrebujú.

Plánujeme tiež expanziu na Slovensku, ale aj v USA a Spojenom kráľovstve. Očakávame, že s novou produktovou líniou sa nám podarí dosiahnuť mnohé z cieľov a míľnikov, ktoré sme si stanovili.

Z dlhodobého hľadiska sme si stanovil cieľ, ktorý nazývame „100mx100m“ (teda 100 miliónov krát 100 miliónov), čo znamená pozitívne ovplyvniť životy 100 miliónov ľudí a zároveň dosiahnuť tržby vo výške 100 miliónov dolárov.

Startup CulturePulse vznikol v roku 2021. Aké boli najväčšie výzvy pri jeho budovaní a čo považujete za kľúčový moment, ktorý vám pomohol preraziť na globálnej scéne?

CulturePulse bol založený v roku 2021, no s LeRonom a Mickom spolupracujeme už viac než desaťročie, takže existuje niekoľko míľnikov, ktoré považujem za kľúčové.

Prirodzene, medzi projekty, na ktoré sme hrdí, patrí aj naša skoršia práca pre nórsku vládu počas lockdownov spojených s pandémiou COVID-19. Pomáhali sme vtedy bojovať proti dezinformáciám bez použitia cenzúry. Tento projekt ukázal, že dialóg a otvorená diskusia môžu účinne pomáhať čeliť informačným hrozbám bez toho, aby sme museli obetovať slobodu prejavu.

Samozrejme, naša spolupráca s OSN získala značnú mediálnu pozornosť, no v súčasnosti pracujeme aj na ďalších veciach. Máme za sebou aj niektoré projekty, napríklad v oblasti Izraela a Palestíny, na ktoré sme naozaj hrdí. Verím, že ich budeme môcť čoskoro zverejniť a hovoriť o nich verejne.

V minulosti do vás investoval aj slovenský kapitálový fond Zero Gravity Capital. Ako hodnotíte spoluprácu so slovenskými investormi a aký vplyv mala táto investícia na váš rast?

Zero Gravity Capital nie je typický slovenský investor. Stretol som množstvo domácich investorov a ešte pred založením CulturePulse som pôsobil ako konzultant pre rôzne investičné projekty, takže mám dobré porovnanie. Tím Zero Gravity sa nesústredí len na vlastné portfólio, ale aktívne pomáha budovať celý startupový ekosystém. Ich prístup má reálny dopad – funguje ako princíp stúpajúcej hladiny, ktorá zdvihne všetky lode, teda aj ďalšie firmy okolo.

Spolupráca s nimi je preto veľmi pozitívna. Rozumieme si nielen ako investor a startup, ale aj ako podnikatelia pôsobiaci na Slovensku – máme rovnakú víziu aj ciele. Boli naším úplne prvým investorom a poskytli nám počiatočný kapitál, vďaka ktorému sme mohli rásť omnoho rýchlejšie. Bez tejto investície by sme boli dnes o celé roky pozadu.

Váš startup spája slovenské a americké prostredie. Ako sa vám darí kombinovať výskumné a akademické zázemie zo Slovenska s biznisovou dynamikou USA?

Ako Američan žijúci na Slovensku sa prirodzene pohybujem medzi dvoma kultúrami – a tento pohľad zo „širokého spektra“ považujem za veľmi dôležitý. A keďže som akademicky pôsobil v Spojenom kráľovstve (na Queen’s University v Belfaste a na University of Oxford), zameriavam sa najmä na prepájanie inovatívneho výskumu a vývoja z britského prostredia s dynamikou a energiou, ktorú si vyžaduje americké podnikateľské prostredie.

V poslednom čase som začal spolupracovať aj so Slovenskou akadémiou vied, konkrétne s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie, ktorý robí naozaj výnimočnú prácu v oblasti digitálnych humanitných vied.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa CulturePulse Inc. (@culturepulseai)

Spolu s mojím kolegom Dr. Pavlom Kosnáčom sa zameriavame na to, ako môžeme využiť technológie na skúmanie kľúčových spoločenských otázok, ako je napríklad sociálna súdržnosť na Slovensku. Aj vďaka tejto spolupráci sme prednedávnom oznámili, že práve Slovensko bude prvou krajinou sveta, kde vytvoríme najdetailnejšie digitálne dvojča celej krajiny. 

Slovensko, USA a Spojené kráľovstvo sú tak pre misiu a fungovanie CulturePulse kľúčové.

Technológie na analýzu spoločenských trendov a konfliktov vyvíjajú aj veľké firmy ako Palantir či Google DeepMind. V čom sa CulturePulse odlišuje a akú máte konkurenčnú výhodu?

Hlavný rozdiel spočíva v tom, že väčšina spoločností, najmä v oblasti umelej inteligencie, sa zameriava na spájanie minulých príspevkov na sociálnych sieťach s mierou zapojenia používateľov. Len veľmi málo z nich sa však snaží odhaliť, čo v skutočnosti poháňa ľudskú myseľ a ako fungujeme v spoločenskom kontexte nad rámec jednoduchých interakcií. To platí rovnako pre Google, ako aj pre Palantir.

Google využíva predovšetkým strojové učenie novými spôsobmi a čoraz viac sa presúva smerom k inováciám v oblasti farmaceutického výskumu – ako ukazujú nedávne pokroky DeepMindu – než ku skutočnému skúmaniu ľudského správania.

Naším cieľom však nie je vytvárať AI modely založené na histórii kliknutí na reklamy. My sa snažíme odhaliť, prečo by ste o tom kliknutí vôbec začali uvažovať.

Palantir na druhej strane odvádza naozaj zaujímavú a prelomovú prácu. No to, čo nás odlišuje a čo z nás robí potenciálne výborného spolupracovníka pre Palantir v budúcnosti (dúfajme), je to, že sa zameriavame na vrátenie ľudského prvku do analytických platforiem.

Ich platformy Foundry a Gotham sú naozaj pozoruhodné, ale chýba im schopnosť porozumieť ľudskej psychológii tak, ako to dokážeme my v kontexte prediktívnej analytiky. Práve v tejto oblasti by sme im v budúcnosti veľmi radi pomohli.

Plánujete v budúcnosti aj komerčné využitie vašej technológie? Napríklad v oblasti marketingu, médií či politických kampaní?

Jednoznačne. Jedným z hlavných dôvodov aktuálneho investičného kola je zamerať sa na produkty, ktoré môžeme vyvinúť a uviesť na trh v B2B segmente – najmä v oblastiach marketingu a médií.

V oblasti volieb však aktívne nepôsobíme. Sledujeme ich priebeh a poskytujeme situačný prehľad, to áno, ale z etického hľadiska máme ten názor, že demokraciu musia tvoriť samotní ľudia.

Nemôžeme dopustiť, aby AI priamo ovplyvňovala kampane alebo manipulovala s informáciami spôsobom, aký poznáme z prípadu Cambridge Analytica.

Ako vidíte budúcnosť AI v oblasti riešenia spoločenských konfliktov? Môže sa stať kľúčovým nástrojom pre diplomatov a politikov?

Samozrejme, že umelá inteligencia môže prispieť k pozitívnym spoločenským zmenám a myslím si, že sa tak už deje, vzhľadom na prácu, ktorú robíme.

Diplomati a politici venujú obrovské množstvo času a energie analýze politík a snahám o prijímanie optimálnych rozhodnutí, ktoré zohľadňujú zložité kompromisy, ktoré prinášajú politické rozhodnutia. V politike nič nie je zadarmo a nič nie je absolútne víťazstvo, vždy ide o výmenu, o rokovania, či už vnútroštátne alebo medzinárodné.

Žena s majetkom 1,3 miliardy eur ide poraziť technologických magnátov. Albánska vláda poskytla jej startupu 9,3 milióna eur

Používanie AI systémov, ktoré dokážu lepšie predvídať dôsledky kľúčových politík, nám umožňuje poskytnúť rozhodujúcim aktérom lepší vhľad do dôsledkov ich rozhodnutí ešte predtým, ako ich urobia. Takto môže AI reálne prispieť k tomu, aby boli spoločenské zmeny nielen účinnejšie, ale aj zodpovednejšie a udržateľnejšie.

Vaše akademické zázemie je veľmi silné. Ako sa vám podarilo skombinovať akademický výskum s budovaním úspešného startupu?

Nie je to jednoduché. Akademické prostredie je vo všeobecnosti skeptické voči svetu biznisu, a to obzvlášť v oblasti spoločenských a humanitných vied. No podľa mňa ide o dve strany tej istej mince: robiť kvalitnú prácu a zároveň mať preukázateľné výsledky ide ruka v ruke.

Na jednej strane môžeme priniesť špičkové technológie a spolupracovať s inštitúciami ako University of Cambridge, University of Oxford či Slovenská akadémia vied. Tým dokážeme urýchliť výskum a realizovať ho za zlomok nákladov v porovnaní s tým, koľko by stál tradičný spôsob.

Zároveň tieto výsledky slúžia ako ďalšia validácia toho, čo budujeme v CulturePulse – priamo to teda podporuje fakt, že sme deeptech spoločnosť, ktorá vychádza z najmodernejšieho výskumu a prináša ho na trh.

Bežne trvá uviesť deeptech technológiu na trh desať rokov a vyžaduje si to investície vo výške 100 miliónov eur do výskumu a vývoja. V tomto kontexte sa pohybujeme mimoriadne rýchlo, a to najmä vďaka našim prepojeniam na akademických výskumníkov, ktorí sú progresívni a chápu pridanú hodnotu výpočtových nástrojov v oblasti spoločenských vied.

Aké typy odborníkov a talentov aktuálne hľadáte do svojho tímu? Čo považujete za najdôležitejšiu vlastnosť pre ľudí, ktorí by chceli pracovať v CulturePulse?

Budujeme tím, ktorý by sa dal prirovnať k špeciálnej jednotke v oblasti umelej inteligencie. Nehľadáme len odborníkov s výborným CV, ale najmä ľudí, ktorí dokážu pracovať pod tlakom a majú skutočné nadšenie pre to, čo robíme.

Niektoré startupy si zakladajú na team buildingoch v exotike, moderných kanceláriách a avokádových toastoch. U nás to tak nefunguje. Budovanie AI startupu v reálnom svete znamená množstvo tvrdej práce, rýchle rozhodovanie, stres a niekedy aj veľmi obmedzené podmienky. Pracujeme v malom tíme a na projektoch, ktoré si vyžadujú plné nasadenie.

Mnohí z našich kolegov majú skúsenosti z extrémne náročných prostredí. Ja osobne som pracoval v Severnom Írsku, Mick robil výskum v Kambodži v oblastiach známych ako „polia smrti“ a pôsobil aj na Západnom brehu Jordánu — tesne pred vypuknutím ozbrojeného konfliktu. Naša šéfka operácií je Ukrajinka, ktorá kedysi pracovala v Černobyle. To všetko nás formovalo — vieme, čo znamená krízová situácia, a nebojíme sa jej čeliť.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa CulturePulse Inc. (@culturepulseai)

Aby človek mohol pracovať v CulturePulse, musí byť tak trochu „iný“ a zároveň výnimočný. Keďže sa nevenujeme jednoduchým témam, ale často pracujeme s náročnými psychologickými otázkami – konflikty, vojny a spoločenské traumy –, tak platí, že títo ľudia musia mať pre túto prácu skutočnú vášeň. Inak sa jednoducho vyčerpajú a vyhoria.

Čo by ste poradili iným startupom, ktoré chcú preraziť v oblasti AI a dátovej analýzy? Aké sú podľa vás najväčšie výzvy a úskalia pri získavaní investícií?

Urobte niečo výnimočné. Väčšina firiem, ktoré o sebe tvrdia, že sú AI firmy, v skutočnosti ani len nevyvíja skutočnú umelú inteligenciu. Mnohé z nich sú len „obaly“ na existujúce API, napríklad na ChatGPT alebo iné veľké AI riešenia.

Tieto firmy možno vytvárajú skvelé produkty v oblasti softvéru ako služby (SaaS), ale to ešte neznamená, že sú to AI firmy. Ak teda chcete byť AI firmou, buďte ňou naozaj. Robte niečo jedinečné. Niečo, čo nikto iný nerobí, a robte to lepšie než ktokoľvek iný.

Vidíte na Slovensku potenciál pre ďalšie AI startupy? Čo by sa malo v domácom ekosystéme zmeniť, aby bolo viac úspešných technologických firiem s globálnym presahom?

Na 100 %. Umelá inteligencia nie je módny výstrelok, AI je budúcnosť. Tvrdiť dnes, že AI je len dočasná záležitosť, je ako hovoriť v roku 1999, že internet je „len fáza“.

AI bude rásť vo všetkých krajinách sveta, nielen v tých veľkých a technologicky rozvinutých. Slovensko má v tomto smere unikátne predpoklady pre vznik a rast AI startupov. Vzdelávací systém sa zameriava na inžinierstvo a technológie, a univerzity ako Slovenská technická univerzita (STU) či Technická univerzita v Košiciach (TUKE) odvádzajú naozaj skvelú prácu pri príprave študentov na technické odbory.

No aby sa tieto výhody premietli do globálne konkurencieschopného prostredia, byrokratický systém na Slovensku musí prejsť zásadnou reformou. Momentálne je napríklad rýchlejšie presunúť firmu do USA a otvoriť si tam účet, než vôbec podať základné papiere na založenie eseročky na Slovensku.

Ďalej sú tu daňové bariéry, ako sú vysoké transakčné poplatky a DPH, ktoré by mali byť znížené, aby bolo Slovensko konkurencieschopné napríklad s Írskom. Ak by sa daňové sadzby vrátili na úroveň zhruba roku 2005, Slovensko by pritiahlo množstvo firiem a talentu.

Životné náklady sú tu stále nižšie než v mestách, ako je napríklad Dublin, takže by to bolo aj finančne výhodné pre globálne firmy, ako Facebook, Google a ďalšie technologické giganty. Štát by mohol získať miliardy eur v zdaniteľných príjmoch, a zároveň by mal prostriedky na podporu inovácií, výskumu a vývoja, čo by ešte viac posilnilo startupový a inovačný ekosystém.

Slovensko má potenciál stať sa lídrom v oblasti umelej inteligencie, ak sa uskutočnia potrebné štrukturálne zmeny. Neexistuje dôvod, prečo by sa Slovensko do desiatich rokov nemohlo zaradiť medzi najvýznamnejších producentov AI na svete.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory