Najväčší mesiac Saturnu môže ukrývať život. Titan prekvapuje vedcov svojím potenciálom

Naša slnečná sústava ukrýva fascinujúci svet, kde namiesto vodných riek tečú rieky metánu, teplota dosahuje mrazivých -180 stupňov Celzia a život môže existovať v podobe, akú si nevieme ani predstaviť. Titan, najväčší mesiac Saturnu, potenciálne hostí najexotickejšie formy života v okolí našej hviezdy.

Poďme spolu objaviť, prečo vedci považujú práve Titan za také výnimočné miesto a prečo veria, že ak niekde v našej slnečnej sústave existuje mimozemský život, objavíme ho práve tam.

Informuje o tom web Universe Today.

Mesiac s vlastnou atmosférou a morami uhľovodíkov

Každý organizmus na Zemi – od extrémnych mikróbov v horúcich prameňoch až po hlbokomorské tvory – závisí od vody. Voda funguje ako univerzálne rozpúšťadlo, v ktorom prebiehajú životne dôležité chemické reakcie. Život však môže potenciálne existovať aj v inom médiu.

Titan prevyšuje svojou jedinečnosťou všetky známe svety. Tento najväčší Saturnov mesiac prekonáva veľkosťou dokonca náš Mesiac. Titan sa pýši titulom jediného kamenného telesa v celej slnečnej sústave okrem Zeme s rozsiahlou atmosférou. Táto atmosféra dosahuje tlak o 50 % vyšší než pozemský, napriek výrazne menšej veľkosti Titanu.

Hustú atmosféru tvorí prevažne dusík s významným podielom metánu. Ultrafialové slnečné žiarenie reaguje s týmito plynmi a vytvára pestrú paletu molekúl – acetylén, kyanovodík, benzén, propán a mnohé ďalšie zlúčeniny. Všetky tieto procesy prebiehajú pri extrémne nízkej teplote približne -180 stupňov Celzia. Skutočne, Titan nemá v našej slnečnej sústave obdobu.

Pri týchto teplotách a tlakoch zostávajú metán a etán kvapalné. Na povrchu Titanu nájdeš skutočné moria, jazerá, potoky a rieky tvorené uhľovodíkmi namiesto vody. Tieto kvapaliny môžu teoreticky slúžiť ako rozpúšťadlo pre život.

Alternatívna biochémia: Život na báze metánu

Pozemský život využíva vodu ako médium pre chemické reakcie. Život na Titane by však fungoval úplne odlišne – na hlbokej, základnej biochemickej úrovni. Nehovoríme o živote založenom na vode, ale o živote na báze metánu.

Takýto život by namiesto spotreby kyslíka alebo oxidu uhličitého mohol konzumovať vodík či acetylén. Fascinujúce dôkazy z vesmírnej sondy NASA Cassini a pristávacieho modulu Huygens, ktorý pristál na povrchu v roku 2005, odhalili tvorbu vodíka aj acetylénu v atmosfére, ale ich nedostatok v blízkosti povrchu.

Prirodzené chemické procesy by mohli odstraňovať tieto látky z nižších vrstiev atmosféry. Vedci však pripúšťajú vzrušujúcu možnosť – niekto alebo niečo ich možno konzumuje. Možno ich jednoducho niečo „žerie“.

Vesmírny objav prevracia teórie o vzniku planét. Astronómovia ho považovali za nemožný

Záhadné stopy možného života

Titan ponúka všetko, čo život teoreticky potrebuje. Hoci neobsahuje vodu, poskytuje kvapalné rozpúšťadlo pre potenciálny život. Disponuje dostatočným zdrojom energie v podobe ultrafialového slnečného žiarenia. Vyniká mimoriadne bohatou chémiou s rozmanitou škálou zlúčenín. Zároveň zabezpečuje vhodné fyzikálne podmienky: teploty a tlaky umožňujúce komplexnú chémiu a pohyb materiálov prostredníctvom zrážok a vetra.

Vedci dokonca teoretizujú o možnosti vytvárania bunkových membrán pomocou exotickej chémie na Titane. Pozemský život využíva na stavbu membrán prevažne fosfolipidy, ktoré v chladnom, toxickom prostredí Titanu prakticky neexistujú. Život na Titane by namiesto nich mohol vytvárať takzvané azotosómy – membrány z akrylonitrilu, hoci niektoré štúdie naznačujú, že tieto zlúčeniny by pravdepodobne tvorili skôr ľady než pružné, polotuhé membrány.

Prípadný život na Titane by neprekvital dynamickou aktivitou. Jeho objav by vzrušil vedeckú komunitu, ale extrémne nízke teploty bránia rýchlemu metabolizmu. Akýkoľvek život tam existujúci pravdepodobne funguje tak jednoducho a pomaly, že by sme ho možno ani nedokázali rozpoznať.

Podpovrchový oceán a budúce výpravy

Titan skrýva ešte jedno veľké tajomstvo. Pod atmosférou a jazerami metánu leží kôra z vodného ľadu. Niektoré počítačové modely predpokladajú existenciu podpovrchového oceánu tekutej vody. Tento oceán by sa líšil od čistého oceánu na Európe (mesiaci Jupitera), pretože by obsahoval vysokú koncentráciu amoniaku. Na Zemi by také prostredie znamenalo absolútnu toxicitu. Prípadný život v oceáne Titanu by musel prekonať nielen nedostatok slnečného svetla, ale aj extrémne náročné chemické prostredie.

NASA v roku 2028 plánuje vyslať misiu Dragonfly na Titan. Tento dron s vrtuľami pristane na rôznych miestach, preskúma ich a presunie sa na ďalšie lokality. Podobne ako pri ostatných misiách zameraných na hľadanie života, šance na skutočný objav života zostávajú nízke. Bez ohľadu na výsledok misia výrazne rozšíri naše poznatky o chémii mimozemských svetov a možno nám poskytne indície o vzniku života na Zemi.

Titan predstavuje jedinečnú príležitosť preskúmať, ako by život mohol vyzerať v podmienkach radikálne odlišných od pozemských. Svet, kde tečie metán namiesto vody, kde teplota okamžite zmrazí čokoľvek pozemské, a predsa – práve tam môžu existovať najbizarnejšie živé bytosti našej slnečnej sústavy.

Pri pohľade na nočnú oblohu, keď zahliadneš svetlý bod Saturnu, pamätaj, že okolo neho obieha mesiac potenciálne hostiteľský k životu tak odlišnému od nášho, že by zmenil naše definície života. Titan nepredstavuje len ďalší mesiac – stelesňuje svet plný možností, záhad a potenciálu čakajúceho na odhalenie. Možno práve ty raz pomôžeš odhaliť jeho tajomstvá a objaviť život, o ktorom sme doteraz len snívali.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti