Najnebezpečnejší parazit 21. storočia žije v tvojom vrecku. Kradne zdravie, pozornosť aj čas
- Smartfóny nás menia – z pomocníkov sa stal digitálny parazit
- Ako nás ovplyvňujú a čo môžeme urobiť pre obnovenie rovnováhy?
- Smartfóny nás menia – z pomocníkov sa stal digitálny parazit
- Ako nás ovplyvňujú a čo môžeme urobiť pre obnovenie rovnováhy?
Smartfóny sa stali takmer neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Pomáhajú nám v práci, pri učení, navigácii či komunikácii s blízkymi. Spočiatku pôsobili ako predĺženie našich schopností – podobne ako okuliare zlepšujú zrak alebo mapa orientáciu. Technológia bola priateľom.
Podľa filozofky Rachael L. Brown a evolučného biológa Roba Brooksa sa tento vzťah dramaticky mení. Tvrdia, že to, čo bolo kedysi vzájomne výhodné, sa zmenilo na vzťah podobný parazitizmu, píše portál Science Alert.
V novom článku publikovanom v Australasian Journal of Philosophy autori opisujú, že dnešný smartfón už nie je len nástroj, ale aktívny „spotrebiteľ“ nášho času, pozornosti a osobných údajov – bez toho, aby nám to vždy prinášalo úžitok. V tomto zmysle ide o digitálneho parazita, ktorý žije na úkor svojho hostiteľa – nás.
Čo znamená byť parazit?
Z pohľadu evolučnej biológie je parazit organizmus, ktorý využíva iný organizmus ako zdroj pre svoje prežitie, pričom mu škodí. Napríklad vši sa živia ľudskou krvou a svojmu hostiteľovi neprinášajú nič okrem svrbenia. Ich existencia je úplne závislá od nás – ak spadnú z vlasov, dlho neprežijú.
Smartfóny síce nie sú živými organizmami, no podľa Brownovej a Brooksa sa správajú ako sofistikované technologické parazity. Živia sa našou pozornosťou, údajmi, zvyklosťami a emóciami. Vývoj aplikácií nie je náhodný – ich cieľom je udržať nás pri obrazovke čo najdlhšie, vyvolávať emocionálne reakcie, a tým nás stimulovať k ďalšiemu používaniu.
Nie všetky vzťahy v prírode sú parazitické. Mnohé druhy žijú vo vzájomne výhodných vzťahoch – takzvaných mutualizmoch. Príkladom je tráviaci trakt cicavcov, v ktorom žijú baktérie napomáhajúce tráveniu. Obe strany z toho profitujú – hostiteľ aj mikróby.
Podobne aj vzťah medzi človekom a smartfónom začínal ako mutualizmus. Telefóny nám umožňovali komunikovať, ukladať poznámky, vyhľadávať informácie či organizovať si život. No podľa autorov sa tento pôvodne vyrovnaný vzťah začal vychyľovať v prospech jednej strany – technologických spoločností.
Smartfón ako nástroj manipulácie
Mnohé aplikácie dnes slúžia viac potrebám tvorcov a inzerentov než potrebám používateľa. Ich cieľom nie je len „pomáhať“, ale predovšetkým získať čo najviac našej pozornosti a údajov. Brownová a Brooks tvrdia, že algoritmy sú navrhnuté tak, aby nás udržiavali v napätí, vyvolávali závislosť a neustále nás lákali späť na obrazovku. Personalizácia obsahu, nekonečné scrollovanie, či zámerné posúvanie notifikácií sú len niektoré z techník, ktorými sa nás snažia „prilepiť“ k zariadeniu.
Smartfón „pozná“ naše ciele – napríklad zlepšenie zdravia či posilnenie vzťahov – no využíva ich najmä ako nástroje na zvýšenie účasti, nie ako pomocníka v ich napĺňaní.
Dá sa tento vzťah zvrátiť?
Z evolučného pohľadu poznáme aj mechanizmy, ktoré dokážu udržiavať mutualizmus v rovnováhe. Napríklad na koralových útesoch žijú ryby druhu pyskatec obyčajný, ktoré čistia väčšie ryby od parazitov. Ak však začnú „klamať“ a okusovať živé tkanivo, veľké ryby ich potrestajú – odídu alebo im odmietnu ďalší prístup. Tento druh „policajnej regulácie“ udržiava rovnováhu.
Človek však nedokáže rovnako ľahko detegovať, kedy je manipulovaný. Firmy nezverejňujú, ako presne fungujú ich algoritmy, a aj keď o manipulácii tušíme, nemáme vždy možnosť alebo silu sa jej brániť. Smartfóny sme totiž integrovali do každodenného fungovania – od bankovníctva po vzdelávanie. Odložiť telefón tak znamená vyčleniť sa z bežného života.
Brownová a Brooks upozorňujú, že riešením nie je individuálna disciplína. Bežný používateľ nemá šancu v „evolučnom súboji“ obstáť proti armáde dizajnérov, psychológov a dátových analytikov, ktorí pracujú na maximalizácii závislosti.
Cestu vidia v kolektívnych opatreniach a reguláciách. Príkladom je zákaz sociálnych sietí pre deti do 13 rokov, ktorý nedávno zaviedla austrálska vláda. Rovnako potrebné sú obmedzenia na manipulatívne funkcie aplikácií, zákaz predaja osobných údajov a transparentnosť v algoritmickom dizajne.
Boj o pozornosť je boj o slobodu
Závislosť od smartfónov nie je len osobným problémom. Je to spoločenská výzva, ktorá sa týka našej slobody, autonómie a duševného zdravia. Ak chceme zachovať technológie ako užitočných pomocníkov, musíme ich vedieť kontrolovať – a nie naopak.
Kľúčové je priznať si, že aj „neživá“ technológia môže fungovať ako parazit. A rovnako ako v prírode, aj tu platí, že bez obrany sa vzťah mení v náš neprospech.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroj: Science Alert