Umelá inteligencia stupňuje rivalitu medzi USA a Čínou. Líder môže byť len jeden

Umelá inteligencia (AI) sa stala jedným z kľúčových pilierov globálnej geopolitickej a technologickej rivality. Čína si už dávno uvedomuje, že kontrola nad touto technológiou môže rozhodnúť o jej postavení vo svete. V posledných rokoch však čelí intenzívnemu tlaku zo strany Spojených štátov, ktoré sa snažia spomaliť jej pokrok prostredníctvom sankcií, zákazov exportu čipov a iných strategických obmedzení.

Napriek tomu sa Čína nevzdáva – naopak, zintenzívňuje svoju snahu dobehnúť a predbehnúť Spojené štáty v oblasti vývoja umelej inteligencie, píše Technology Review. 

Umelá inteligencia je kľúčom k dominancii

Spojené štáty sa po roku 2022 začali aktívne pokúšať obmedziť čínsky prístup k špičkovým čipom a technológiám. Prezidenti Joe Biden a následne po návrate k moci v roku 2025 aj Donald Trump len umocnili tento trend. Jedným z najvážnejších opatrení bol zákaz exportu špecializovaných AI čipov od spoločnosti Nvidia do Číny.

Tento krok mal oslabiť čínske technologické firmy, ktoré sú do veľkej miery závislé od špičkových amerických čipov určených na tréning veľkých jazykových modelov a ďalších AI systémov. 

It’s interesting how Chinese tech companies continue to invest heavily in chip development using US design software and TSMC, knowing they could suddenly be cut off from either.

Perhaps this is a sign of their confidence in getting around restrictions?

FT: Xiaomi among Chinese… pic.twitter.com/A43htCuKyM

— Kyle Chan (@kyleichan) June 3, 2025

Namiesto útlmu však tento tlak vyvolal v Číne novú vlnu inovácií a sebestačnosti. Čínske firmy ako Huawei, Alibaba alebo Tencent sa pustili do vývoja vlastných AI čipov, zatiaľ čo vláda výrazne zvýšila dotácie na výskum a vývoj v tejto oblasti. Cieľom je čo najrýchlejšie vybudovať domáci dodávateľský reťazec, ktorý by dokázal nahradiť americké komponenty.

Čínska vláda už v roku 2017 predstavila ambiciózny plán „New Generation Artificial Intelligence Development Plan“. Jeho cieľom je urobiť z tejto krajiny globálneho lídra v AI do roku 2030. Tento plán je v súčasnosti v plnom prúde. Čínske univerzity, štátom podporované výskumné centrá a korporácie koordinovane pracujú na vývoji algoritmov, superpočítačov a AI systémov využiteľných v civilnej aj vojenskej oblasti.

Jednou z oblastí, kde Čína robí výrazné pokroky, je robotika a automatizácia. S podporou vlády sa do týchto technológií investujú miliardy dolárov. V súčasnosti krajina nielenže vyvíja roboty pre priemyselné použitie, ale pracuje aj na robotických systémoch pre zdravotníctvo, logistiku, obranu a verejnú bezpečnosť.

Čínske firmy sa zároveň zameriavajú na AI vo forme veľkých jazykových modelov, ktoré sú porovnateľné s GPT-4 či Gemini od amerických spoločností. Čínsky startup Zhipu.ai a technologickí giganti ako Baidu a Tencent už predstavili vlastné alternatívy k západným LLM modelom. Kvôli obmedzenému prístupu k špičkovému hardvéru však čelia výzvam v oblasti výkonu a škálovania. 

Kroky Číny k technologickej sebestačnosti

Jedným z kľúčových cieľov Číny v oblasti umelej inteligencie je dosiahnuť sebestačnosť a znížiť závislosť na zahraničných technológiách, najmä amerických. Po uvalení obchodných sankcií a obmedzení exportu čipov zo strany USA sa Peking zameral na vlastný vývoj technologických riešení. Tento prístup sa stal jasným signálom, že Čína má ambíciu nielen nahradiť západné produkty, ale aj stať sa globálnym lídrom v oblasti AI.

V posledných rokoch sa Čína pustila do vývoja vlastných AI čipov a superpočítačov, ktoré sú kľúčové pre vývoj a nasadenie umelej inteligencie. Čínsky superpočítač Tianhe-2 a Sunway TaihuLight boli medzi najrýchlejšími na svete, čím Čína ukázala, že má kapacity na vývoj špičkových technológií, ktoré sú konkurencieschopné so západnými.

BREAKING:

China unveils world’s fastest high-performance supercomputer, capable of running Marvel Rivals at 90 FPS. pic.twitter.com/2jtg1bU9Ch

— dizzee (@diz__zee) May 20, 2025

Čína vyvinula vlastné čipy, ktoré sú navrhnuté špeciálne pre potreby umelých inteligencií. Spoločnosti ako Huawei, Alibaba a Baidu investovali do vývoja vlastných AI čipov, ako je Kunpeng od Huawei. Tie sú dnes už schopné čiastočne konkurovať západným technológiám, ako sú napríklad čipy Nvidia. Čína sa tak stáva čoraz viac nezávislá od západných technológií a zabezpečuje si svoju technologickú bezpečnosť.

Vlastné vyvinuté čipy a technológie sú kľúčové aj pre superpočítače a rozsiahle aplikácie AI. Zaoberajú sa oblasťami od strojového učenia po spracovanie tzv. big data. Tento technologický pokrok má zaručiť Číne prístup k špičkovým AI aplikáciám bez závislosti od amerických firiem. V súčasnosti už China National Petroleum Corporation (CNPC) a Chinese Academy of Sciences (CAS) testujú rôzne AI riešenia na základe týchto vlastných čipov.

Umelá inteligencia a budúcnosť

Čína investuje obrovské sumy do výskumu a vývoja AI, pričom štátne a súkromné spoločnosti koordinovane pracujú na vývoji pokročilých technológií. Tieto investície sú súčasťou širšej vládnej stratégie, ktorá sa zameriava na inovácie v oblasti umelej inteligencie a digitálnej transformácie krajiny.

Ako odhaliť, že prichádza recesia trhu: Ukáže ti to málo známy „efekt rúžu“ (ANALÝZA)

V rámci tohto plánu vláda poskytla dotácie a výzvy pre technologické firmy, ktoré sa podieľajú na vývoji AI aplikácií v rôznych oblastiach, napríklad v oblasti robotiky, autonómnych vozidiel, finančných technológií alebo zdravotnej starostlivosti. Čína tiež rozvíja AI výskumné centrá na univerzitách a v technologických inkubátoroch. Takýmto spôsobom podporuje inovácie v oblasti AI a školí novú generáciu odborníkov.

Okrem civilného využitia má AI strategickú hodnotu aj v oblasti vojenských technológií. Čína sa stále viac zameriava na vývoj modelov umelej inteligencie, ktoré môžu zlepšiť jej vojenskú výkonnosť. Tieto AI systémy sú testované a využívané na autonómne drony, kybernetickú obranu a predikatívne analýzy vojenských operácií. Čína chce získať technologickú prevahu nielen v oblasti ekonomiky, ale aj v geopolitických záujmoch.

Niektorí odborníci tvrdia, že čínska armáda môže vyvinúť neuveriteľne sofistikované AI systémy. Tie by mohli spôsobiť zásadné zmeny v globálnych vojenských rovnováhach. Podľa niektorých analytikov AI v armáde predstavuje potenciálnu hrozbu pre USA a ich spojencov. Dôvodom je, že Čína môže využiť túto technológiu na automatizované rozhodovanie na bojisku. Práve to môže zmeniť spôsob, akým sú, resp. budú vedené vojenské konflikty.

Eric Schmidt says war is no longer constrained by humans. It’s AI vs AI.

“No human can plan a battle… without reinforcement learning.”

The real conflict lives in data centers and drone swarms. No human can follow it in real time. pic.twitter.com/VeUyf4f34r

— vitrupo (@vitrupo) May 30, 2025

Geopolitické napätie: Čína verzus USA v pretekoch o AI

Spojené štáty majú silný záujem udržať si vedúcu pozíciu v oblasti AI, a preto podnikajú kroky na oslabenie čínskeho pokroku. Obchodné sankcie, zákazy exportu čipov a regulácie na technologické transfery sa stali významnými nástrojmi, ktoré USA používajú na spomalenie čínskej expanzie v oblasti AI. Vláda USA sa rozhodla zablokovať export špičkových Nvidia čipov, ktoré sú kľúčové pre trénovanie modelov AI, ako aj technologické patenty.

Tento technologický boj medzi USA a Čínou sa zintenzívňuje. Zatiaľ čo USA majú technologické výhody v oblasti vývoja čipov a algoritmov, Čína sa zameriava na inovácie vo výrobnej sfére. Konkrétne ide o využívanie AI v priemyselných aplikáciách.

AI skills will be crucial for years to come.

Knowing how to use ChatGPT isn’t enough.

Learn these AI skills to future-proof your career:

(remember to ? bookmark for later)

1. Prompt Engineering:
Write better instructions to help AI tools give you exactly what you need.

2.… pic.twitter.com/KTYrn0AHnl

— Andrew Bolis (@AndrewBolis) June 9, 2025

Čína sa zároveň stále viac spolieha na domácich výrobcov a výskumné centrá, aby zmiernila závislosť na zahraničných technológiách. Významní hráči ako Huawei, Baidu, Tencent a Alibaba sú kľúčovými partnermi v oblasti AI a majú vládnu podporu na vývoj nových technológií. Zároveň sa zameriavajú na umelú inteligenciu v oblasti spotrebiteľských produktov a inteligentných riešení pre mestá.

Súboj o dominanciu v technológiách

V súboji o AI dominanciu medzi USA a Čínou nebude jasného víťaza v tradičnom zmysle. Ide o súperenie na viacerých frontoch – obchodnom, technologickom a vojenskom. Pre Čínu je AI strategickým nástrojom, ktorý jej umožní posilniť svoju globálnu pozíciu v oblasti ekonomiky, politiky a obrany.

Vzhľadom na geopolitické napätie medzi týmito dvoma veľmocami je súboj na poli umelej inteligencie rozhodujúci bojom pre technologické a politické líderstvo v 21. storočí. Čína, ako strategický hráč, bude pokračovať v rozvoji svojich AI schopností, s cieľom stať sa globálnym lídrom v tejto kľúčovej oblasti. A USA si ho, samozrejme, nebudú chcieť nechať len tak vziať.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika