-50 °C, večná hmla a odľahlý ostrov v oceáne. 5 najizolovanejších vojenských základní sveta (PREHĽAD)

Aj v tých najizolovanejších kútoch planéty existujú vojenské letecké základne, ktoré umožňujú štátom premietať silu tisíce kilometrov ďaleko, hoci sa nachádzajú v nehostinných podmienkach a sú odrezané od civilizácie. Práve ich poloha z nich robí strategické oporné body s globálnym významom.

Takéto základne čelia neustálym výzvam od extrémneho počasia a náročného terénu až po logistickú izoláciu. Napriek tomu mnohé z nich fungujú už desaťročia a zohrávajú kľúčovú úlohu v obranných stratégiách svojich krajín.

Od základní v polárnych oblastiach až po tajné stanovištia na opustených ostrovoch uprostred oceánu – pozreli sme sa na päť vojenských leteckých základní, ktoré patria k najodľahlejším na svete.

1. Vesmírna základňa Pituffik, Grónsko – Americké vesmírne sily

zdroj: Wikmedia

Pituffik Space Base, predtým známa ako Thule Air Base, leží v Grónsku, približne 1 200 km severne od polárneho kruhu a 4 800 km od pevninského územia USA. Najbližšia osada, Qaanaaq, je vzdialená viac ako 110 km a žije v nej menej ako 650 ľudí. Mnohí lovia tulene, mrože a občas aj ľadové medvede, aby prežili. Táto americká základňa v severozápadnom Grónsku je jedným zo strategicky najdôležitejších vojenských miest na svete, píše The New York Times. 

Základňa, prevádzkovaná od roku 1951 na základe dohody s Dánskom, je najsevernejším zariadením pod kontrolou USA a patrí pod Vesmírne sily USA. Jej strategický význam spočíva v monitorovaní balistických rakiet a vesmírnych aktivít, najmä v Arktíde, kde narastá geopolitické napätie s Ruskom a Čínou.

Základňa disponuje viac ako 3 km pristávacou dráhou, ktorá funguje aj v extrémnych podmienkach, ako sú deväťmesačné zamrznutie a trojmesačná polárna noc, čo ju robí výnimočnou pre celoročné vesmírne operácie.

Rusko zamiešalo karty v globálnom boji o „biele zlato“. Obsadilo jednu z najväčších zásob lítia v Európe

Pituffik je súčasťou globálnej siete americkej obrannej infraštruktúry a kľúčovou stanicou. Vojenskí experti tvrdia, že keďže sa objavujú nové hrozby, ako sú hypersonické strely, systémy včasného varovania v Pituffiku sú nevyhnutné.

„Je to doslova najvzdialenejšie oko americkej obrany,“ povedal Peter pre The New York Times Ernstved Rasmussen, dánsky analytik obrany. „Pituffik je miesto, kde USA dokážu detegovať odpaľovanie, vypočítať trajektóriu a aktivovať svoje systémy protiraketovej obrany. Je nenahraditeľný.“

2. Diego Garcia Naval Support Facility, Indický oceán – USA/Spojené kráľovstvo

zdroj: Wikimedia/Senior Airman Rebeca M. Luquin, U.S. Air Force

Diego Garcia, odľahlý ostrov v Indickom oceáne, je rajom bujnej vegetácie a bielych piesočnatých pláží, obklopený krištáľovo modrou vodou.

Ale nie je to turistická destinácia. Pre väčšinu civilistov je vstup prísne zakázaný. Nachádza sa tu vysoko tajná britsko-americká vojenská základňa, ktorá bola desaťročia zahalená rúškom klebiet a tajomstiev.

Základňa Diego Garcia Naval Support Facility (Námorné podporné zariadenie Diego Garcia) je kľúčovou vojenskou základňou USA a Veľkej Británie, známou ako „nepotopiteľná lietadlová loď“ pre svoju strategickú polohu a schopnosť podporovať operácie v Strednom východe, Afrike a Indo-Pacifiku. Od najbližšej pevniny (Srí Lanka) je vzdialená približne 1 600 km a 7 000 km od pevninského územia USA. Slúži ako logistické centrum a základ pre strategické bombardéry a námorné operácie. 

Ostrov, ktorý je pod správou Londýna, je podľa BBC stredobodom dlhodobého územného sporu medzi Spojeným kráľovstvom a Mauríciom. V posledných mesiacoch však došlo k výraznému posunu. 

V októbri 2024 Spojené kráľovstvo oznámilo, že odovzdá suverenitu nad Čagoskými ostrovmi, vrátane Diega Garcia, Mauríciu, čím ukončí dlhoročný spor o dekolonizáciu.

Dohoda, podpísaná 22. mája 2025 britským premiérom Keirom Starmerom, zaručuje, že vojenská základňa na Diegu Garcia zostane pod britskou kontrolou na 99 rokov s možnosťou predĺženia o ďalších 40 rokov. Táto dohoda umožňuje Mauríciu získať suverenitu nad súostrovím, zatiaľ čo strategická základňa, kľúčová pre operácie v Indo-Pacifiku, Blízkom východe a Afrike, zostáva nedotknutá.

3. Eareckson Air Station (Shemya AFB), Aleutské ostrovy, Aljaška – USA

zdroj: Wikimedia

Na odľahlom ostrove Shemya, približne 2 300 kilometrov od Anchorage, leží bývalá základňa Shemya Air Force Base, dnes známa ako Eareckson Air Station. Vznikla počas druhej svetovej vojny v roku 1943 a jej poloha umožňuje monitorovanie ruského Ďalekého východu a severného Pacifiku. Dnes je súčasťou radarovej infraštruktúry americkej obrany. Okrem strategickej polohy ju charakterizujú extrémne počasie a nehostinné podmienky.

Letecká základňu Eareckson zriadili americké sily počas druhej svetovej vojny, je vybavená jedinou asfaltovou pristávacou dráhou s dĺžkou 3,05 km. Hoci bola pôvodne po skončení vojny opustená, USA ju znovu aktivovali počas kórejskej vojny a počas studenej vojny bola kľúčovou základňou vďaka svojej blízkosti k Rusku.

Je známa svojím fázovaným radarom AN/FPS-108 COBRA DANE zo 70. rokov. Táto inštalácia je vysoká približne 36 metrov. Zaujímavosťou je, že dokáže detegovať objekty vzdialené viac ako 3 200 kilometrov a zohráva kľúčovú úlohu v amerických systémoch protiraketovej obrany.

Podľa článku vo Forbes ju trápi notoricky zlé počasie, pričom hmla údajne pokrýva pristávaciu dráhu leteckej základne najmenej pol roka. Je zaujímavé, že sa to v skutočnosti ukázalo ako prínos pre americkú armádu, ktorá často posiela jednotky do regiónu na výcvik v drsných podmienkach.

4. Letisko Tiksi, Jakutsko – Rusko

zdroj: Wikimedia/Kirill Skurikhin

Rusko má niekoľko extrémne odľahlých a strategicky významných vojenských leteckých základní, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v jeho obrannej aj ofenzívnej stratégii. Medzi najvýznamnejšie patrí základňa Tiksi. Nachádza sa na samom severe ruskej Arktídy, a to na brehu Laptevovho mora.

Vznikla ešte v 50. rokoch počas studenej vojny ako súčasť siete arktických letísk. Ich úlohou bolo zabezpečiť obranu vzdušného priestoru Sovietskeho zväzu. Okrem toho mali poskytnúť možnosť rýchlej odpovede na prípadný útok zo strany USA. Po rozpade ZSSR základňa postupne upadla do zabudnutia. Extrémne počasie, opustenosť a ekonomická situácia Ruska spôsobili, že Tiksi sa dostal mimo vojenskej prevádzky.

To sa však zmenilo po roku 2010, keď Moskva začala rozsiahlu modernizáciu svojej arktickej vojenskej infraštruktúry. Tiksi je dnes opäť plne funkčnou základňou. Na mieste boli vybudované nové kasárne, radarové systémy a zrekonštruovaná pristávacia dráha. Dnes je schopná prijímať ťažké transportné lietadlá aj strategické bombardéry.

Základňa leží viac než 1 000 kilometrov od najbližšieho väčšieho sídla (Jakutsko), v regióne s teplotami klesajúcimi pod -50 °C. Práve jej izolovaná poloha a výhľad na Severný ľadový oceán z nej robia dôležitý bod pre monitorovanie arktických námorných trás, varovanie pred balistickými raketami a možnú projekciu sily pozdĺž severnej hranice Ruska.

Tiksi je aj symbolom novej ruskej arktickej stratégie – zatiaľ čo v minulosti slúžila najmä ako obranný bod, dnes je súčasťou širšej snahy o kontrolu nad bohatými zdrojmi Arktídy a vytváranie vojenskej prítomnosti tam, kde sa klimatické zmeny postarali o nové geopolitické možnosti.

5. Letisko Teniente Rodolfo Marsh Martin, Ostrov kráľa Juraja – Čilské vzdušné sily

zdroj: Wikimedia

Letisko Teniente Rodolfo Marsh Martin, ktoré sa nachádza na ostrove King George v Južných Shetlandských ostrovoch, prevádzkuje čilské letectvo. Teniente Rodolfo Marsh Martin má štrkovú pristávaciu dráhu s dĺžkou približne 369 metrov. Nachádza sa v nadmorskej výške iba 9 metrov.

Podľa portálu Simpleflying tento región ťaží z najmiernejšieho počasia na antarktickom kontinente, hoci teploty zriedka stúpajú nad bod mrazu a sú mesiace, kedy je slnečný svit len ​​zriedkavý. Je jedinou antarktickou základňou v zozname.

Na rozdiel od ostatných leteckých základní na tomto zozname nie je letisko Teniente Rodolfo Marsh Martin konvenčnou vojenskou základňou, pretože to zakazuje systém Antarktickej zmluvy. Hoci ho spravujú čilské vzdušné sily, jeho hlavným účelom je uľahčovať výskum a slúži čilskej základni Presidente Eduardo Frei Montalva. Hoci je technicky vojenskou leteckou základňou, nepodporuje pravidelné vojenské operácie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie