Popredný lekár varuje pred fenoménom moderného života: Ničí mozog, vedie k vyhoreniu a ohrozuje tvoju pamäť

Ak chceš, aby tvoj mozog fungoval čo najlepšie, nauč sa venovať vždy len jednej veci naplno. Skús sa vyhýbať zbytočnému prepínaniu medzi úlohami, dopraj si dostatok spánku, jedz pravidelne a nezabúdaj na priateľov.

Tvoj mozog sa ti za to odvďačí lepšou pamäťou, náladou aj výkonom. Multitasking možno znie lákavo, ale v skutočnosti je to len ilúzia produktivity, ktorá ťa môže stáť viac, než si myslíš.

Informuje o tom web Dailymail.

Multitasking: Mýtus produktivity, ktorý ničí tvoj mozog

Určite to poznáš – snažíš sa vybaviť e-maily, odpovedať na správy, variť večeru a pritom ešte sledovať správy v televízii. V dnešnej dobe je multitasking často považovaný za znak šikovnosti a výnimočnej efektivity. Mnohí sa chvália tým, koľko vecí zvládnu naraz, akoby to bola nejaká superschopnosť.

Pravda je však oveľa menej lichotivá: multitasking nie je cesta k vyššej produktivite, ale skôr k vyčerpaniu, stresu a dokonca aj k poškodeniu mozgu.

Podľa doktorky Daviesovej je multitasking spojený aj s príznakmi úzkosti a depresie. Stres však vieš zmierniť aj prostredím, ktoré pôsobí upokojujúco – skús napríklad machové obrazy od Bemoss, ktoré prinesú do tvojho interiéru kúsok prírody.

Prečo multitasking škodí tvojmu mozgu

Možno si myslíš, že keď robíš viac vecí naraz, šetríš čas a stíhaš viac. Lekár Amir Khan však varuje, že opak je pravdou. V krátkom videu na TikToku, ktoré videli už desaťtisíce ľudí, vysvetľuje, že neustále prepínanie medzi úlohami mozog vyčerpáva a stresuje. To, čo sa javí ako produktivita, je v skutočnosti len rýchle preskakovanie medzi činnosťami. Mozog sa musí zakaždým nanovo sústrediť, čo ho stojí veľa energie.

Dlhodobé multitaskingovanie oslabuje krátkodobú pamäť a zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu. Ak takto funguješ dlhší čas, môžeš si poškodiť tzv. sivú hmotu mozgu, ktorá je dôležitá pre sústredenie a zvládanie emócií. Mozog je totiž stavaný na to, aby riešil jednu úlohu naplno. Keď sa snažíš robiť dve náročné veci naraz, jeho ľavá a pravá hemisféra začnú pracovať oddelene, čo spôsobuje ešte väčší chaos a stres.

Neuropsychologička Jennifer E. Davies z Brownovej univerzity vysvetľuje, že multitasking v skutočnosti nie je robenie viacerých vecí naraz, ale len veľmi rýchle prepínanie medzi nimi. Toto prepínanie mozog unavuje a znižuje jeho efektivitu. Ak to robíš pravidelne, môžeš si všimnúť, že sa ti horšie sústredí aj vtedy, keď sa už snažíš venovať len jednej veci.

Mýty o multitaskingu a rozdiely medzi pohlaviami

Dlho sa tradovalo, že ženy sú v multitaskingu lepšie ako muži – vraj preto, že sú zvyknuté stíhať domácnosť, deti aj prácu. Novšie výskumy však ukazujú, že v skutočnosti je len mizivé percento ľudí – asi 2,5 % – schopných zvládnuť dve náročné úlohy naraz bez toho, aby im klesol výkon. V prieskume medzi Britmi síce 60 % mužov aj žien tvrdilo, že sú dobrí v multitaskingu, no realita je iná. Väčšina z nás si len myslí, že zvláda viac vecí naraz, no v skutočnosti trpí kvalita všetkého, čo robíme.

Ak sa ti niekedy zdalo, že multitasking ti pomáha, možno si len robil niečo, čo máš úplne zautomatizované – napríklad si čítal knihu na bežiacom páse alebo skladal bielizeň pri pozeraní televízie. To je v poriadku, lebo ani jedna z tých činností nevyžaduje veľkú pozornosť. Problém nastáva vtedy, keď sa snažíš venovať pozornosť dvom alebo viacerým náročným veciam naraz – napríklad písať e-mail počas online porady. Vtedy mozog nestíha a ty si to možno ani neuvedomuješ.

Multitasking, stres a psychické zdravie

Možno si už zažil ten pocit, keď si po celom dni multitaskingu unavený, podráždený a máš pocit, že si vlastne nič poriadne nedokončil. Nie je to náhoda. Neustále prepínanie medzi úlohami zvyšuje hladinu stresu, čo môže viesť k zvýšenému krvnému tlaku a srdcovej frekvencii. Ak je tento stav dlhodobý, môže to mať trvalé následky na mozog. Podľa doktorky Daviesovej je multitasking spojený aj s príznakmi úzkosti a depresie.

Vedci tiež zistili, že snaha robiť viac vecí naraz vedie k problémom s krátkodobou pamäťou. Ak často používaš viacero obrazoviek naraz – napríklad píšeš správy na mobile, zatiaľ čo sleduješ televíziu a ešte máš otvorený notebook – riskuješ, že sa ti zmenší časť mozgu zodpovedná za pohyb, pamäť a emócie. Práve mladí ľudia, ktorí sú zvyknutí na tzv. „media multitasking“, sú týmto ohrození najviac. Prieskumy ukazujú, že viac ako tretina Britov pravidelne používa viacero obrazoviek naraz, pričom najviac je to rozšírené medzi generáciou Z.

Ďalšie zlozvyky, ktoré škodia tvojmu mozgu

Multitasking však nie je jediný zlozvyk, ktorý môže tvoj mozog poškodiť. Dr. Khan upozorňuje aj na ďalšie časté chyby. Prvou je chronický nedostatok spánku. Každá zlá noc ovplyvňuje tvoju pamäť a schopnosť sústrediť sa. Ak dlhodobo spíš málo, tvoj mozog nestíha odstraňovať odpadové látky, čo zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

Ďalším problémom je tzv. doomscrolling – teda nekonečné prezeranie zlých správ a sociálnych sietí. Najmä u tínedžerov to vedie k zvýšenému riziku úzkosti a depresie. Hodiny pasívneho scrollovania preťažujú mozog, zvyšujú stres a narúšajú tvorbu dopamínu, ktorý je dôležitý pre dobrú náladu a pamäť. Navyše, modré svetlo z obrazoviek pred spaním narúša spánok.

Nezabúdaj ani na pravidelné stravovanie. Ak vynechávaš jedlá, najmä raňajky, tvoj mozog trpí nedostatkom glukózy, ktorá je jeho hlavným zdrojom energie. To vedie k zníženej koncentrácii a pocitu „zahmlenej mysle“. Pre ľudí s náročným životom alebo hormonálnymi výkyvmi je to obzvlášť rizikové.

A napokon – nezanedbávaj sociálne kontakty. Osamelosť je pre mozog rovnako škodlivá ako fajčenie pätnástich cigariet denne. Rozhovory s priateľmi alebo susedmi posilňujú tvoju kognitívnu rezervu a znižujú riziko demencie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti