Brusel určuje, ako budeme stavať a bývať. Slováci dajú zbohom plynovým kotlom

Zmena klímy, rastúce ceny energií a tlak na znižovanie emisií donútili Európsku úniu konať. Jednou z najzásadnejších oblastí, ktoré Brusel reformuje, je stavebníctvo a bývanie – sektor, ktorý je zodpovedný za približne 40 % celkovej spotreby energie v EÚ.

Nová smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) prináša revolučné zmeny, ktoré sa dotknú každého z nás. Či už staviame nový dom, bývame v paneláku alebo len premýšľame, ako znížiť účty za energie.

Od roku 2026 sa pravidlá sprísnia – Slovensko bude musieť prebrať európsku legislatívu a prispôsobiť sa trendu udržateľného, nízkoemisného a digitálneho bývania. Čo všetko nás čaká? A čo to znamená pre bežného Slováka či podnikateľa v stavebníctve?

Bývanie sa mení

Žiadny plynový kotol

Používanie plynových kotlov na zemný plyn a iné fosílne palivá bude zakázané. Od roku 2027 sa musia vykurovať spotrebitelia a bytové domy registrovať do systému emisných povoleniek ETS 2 – plyn tým zdražie o zhruba 10–12 €/MWh.

Nulové emisie v novostavbách

Všetky nové verejné budovy musia mať nálepku „bezemisné“, čiže s veľmi nízkou energetickou spotrebou a bez uhlíkovej stopy, od roku 2028; pre ostatné novostavby začne platiť táto povinnosť do roku 2030.

zdroj: Canva/SolStock, Alex Raths

Renovácia starého bývania (MEPS)

Európa začne zdaňovať najhoršie neefektívne budovy. 16 % najhorších nebytových budov sa musia do roku 2030 renovovať. Druhú časť, 26 % nevyhovujúcich nebytových domov čaká renovácia do roku 2033. 

Solárna pripravenosť a inteligentné systémy

Novostavby musia byť solárne vybavené a podporené infraštruktúrou pre nabíjanie elektromobilov a parkovanie pre bicykle. Inteligentná regulácia kúrenia a ventilácie bude štandardom.

Slovensko na chvoste Európy: Bránime sa digitálnej kultúre, predbehli sme len 2 krajiny (REBRÍČEK)

Slovensko čakajú zmeny

Na Slovensku sa nová smernica najviac dotkne výstavby a bývania. Pri novostavbách už nebude možné využívať plynové kotly, čo znamená, že developeri aj jednotlivci budú musieť investovať do tepelných čerpadiel, solárnych panelov a infraštruktúry pre elektromobilitu. To síce zvýši počiatočné náklady na výstavbu, no tieto investície sa časom vrátia – cez nižšie účty za energie a možnosť čerpať štátne či európske dotácie.

Výrazné zmeny čakajú aj majiteľov starších budov. Kto vlastní panelák alebo komerčný objekt, mal by počítať s revíziou energetickej triedy. Budovy v najhoršej kategórii budú musieť do roku 2030 prejsť takzvanou hlbokou renováciou – teda zateplením, výmenou okien či modernizáciou vykurovacieho systému. K dispozícii majú byť finančné nástroje ako fondy alebo podpora zo štátu, no už teraz odborníci upozorňujú, že problémom môže byť zložitá administratíva.

zdroj: Unsplash

Bývanie bez plynu

Smernica zároveň prináša definitívny koniec éry plynu. Nielenže sa zakáže inštalácia nových plynových kotlov, no vďaka systému emisných povoleniek sa začne plyn výrazne predražovať. Odhaduje sa, že cena plynu stúpne o 10 až 12 eur za megawatthodinu. Prechod na obnoviteľné zdroje, ako tepelné čerpadlá alebo solárne kolektory, sa tak stane nielen ekologickým, ale aj ekonomickým riešením.

Súčasne porastie dopyt po ekologických technológiách a materiáloch. Tepelné čerpadlá, zatepľovacie systémy, fotovoltika, smart home riešenia. Slovenské firmy v týchto segmentoch získajú priestor na rast a rozvoj, a to nielen na domácom, ale aj zahraničnom trhu. Vzniknú nové pracovné miesta a podpora inovácií v stavebníctve.

Zmeny zasiahnu aj nájomníkov a zraniteľné skupiny obyvateľstva. EÚ chce predchádzať energetickej chudobe, preto sa súčasťou nových pravidiel stanú aj ochranné opatrenia. Tie majú zabrániť rastu cien energií nad únosnú mieru, podporiť obnovu neefektívnych bytov a zabezpečiť férový prístup k modernému bývaniu aj pre ľudí s nižšími príjmami.

Čítaj viac z kategórie: Nehnuteľnosti