Prešovčania vyvíjajú vodíkové lietadlo za 64,8 milióna eur. Na revolučnom projekte spolupracujú Airbus aj BMW

Na východnom Slovensku vzniká projekt, aký by pred pár rokmi pôsobil ako sci-fi. Vývoj jedného z prvých lietadiel s vodíkovým pohonom a vertikálnym vzletom a pristávaním (H2 VTOL) je nielen technologickou ambíciou, ale aj súčasťou strategických plánov Európskej únie v oblasti zelenej mobility.

Za projektom s celkovým rozpočtom 64,8 milióna eur stojí spoločnosť Tomark Proton – výskumný spin-off známeho prešovského výrobcu lietadiel a podvozkov pre nákladné vozidlá.

Hoci je Slovensko zatiaľ na globálnej inovačnej mape najmä ako súčasť dodávateľských reťazcov, v tomto prípade hrá prím. Po štyroch rokoch výberových procesov ho Európska komisia spolu s výskumným centrom JRC zaradila medzi 11 najinovatívnejších vodíkových projektov v rámci schémy Important Project of Common European Interest (IPCEI) Hy2Move – po boku gigantov ako Airbus, BMW či Michelin.

Tiché, čisté a efektívne lietanie

Podľa riaditeľa a spolumajiteľa spoločnosti Martina Sedláka má projekt potenciál „ekologicky nahradiť vrtuľníky a zároveň predefinovať mestskú dopravu a logistiku“. H2 VTOL má slúžiť nielen pre leteckú záchrannú službu, ale aj ako základ pre budúcu mestskú leteckú mobilitu.

Na rozdiel od klasických vrtuľníkov má nový typ lietadla využívať výlučne zelený vodík, ktorý pri spaľovaní produkuje len vodnú paru. Kľúčovým rozdielom bude aj oveľa nižšia hlučnosť, čo z neho robí atraktívnu alternatívu pre využitie v mestskom prostredí. Zároveň sa pracuje na vývoji leteckých vysokotlakových nádrží z recyklovateľných kompozitov a certifikovaných ventilov, ktoré nájdu využitie aj v iných odvetviach dopravy a priemyslu.

Zapojili špičky európskeho výskumu

Na projekte spolupracuje deväť univerzít z Fínska, Nemecka, Estónska, Česka a Slovenska. Technická univerzita Ostrava bude testovať kompozitné vodíkové nádoby vyvíjané spolu s BMW a Tomark Proton. Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach zasa vyvinie výukový systém pre vodíkové letectvo v spolupráci s Airbusom a Tomark Proton – využijú na to virtuálnu realitu a 3D headsety.

V oblasti priemyselného partnerstva sú zapojení hráči ako Neuman & Esser, HDF Energy, Evolution Synergetique Automotive či Skeleton Technologies. Projekt je súčasťou vznikajúceho východoslovenského vodíkového údolia EastGate H2V a patrí aj pod nové Centrum výskumu vodíkových technológií (CVVT).

Ekonomický vplyv a nové pracovné miesta

Projekt má ambíciu presiahnuť rámec vývoja jedného prototypu. Počíta sa s vytvorením približne 16 výskumných pozícií a s takmer 5 000 nepriamymi pracovnými miestami. Cieľom je vytvoriť celý vodíkový ekosystém – od zelenej výroby a skladovania vodíka cez tankovaciu infraštruktúru až po lietadlo a neskôr aj autonómne drony.

Tomark Proton plánuje transformáciu na globálnu technologickú spoločnosť, ktorá sa bude sústrediť na vývoj komplexných vodíkových riešení pre dopravu, vrátane flotily bezpilotných nákladných lietadiel na vodíkový pohon a infraštruktúry pre automatizované dopĺňanie paliva.

Podpora 60 miliónov eur 

Projekt H2 VTOL získal pozitívnu notifikáciu v rámci IPCEI Hy2Move aj vďaka vysokej miere inovácií, technologického rizika, cezhraničnej spolupráci a súladu so stratégiami EÚ. Predstavuje dôležitý krok pri napĺňaní klimatických cieľov Európskej zelenej dohody, ktorá počíta s dosiahnutím uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Slovenský vodíkový projekt má podľa Európskej komisie status reprezentatívneho „TOP projektu“. To Tomarku Proton zabezpečilo prístup k štátnej pomoci v hodnote takmer 60 miliónov eur. Podpora sa zameriava najmä na vývoj prototypov, certifikáciu, testovanie a výstavbu infraštruktúry.

Elitný architekt Prekop: Slovensko trpí komplexom druhej kategórie a architektúra na to dopláca

Vodík ako riešenie? Realita a skepticizmus

Aj keď je vodík považovaný za „palivo budúcnosti“, jeho masové nasadenie naráža na technické aj ekonomické výzvy. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uvádza, že v roku 2023 sa globálne vyrobilo približne 95 miliónov ton vodíka, pričom iba 1 % z neho pochádzalo zo zelenej energie. Výroba zeleného vodíka je zatiaľ výrazne drahšia ako výroba vodíka z fosílnych palív.

Skeptici zároveň poukazujú na vysoké náklady na infraštruktúru, nízku efektivitu vodíkového cyklu (premena elektriny na vodík a späť) a obmedzené reálne využitie v porovnaní s batériovými technológiami. Americký think-tank Rocky Mountain Institute tvrdí, že batérie sú na krátke a stredné vzdialenosti efektívnejšie, zatiaľ čo vodík má potenciál najmä v ťažkej nákladnej doprave, priemysle a letectve.

Tým, že Tomark Proton vo vývoji H2 VTOL kombinuje technologickú odvahu s reálnymi partnerstvami a podporou zo strany EÚ, stavia nielen prototyp lietadla, ale aj základ budúceho slovenského priemyslu v oblasti vodíkovej mobility. Ak projekt naplní očakávania, Slovensko by sa mohlo zapísať na mapu krajín, ktoré nielen prijímajú technologické trendy, ale ich aj určujú.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy