Nenápadná firma z Ružinova bola roky v strate. Dnes má zisk 15 miliónov eur a zbrojárske pozadie

Po dynamickom raste tržieb a ziskov v roku 2023 čelili firmy na Slovensku v roku 2024 stagnácii. Najnovšia analýza od Finstatu, ktorú pripravil analytik Martin Lindák, ukazuje, že firmám sa v mnohých odvetviach darilo menej, no zamestnancom aj napriek tomu zvýšili platy.

„Tržby spoločností medziročne klesli o 1,2 % na 187 miliónov eur,“ konštatuje Lindák. Z dát účtovných závierok, ktoré k 6. júlu 2025 podalo 228 279 spoločností, vyplýva, že oproti takmer 5-percentnému rastu v roku 2022 ide o výrazný prepad.

Najvýraznejšie tržby klesli veľkým firmám – automobilka PCA Slovakia prišla o viac než 1,2 miliardy eur, Slovenským elektrárňam klesli tržby o 22 % na 3,7 miliardy eur, U. S. Steel Košice zaznamenal pokles o 15 % na 2,6 miliardy eur a ZSE Energia prišla o 20 %, čím sa dostala na úroveň 1,6 miliardy eur.

Napriek tomu zamestnanci pocítili nárast príjmov. Osobné náklady, ktoré zahŕňajú platy a odmeny, stúpli medziročne o 6,5 %. „Tak ako aj minulý rok, rástli v každom odvetví okrem telekomunikácií,“ spresňuje Lindák. V telekomunikáciách osobné náklady dokonca klesli o 6,8 %.

Cestovný ruch a gastro potiahli ekonomiku

Nie všetky sektory však zažili prepad. V roku 2024 najviac rástol cestovný ruch a gastro, a to o 14,4 % na 3,1 miliardy eur. „V odvetví nedominuje jeden silný hráč, ktorý by tržby v minulom roku potiahol. Ide skôr o všeobecný rast odvetvia,“ vysvetľuje Lindák. Výrazne rástli aj tržby spoločností ako Tatry mountain resorts či cestovka BUBO.

Na druhom mieste skončil sektor služieb s 11,5-percentným rastom a tržbami 2,9 miliardy eur. Tretí skončil finančný sektor, ktorý zaznamenal 10,9 % rast. Výrazne sa darilo napríklad spoločnostiam Finportal a Oberbank Leasing.

Z individuálnych firiem zaujal najmä eustream, ktorý po prepade tržieb v roku 2023 dokázal v roku 2024 zdvojnásobiť svoje výnosy na 394 miliónov eur. HBPO Slovakia, výrobca komponentov pre bratislavský Volkswagen, si takmer zdvojnásobil tržby na 443 miliónov eur. Rekordér v raste bola spoločnosť Continental Tires Slovakia – jej tržby vzrástli o 27 %, teda o vyše 375 miliónov eur.

Zbrojárstvo a drevospracujúci priemysel na vzostupe

Pohľad na ukazovateľ EBITDA, ktorý zohľadňuje zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi, ukazuje, že rok 2024 nebol úplne stratový. „Firmy zarobili celkovo 19,9 miliardy eur, zatiaľ čo rok predtým o 800 miliónov eur menej,“ uvádza Lindák.

Najvyšší rast EBITDA zaznamenalo odvetvie dreva a papiera – konkrétne spoločnosť Mondi SCP, ktorej zisk pred odpismi vzrástol viac ako trojnásobne na 146 miliónov eur. „Podľa výročnej správy za to spoločnosť vďačí najmä klesajúcim nákladom na vstupe a rastúcim alebo stagnujúcim cenám na výstupe,“ dodáva Lindák.

Silný výkon podal aj cestovný ruch a gastro. EBITDA celého odvetvia vzrástla o viac než štvrtinu, pričom až 73 miliónov z tejto sumy pochádza z výnosu Tatry mountain resorts.

Zaujímavý je aj prípad spoločnosti Global Ordnance Europe z oblasti sprostredkovania, ktorá po rokoch v strate dosiahla v roku 2024 čistý zisk viac než 15 miliónov eur.

zdroj: Finstat

„Pravdepodobne pôjde o sprostredkovateľa v zbrojárskom priemysle, keďže je vlastnícky prepojená na zbrojárske spoločnosti vo vlastníctve rodiny Gogovcov, ktorá sa v odvetví dlhodobo pohybuje,“ podotýka analytik.

zdroj: Finstat

Slovnaft a Telekom stiahli sektor nadol

Na opačnej strane stojí odvetvie chémie a plastov, kde najväčší hráč Slovnaft zaznamenal pokles EBITDA takmer o polovicu, na úroveň 423 miliónov eur. Telekomunikačný sektor utrpel stratu hlavne kvôli poklesu zisku spoločnosti Slovak Telekom, ktorej zisk pred odpismi klesol o vyše 150 miliónov eur na 218 miliónov. Celý sektor tak prišiel takmer o štvrtinu EBITDA.

Najhoršie dopadol sektor verejnej správy, no ten je podľa Lindáka štatisticky málo významný, keďže ho tvorí len 12 spoločností. Za prepadom stojí najmä Slovenská konsolidačná, ktorá preberá pohľadávky štátu.

Aj napriek poklesu čistého zisku o 0,8 % na 9,9 miliardy eur sa firmám zvýšila daňová povinnosť. „Na splatnej dani zaplatili o vyše 110 miliónov eur viac,“ konštatuje Lindák. Príčinou je opätovné zavedenie minimálnej dane – tzv. daňových licencií. Ich výška sa pohybuje od 340 do 3 840 eur, pričom ich platia aj firmy v strate alebo s veľmi nízkym ziskom.

Najviac zaplatil sektor energie a ťažby – až 346 miliónov eur. Minimálnu daň uhradilo viac ako 103-tisíc spoločností, pričom celková suma presiahla 82 miliónov eur.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy