Kaliňák tvrdí, že do desiatich rokov môže mať Ukrajina proruskú vládu. Donbas označil za kompromisné riešenie

Minister obrany Robert Kaliňák v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 vyhlásil, že do desiatich rokov môže mať Ukrajina opäť proruskú vládu. Ako príklad uviedol vývoj v Gruzínsku, kde parlamentné voľby v roku 2024 vyhrala strana Gruzínsky sen, označovaná za proruskú.

„Tak ako vyhral po oranžovej revolúcii v roku 2010 Viktor Janukovyč a bol zvrhnutý majdanom, tak sa stane, že sklamanie, ktoré prinesie vláda, môže zvyšovať riziko, že sa to v demokratických voľbách znovu odohrá,“ uviedol Kaliňák s tým, že ide podľa neho o prirodzený vývoj.

Jeho slová vyvolali pozornosť, keďže spájajú osud Ukrajiny s podobnými trendmi v postsovietskom priestore, kde proruské sily dokázali po rokoch opäť získať vplyv.

Reakcia na samit Trump – Putin

Denník N priniesol aj Kaliňákove vyjadrenia k samitu Donalda Trumpa a Vladimira Putina. Minister obrany označil za pozitívne, že sa nerokovalo len o prímerí, ale o mierovej dohode. Ako dodal, požiadavku Ruska získať Donbas vníma ako kompromis, pretože očakával, že Moskva si bude nárokovať aj ďalšie územia.

Skutočnosť, že po stretnutí lídrov USA a Ruska neprišiel žiadny konkrétny výsledok, pripisuje tomu, že nebol prítomný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň upozornil na dôležitosť Putinových slov o dvoch hlavných otázkach: členstve Ukrajiny v NATO a menšinových zákonoch. „Tieto dve veci sú najdôležitejšie – odstránenie príčin,“ povedal Kaliňák s tým, že sa podľa neho treba vrátiť k obdobiu pred rok 2014.

Sporné územia ako „technický detail“

V diskusii bola Kaliňákovi položená aj otázka týkajúca sa ruských požiadaviek, aby Ukrajina opustila Doneck a Luhansk výmenou za ukončenie bojov v Chersone a Záporoží. Minister sa jednoznačne nevyjadril, či by sa takýmto spôsobom mali meniť hranice, a namiesto odpovede začal hovoriť o riešeniach iných konfliktov vo svete. Situáciu na Ukrajine označil za „technický detail“, čím naznačil, že dôležitejšie sú podľa neho príčiny konfliktu než samotné územné usporiadanie.

Predseda KDH Milan Majerský pritom zdôraznil, že akákoľvek dohoda musí byť uzavretá za účasti samotnej Ukrajiny. Tento postoj je v súlade s väčšinou európskych krajín, ktoré odmietajú dohodu nad hlavami Kyjeva.

Rusko nie je izolované

Kaliňák ďalej tvrdil, že Rusko nie je vo svete izolované. Argumentoval tým, že Moskva udržuje úzke väzby s krajinami ako Čína, India či Brazília, čím vzniká veľký konglomerát so silným vojenským, obchodným a demografickým potenciálom. „A toho sa obáva aj Donald Trump,“ povedal minister obrany v diskusii.

Podľa Kaliňáka tak nemožno Rusko vnímať len cez optiku západných sankcií či európskej izolácie. Naopak, zdôraznil, že práve vznikajúce partnerstvá mimo Západu môžu v budúcnosti zohrávať zásadnú úlohu v geopolitickej rovnováhe.

Čítaj viac z kategórie: Politika