Prvý človek s čipom od Muska opisuje, ako sa mu zmenil život: „Technicky som kyborg, no vnímam sa ako obyčajný chalan“

V roku 2016 sa život Nolana Arbaugha dramaticky zmenil. Po nešťastnom skoku do vody si vážne poranil miechu a prišiel o pohyb a citlivosť od ramien nadol. Osem rokov strávil prevažne pasívne – ležaním, bez jasného cieľa. Všetko sa však zmenilo vo februári 2024, keď ako prvý človek na svete podstúpil implantáciu experimentálneho mozgového čipu od spoločnosti Neuralink, ktorú založil Elon Musk.

Na podujatí priamo v sídle firmy sa prvýkrát verejne predstavil ako „Participant 1“. S červenou šiltovkou Texas A&M na hlave a úsmevom na tvári oslovil zamestnancov jedinou vetou: „Hello, humans.“

Technológia, ktorá spája mozog s počítačom

Mozgový čip, odborne označovaný ako BCI (brain-computer interface), mu bol implantovaný v neurochirurgickom inštitúte Barrow v americkom Phoenixe. Operácia trvala menej než dve hodiny. Špecializovaný chirurgický robot implantoval do jeho mozgu zariadenie s viac ako tisíckou miniatúrnych elektród. Tie zachytávajú elektrickú aktivitu neurónov, prekladajú ich do digitálnych signálov a umožňujú ovládať externé zariadenia – len silou mysle.

Už v prvý deň, keď čip použil, prekonal svetový rekord v presnosti a rýchlosti ovládania kurzora mysľou. Dnes s pomocou čipu hrá videohry ako Mario Kart, zapína klimatizáciu alebo prezerá internet. Zariadenie používa priemerne 10 hodín denne, uvádza Fortune. 

Nový život po rokoch stagnácie

„Celé dni som len ležal a hľadel do steny. Nemal som chuť niečo meniť, nechcel som nikomu prekážať,“ opisuje obdobie pred operáciou. Dnes študuje prednášky z neurovedy na komunitnej vysokej škole v Arizone a pripravuje vlastné podnikanie – plánuje vystupovať ako rečník na konferenciách. Cíti, že konečne opäť žije.

Thanks @StarbaseBrewing for making my first day fit next level???Time to Occupy Marz
And of course, the Roswell hat just seemed fitting pic.twitter.com/89mGr6tfas

— Noland Arbaugh (@ModdedQuad) August 20, 2025

„Zrazu mám pocit, že mám potenciál. Možno som ho mal vždy, ale teraz ho dokážem naplniť,“ hovorí. Pocit nezávislosti, ktorý nadobudol, prirovnáva k znovuzrodeniu.

O existencii Neuralinku sa dozvedel od kamaráta, nadšenca pre Muskovu prácu, ktorý ho na štúdiu upozornil. Arbaugh ešte v ten deň poslal prihlášku – napriek tomu, že meno v nej bolo zadané s preklepom.

Onedlho sa ozvala klinika a celý proces – od pohovorov až po testy a schválenie operácie trval približne 3 mesiace. Operáciu absolvoval ako prvý pacient v histórii projektu. Za svoju účasť nedostáva plat, ale Neuralink mu hradí všetky výdavky spojené so zákrokom a cestovaním.

Bez strachu a s víziou

„Nikdy som nezapochyboval, že to bude fungovať,“ hovorí Arbaugh. Napriek rizikám experimentálneho zákroku sa rozhodol okamžite – aj keby čip nefungoval, veril, že jeho účasť pomôže vývoju.

Rodičom, samozrejme, nebolo ľahko. „Keď som matke poslal súhlas s operáciou a videla zoznam rizík, nedokázala ich ani dočítať.“ Napriek tomu mu dôverovali. „Dovtedy som o nič neprejavoval záujem, tak boli jednoducho radi, že sa na niečo teším,“ spomína.

Aj rozhodnutie vystúpiť na verejnosti pod vlastným menom urobil rýchlo a vedome. Chcel ukázať, že technológia má zmysel a je bezpečná. „Je to jeden z najväčších pokrokov v technológiách za posledné roky,“ tvrdí.

Aj technológia má svoje poruchy

Krátko po operácii sa objavil technický problém – niektoré vlákna čipu sa odtiahli a znížila sa jeho funkcionalita. Arbaugh sa vtedy rozhodol o tom mlčať, aby nepodkopal dôveru v projekt. Dnes je už chyba vyriešená. Vníma však celý proces ako tímovú prácu a dôveruje vývojárom.

„Milujem túto technológiu. Som na celý projekt veľmi hrdý,“ povedal počas prednášky na University of Austin. Na rozdiel od iných Muskových firiem, ktoré sú známe rýchlym tempom a ignorovaním rizík, Neuralink vraj postupuje extrémne opatrne.

Výskum pokračuje, čip sa zdokonaľuje

Od operácie Nolana Arbaugha sa do klinických testov zapojilo ďalších 8 ľudí, vrátane jednej ženy. Všetci trpia paralýzou alebo nervovosvalovým ochorením ALS. Všetky operácie sa zatiaľ vykonávajú v USA, no štúdie sa rozširujú aj do Kanady, Británie a Spojených arabských emirátov.

Neuralink momentálne pracuje na ďalších technológiách – napríklad na projekte „Blindsight“, ktorý má pomôcť slepým. Musk počas letnej prezentácie oznámil aj vývoj robotických končatín s cieľom poskytnúť pacientom plnú senzorickú kontrolu – a teda možnosť opäť pohybovať „telom“ cez rozhranie čipu. „Budúcnosť bude zvláštna, ale dosť cool,“ povedal Musk.

Happy birthday to us! I turned 31 yesterday and Gracie turned 3. Here’s us wishing everyone else happy birthdays across the world ? pic.twitter.com/K69zHBqZ1Y

— Noland Arbaugh (@ModdedQuad) May 2, 2025

Technológia ako budúcnosť medicíny

Dnes má Noland Arbaugh ťažko uveriteľný život – večer hrá Mario Kart so svojím otcom, cez deň študuje a buduje vlastný biznis. „Technicky som kyborg, pretože ma vylepšila technológia,“ priznáva. „Ale stále sa vnímam ako obyčajný chalan.“

Kedysi si myslel, že jeho stav by mohol vyliečiť jedine liek alebo transplantácia. Dnes si myslí, že riešenie prináša technológia.

„Myslím si, že veľa odpovedí, po ktorých v medicíne túžime, príde práve cez technológie. A to ma úprimne prekvapilo.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti