Z púští do polárnych krajín až do lesa v Poľsku: Cestovateľský pár vytvoril dom, ktorý je „galériou“ spomienok

Architektúra nie je len o stavaní budov, ale predovšetkým o vytváraní priestorov, v ktorých sa odohrávajú naše životné príbehy. Domy sú viac než štyri steny a strecha – odrážajú hodnoty, sny a skúsenosti svojich obyvateľov.

Najlepšie stavby preto vznikajú v momente, keď sa prepojí osobná vízia s kreatívnym prístupom architektov. Výsledkom sú priestory, ktoré nielen chránia pred vonkajším svetom, ale zároveň uchovávajú spomienky a umožňujú rozprávať vlastné príbehy.

Presne taký je aj Dom Sadowských – projekt, ktorý sa stal unikátnym útočiskom pre manželský pár cestovateľov. Architekti tu vytvorili stavbu, ktorá spája intímnu atmosféru s otvorenosťou voči okolitej prírode a premieňa ju na miesto plné symbolov a spomienok. 

Miesto, kam sa vždy vrátia

Manželia Sadowskí, fascinovaní vzdialenými a extrémnymi krajinami – od púští až po polárne oblasti – sa po rokoch objavovania sveta rozhodli vytvoriť vlastné miesto, kde budú uchovávať spomienky a suveníry zo svojich ciest. Ich predstava sa pretavila do reality vďaka architektom Wojciechovi Koteckému z ateliéru BBGK Architekci a Katarzyne Mach.

Dom vyrástol na zalesnenom pozemku medzi borovicami pri Varšave. Už od začiatku išlo o koncept „domu pre seba“ – intímneho, no zároveň otvoreného voči okolitej prírode.

Inšpirácia tradičnými obydliami

Počas svojich ciest si Sadowskí všímali, ako ľudia v rozličných podmienkach stavajú jednoduché, no efektívne príbytky. Očaril ich archetyp spoločného priestoru pod jednou strechou – či už išlo o tipi, jurtu alebo iglu. Práve myšlienka blízkosti a spolupatričnosti sa stala základom projektu.

Dom je jednopodlažný a celý sa rozprestiera na prízemí. Jeho charakteristickým prvkom je široká strecha v tvare pripomínajúcom stan, pod ktorou sa všetky priestory prirodzene spájajú. Architekti navrhli veľké presklené plochy, ktoré stierajú hranice medzi interiérom a exteriérom, čím umožňujú, aby obyvatelia zostali v neustálom kontakte s prírodou.

zdroj: archdaily.com

Svetlo, vzduch a zeleň ako súčasť domu

Srdcom domu je vnútorné átrium so záhradou a posuvnou sklenenou strechou. Manželia tak môžu sedieť doma a zároveň byť „pod nebom“. Z východu a západu do objektu zasahujú polodvory, ktoré vnášajú zeleň hlboko do interiéru.

Na želanie majiteľov bol navrhnutý aj panoramatický posuvný okenný systém s dĺžkou 22 metrov, ktorý otvára obývací priestor smerom do lesa a spája ho so záhradou.

Steny, ktoré sa dajú posúvať, a otvárateľná strecha umožňujú prirodzenú ventiláciu, podobne ako v tradičných typoch obydlí. Vietor prináša dnu zvuky i vône lesa, čím sa vnútro domu stáva prirodzeným pokračovaním prírody.

Na projekte sa podieľali aj ďalší odborníci – krajinná architektka Marta Tomasiak a interiéroví architekti Monika a Adam Bronikowskí. Spolupráca s majiteľmi bola od začiatku kľúčová, výsledkom čoho je dom, ktorý odráža ich osobnosti a životný štýl.

zdroj: archdaily.com

Spomienky, ktoré vytvárajú domov

Interiéry domu sú svetlé, priestranné a plné prírodných materiálov – dreva, kameňa, keramiky či terakoty. Átriá dopĺňajú exotické rastliny, ktoré v kombinácii s ostatnými prvkami evokujú atmosféru tropického modernizmu.

Každý detail nesie osobný príbeh. V obývacej izbe má svoje miesto klavír hostiteľky, ktorý symbolizuje vášeň pre hudbu. V dome sa nachádzajú aj umelecké diela a predmety zo súkromnej zbierky – sošky, maľby či figúrky, ktoré rozprávajú príbehy z ďalekých krajín.

Jedným z najvzácnejších materiálov je kameň Vals quartzit, ktorý manželia objavili počas svojich ciest vo Švajčiarsku. Tento kameň sa ťaží len v jedinom údolí na svete a stal sa výrazným prvkom ich domova.

Dom Sadowských je preto viac než len architektonický objekt. Je to „dom vo vývoji“ – miesto, ktoré rastie spolu so svojimi majiteľmi, s rytmom ich ciest a návratov. Každý nový suvenír, každá spomienka či rastlina v záhrade postupne dotvárajú jeho atmosféru.

Dom Sadowských je preto ukážkou, ako môže architektúra reflektovať osobný príbeh a životný štýl svojich obyvateľov. Je stvorený pre ľudí, ktorí veľa cestovali, no potrebovali sa zakoreniť. Spojenie prírody, svetla a osobných spomienok vytvorilo miesto, ktoré je intímnym útočiskom a zároveň otvoreným priestorom pre ďalšie kapitoly ich života.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra