Mzdy rástli najrýchlejšie za posledný rok. Priemerný Slovák zarába 1 654 eur, čo je o 134 eur viac ako vlani

Slovenský trh práce zažil v druhom štvrťroku 2025 prvé citeľné ochladenie po takmer 2 rokoch nepretržitého rastu. Počet pracujúcich medziročne klesol o 10,8-tisíca osôb, čo predstavuje pokles o 0,4 %. Napriek tejto zmene trendu zostáva nezamestnanosť stále nízka, zatiaľ čo mzdy rastú rekordným tempom a domácnostiam prinášajú citeľné zvýšenie kúpnej sily.

Pokles zamestnanosti v kľúčových odvetviach

Celkový počet pracujúcich na Slovensku dosiahol v druhom štvrťroku 2,607 milióna osôb. Najvýraznejší prepad pocítil sektor služieb, ktorý prišiel o 3 000 pracovných miest. Ešte hlbšie straty zaznamenali verejné služby ako zdravotníctvo a školstvo, ktoré prišli spolu o 15,5 tisíca zamestnancov. Významný pokles – o 9,6 tisíca ľudí – postihol aj IT sektor, ktorý dlhodobo patril k ťahúňom trhu práce.

Stavebníctvo pokračuje v negatívnom trende, keď prišlo o 13 000 pracovných miest, čo predstavuje medziročný pokles o 5,2 %. Naopak, pozitívny vývoj hlási logistika a doprava s prírastkom 7,6 tisíca pracujúcich, ako aj obchod (+3,2 tisíca), ktorý zostáva druhým najväčším zamestnávateľom na Slovensku.

Priemysel, ktorý zamestnáva každého štvrtého Slováka, sa po štyroch slabších štvrťrokoch stabilizoval na úrovni 652-tisíc pracujúcich. Regionálne rozdiely sa však prehlbujú. Zatiaľ čo Žilinský a Trnavský kraj hlásia nárast zamestnanosti, najvýraznejší prepad o –10,8 tisíca pracovných miest postihol Nitriansky kraj.

Mzdy rastú rekordným tempom

Svetlým bodom aktuálneho vývoja zostáva rast platov. Priemerná nominálna mesačná mzda sa medziročne zvýšila o 8,8 % na 1 654 eur. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 134 eur. Po započítaní inflácie vzrástla reálna mzda o 4,5 %, čo predstavuje najvyšší rast za posledných päť štvrťrokov.

Analytik Tomáš Boháček z 365.bank vysvetľuje: „Napriek tomu, že pracovný trh začal mierne ochladzovať, rast miezd domácnostiam výrazne zvyšuje kúpnu silu. Ide o jeden z mála parametrov, ktorý aktuálne prispieva k stabilite ekonomiky.“

Mzdy rástli vo všetkých 19 sledovaných odvetviach. Najviac si polepšili zamestnanci vo vodohospodárstve (+16 %), v zdravotníctve, vzdelávaní či energetike, kde sa reálne zárobky zvýšili o viac ako 8 %. V týchto oblastiach však výrazný podiel na raste mali aj jednorazové odmeny od štátu.

zdroj: ŠÚ SR

Regionálne dobiehanie

Z regionálneho pohľadu si najrýchlejšie polepšili zamestnanci v Košickom kraji – ich reálne mzdy narástli o 8,8 %, čo predstavuje najvyššiu dynamiku spomedzi všetkých regiónov. Naopak, v Bratislavskom kraji bol rast najpomalší – len 2,6 %. Napriek tomu si Bratislava udržala najvyššiu priemernú mzdu na Slovensku – 1 960 eur.

V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 299 eur v Prešovskom kraji po 1 629 eur v Košickom. Hrubé mzdy vo všetkých regiónoch medziročne stúpli, pričom vo väčšine z nich rástli rýchlejšie ako inflácia.

Najvyššie platy – nad 2 600 eur – mali zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach, v dodávke elektriny, plynu a pary, ako aj v oblasti informácií a komunikácie. Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú pracovníci v ubytovacích a stravovacích službách s priemernou mzdou len 950 eur – ako jediní tak nedosahujú ani hranicu 1 000 eur mesačne.

Výhľad do konca roka – stabilizácia, ale s rizikami

Aj napriek poklesu zamestnanosti zostáva miera nezamestnanosti nízka – 5,3 %, čo znamená, že aktuálne je na Slovensku bez práce 144,5 tisíca ľudí. Očakáva sa, že do konca roka 2025 sa nezamestnanosť bude pohybovať v pásme 5,2 – 5,5 % a reálne mzdy porastú o ďalšie 2 až 4 %.

Tomáš Boháček však upozorňuje, že výhľad na rok 2026 je opatrný: „Slovenský trh práce prechádza z fázy rastu do etapy stabilizácie s väčšou mierou neistoty. Spotrebitelia to môžu pocítiť najmä cez opatrnejšiu spotrebu a jej dopad na ekonomický rast.“

Medzi najväčšie riziká patrí fiškálna konsolidácia štátu, ktorá môže utlmiť tvorbu pracovných miest vo verejnej správe a stavebníctve, ďalej externé hrozby, ako zavedenie amerických ciel s vplyvom na náš exportne orientovaný priemysel, a napokon technologické zmeny – najmä v IT sektore, kde aj na Slovensku začíname pociťovať celosvetový trend nahrádzania rutinných pozícií umelou inteligenciou.

„Nateraz nehovoríme o vyslovene negatívnom trende, ale historické úrovne miním zostanú na dlhšie obdobie bez zmeny,“ uzatvára Boháček.

Za rastom miezd sa skrýva aj tvrdá realita

Hoci štatistiky hovoria o rekordnom raste platov, skutočná životná úroveň slovenských domácností zostáva alarmujúco nízka. Najnovšia analýza výskumného centra PAQ Research odhaľuje, že ak sa chudoba meria jednotne podľa celoeurópskych kritérií – teda na základe príjmov porovnateľných v rámci celej EÚ a po zohľadnení cenových rozdielov – až 51,3 % slovenských domácností žije pod hranicou chudoby.

Slovensko patrí medzi najchudobnejšie krajiny EÚ. Až 51,3 % slovenských domácností žije pod hranicou európskej chudoby

To znamená, že viac než polovica obyvateľov Slovenska má v porovnaní s priemerom Únie taký nízky príjem, že si nemôže dovoliť štandardný životný štýl. Slovensko sa tak radí medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie – horšie sú na tom len Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

Tradičné národné štatistiky pritom ukazujú, že v relatívnej chudobe žije len 13,3 % domácností. Tento rozpor spôsobuje metodika: kým slovenský ukazovateľ vychádza z domácich mediánov, európsky reflektuje, čo si ľudia môžu za svoj príjem reálne dovoliť.

„Je to paradox – platy rastú, ale polovica obyvateľstva žije v chudobe, keď ju porovnáme v európskom kontexte,“ komentuje jeden z autorov štúdie, analytik Daniel Prokop. Tento kontrast ukazuje, že samotné zvyšovanie miezd nestačí, ak nerastie aj dostupnosť bývania, kvalitných služieb či reálna kúpna sila v medzinárodnom porovnaní.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy