Kamenický ostro skritizoval PS: „Tomuto sa nehovorí veľký tresk, ale skôr hanba na sto rokov“

Stav verejných financií je na Slovensku dlhodobo v zlom stave a naša ekonomika stagnuje. Opozičné strany, ale aj viacerí odborníci tvrdia, že konsolidácia nefunguje.

Hnutie Progresívne Slovensko aj preto vo štvrtok (4.9.) predstavilo ekonomický model TRESK — Totálny reštart ekonomiky Slovenska, ten podľa progresívcov predstavuje konkrétny plán, ako dostať krajinu z „pasce stredného príjmu“ a zároveň urýchlene zvýšiť kvalitu života obyvateľov.

Kamenický: Bol to veľký trapas v priamom prenose

Dokument zhŕňa oblasti, v ktorých Slovensko dlhodobo zaostáva, určuje jasný cieľ – zaradiť sa do roku 2040 medzi TOP 15 krajín EÚ podľa kvality života – a ponúka mix okamžitých opatrení a hlbokých reforiem, ktoré majú pomôcť tento cieľ dosiahnuť.

K zverejnenému ekonomickému modelu sa aktuálne vyjadril aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), ktorý ambiciózny plán poriadne skritizoval.

„Mali to byť bombastické opatrenia progresívcov na pomoc slovenskej ekonomike, no napokon z toho bol iba veľký trapas v priamom prenose. Šimečka, Ódor a Kišš síce stáli na veľkolepom pódiu a múdro sa tvárili, v skutočnosti sme ale od nich nepočuli vôbec nič. Nič konkrétne. PSkári unavovali svoje obecenstvo len všeobecnými frázami o ružových progresívnych zajtrajškoch, bez konkrétnych čísel, prepočtov a bez finančných dopadov, resp. prínosov pre štátnych rozpočet,“ uviedol na sociálnej sieti Kamenický.

Všetko podľa neho zaklincoval poslanec Kišš, ktorý povedal, že nemalo zmysel písať o detailoch opatrení, lebo ekonomická situácia sa rýchlo mení. „Chcem vás požiadať, neservírujte verejnosti desiatky strán prázdneho textu, do ktorého sa dá tak zabaliť desiata, ale nevyrieši ekonomický marazmus Slovenska, ktorý tu zanechala bývalá vláda. Tomuto sa nehovorí veľký tresk, ale skôr hanba na sto rokov,“ dodal v statuse Kamenický.

TRESK a jeho princípy

Ako sme informovali, ekonomický model TRESK sa opiera o analýzu globálnych megatrendov – digitalizácie a umelej inteligencie, zelenej transformácie, demografických zmien a geopolitiky. Slovensko pritom porovnáva s ďalšími postkomunistickými a novšími členskými štátmi EÚ.

Podľa odborníkov z PS brzdí krajinu viacero opakujúcich sa prekážok: nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, slabé využívanie európskych investičných fondov, komplikovaná a nestabilná regulačná prax, vysoké ceny energií pre priemysel či nedostatočná infraštruktúra. Výzvou je aj obmedzený prístup k financovaniu pre malé a stredné podniky, nízka efektívnosť štátnej správy a trvalý odliv talentov do zahraničia.

Navrhované riešenia smerujú k odklonu od modelu založeného na prerozdeľovaní a krátkodobých stimuloch smerom k systému, ktorý stavia na ľudskom kapitále, inováciách a efektívnych investíciách. Kľúčovým princípom má byť orientácia na budúcnosť, nie spätné reagovanie, a rozvoj domácej inovačnej kapacity vo verejnom aj súkromnom sektore.

Autori zdôrazňujú potrebu presmerovať verejné výdavky zo spotreby na investície, zjednodušiť regulácie a vytvoriť pružné a predvídateľné podnikateľské prostredie. Celý proces má riadiť princíp „hodnoty za peniaze“ – rozhodnutia musia byť založené na dátach a merateľných výsledkoch. Opoziční politici zároveň poukazujú na význam lepšej integrácie európskych finančných nástrojov.

EXKLUZÍVNE: Bittó Cigániková tvrdí, že sa jej chcú v SaS zbaviť. Gröhling reaguje

Krátkodobé opatrenia dlhodobé systémové reformy

TRESK rozdeľuje návrhy na dve kategórie – krátkodobé opatrenia s okamžitým efektom a dlhodobé systémové reformy. Medzi rýchle kroky na prvý rok patria: zníženie odvodov a daní z práce, zrušenie transakčnej dane, zjednodušenie regulácií a výrazné odbremenenie malých a stredných podnikov od administratívy.

PS považuje za kľúčové aj zrýchlenie digitalizácie verejných služieb tak, aby boli občanom dostupné „na pár klikov“, a profesionálne riadenie čerpania eurofondov vrátane mechanizmov na predfinancovanie projektov.

V dlhodobom horizonte dokument odporúča modernizovať školstvo s dôrazom na digitálne zručnosti a prax, vybudovať vládny inovačný hub prepájajúci univerzity, výskum a priemysel, zaviesť výdavkové limity a cielenejšie sociálne dávky, posilniť decentralizáciu presunom kompetencií a financií na samosprávy a transformovať štátne inštitúcie na výsledkovo orientovaný model s jasne merateľnými ukazovateľmi a viazaným financovaním.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality