Slovensko sa zadlžuje najrýchlejšie v EÚ. Každý pracujúci nesie na svojich pleciach 14-tisícový dlh štátu

Míňame oveľa viac, ako dokážeme zarobiť. Najnovšie štatistiky Eurostatu ukazujú, že verejné dlhy viacerých členských štátov Európskej únie dosiahli rekordné úrovne.

Medzi krajinami s najvyšším zadlžením sa nachádzajú aj tie najväčšie ekonomiky Európy. V niektorých prípadoch dlh dokonca prevyšuje hodnotu ročnej produkcie týchto štátov. Takáto situácia výrazne sťažuje hospodárenie krajín, zvyšuje tlak na rozpočty a zároveň obmedzuje možnosti financovať opatrenia podporujúce hospodársky rast. Mimoriadne nepriaznivá situácia panuje aj na Slovensku. 

Ako sa počíta dlh?

Úroveň zadlženia sa v Európskej únii posudzuje podľa takzvaného Maastrichtského kritéria. Štatisti z Eurostatu vychádzajú z konsolidovaného hrubého dlhu všeobecnej vlády, teda súčtu všetkých záväzkov štátu, samospráv, sociálnych fondov a iných verejných inštitúcií. Do dlhu sa započítavajú najmä vydané štátne dlhopisy, prijaté úvery a krátkodobé pôžičky. Tento objem sa následne porovnáva s celkovým hrubým domácim produktom (HDP) krajiny za dané obdobie.

Výsledkom je pomer, ktorý hovorí, aká veľká časť ročnej ekonomickej produkcie by teoreticky bola potrebná na splatenie verejného dlhu. Napríklad dlh na úrovni 100 % HDP znamená, že krajina dlhuje približne toľko, koľko jej ekonomika vyprodukuje za jeden rok.

zdroj: Unsplash.com/Sebastian Herrmann/Towfiqu barbhuiya

Krajiny, ktoré sú na tom najhoršie 

Najväčší dlh si podľa Kryptomagazínu dlhodobo nesie Grécko, kde zadlženie prekračuje hranicu 153 % HDP. Krajina sa síce po dlhových krízach stabilizovala, no vysoké výdavky, slabá konkurencieschopnosť a problémy s výberom daní ju stále držia na čele rebríčka.

Hneď za ním nasleduje Taliansko s dlhom presahujúcim 135 % HDP. Kombinácia vysokých verejných výdavkov, regionálnych rozdielov a nízkej produktivity práce predstavuje dlhodobý problém a rastúce úrokové sadzby mu pridávajú ďalší tlak.

Tretiu priečku obsadzuje Francúzsko, ktoré sa s dlhom okolo 113 % HDP ocitlo na svojom historickom maxime. Na vine sú najmä náklady na sociálny systém, dôchodky, zdravotníctvo a mzdy vo verejnej správe. Štvrté miesto patrí Belgicku, ktorého dlh sa drží na úrovni 104 % HDP. Verejné financie zaťažujú najmä náročná federálna štruktúra, drahý sociálny model a starnutie populácie.

Do prvej päťky sa dostalo aj Španielsko s dlhom tesne nad 101 % HDP. Príčinou sú pretrvávajúce rozpočtové schodky, vysoká nezamestnanosť a nízke daňové príjmy, ktoré brzdia modernizáciu ekonomiky a udržateľnosť financií.

Zadlženosť Slovenska prudko rastie

Slovenský dlh prekročil hranicu 80 miliárd eur, čo v roku 2024 predstavovalo 59,3 % HDP. Je to úroveň, ktorá výrazne prevyšuje hranicu považovanú pri zavedení dlhovej brzdy za bezpečnú. Analytik INESS Radovan Ďurana pre Noviny.sk upozorňuje, že takto vysoký dlh nie je reálne splatiť.

Podľa jeho prepočtov na jedného pracujúceho Slováka pripadá okolo 14-tisíc eur dlhu, čo zodpovedá celému jeho ročnému čistému príjmu. Vlády sa pritom spoliehajú, že ekonomický rast postupne zníži pomer dlhu k HDP, no ten je na Slovensku príliš slabý, aby tento ekonomický problém dokázal vyriešiť.

zdroj: Eurostat

Najväčšou komplikáciou nie je len samotná výška zadlženia, ale aj spôsob využívania požičaných zdrojov. Slovensko ich totiž v prevažnej miere nemíňa na rozvojové projekty, ktoré by prinášali návratnosť, ale na bežnú spotrebu. Typickými príkladmi sú 13. dôchodky, plošné príspevky pre rodiny či dotácie na energie poskytované aj domácnostiam, ktoré pomoc nepotrebujú.

Významnú časť výdavkov navyšuje aj rast platov vo verejnom sektore. V ňom pracuje približne 450-tisíc ľudí a len medziročné zvyšovanie miezd znamená dodatočnú miliardu eur ročne. Rozpočet významne zaťažuje aj rýchly rast platov v zdravotníctve a školstve. 

Štát ti zaplatí viac ako 1 800 eur, ak sa staneš profesionálnym rodičom. Požiadavky sú prísne

Rok 2025 sa začal fatálne

Slovensko vstúpilo do roku 2025 s rekordným zadlžením, ktoré predstavuje najvyšší pomer dlhu k HDP v jeho histórii. Podľa údajov Európskej komisie dosiahol v prvom štvrťroku 2025 verejný dlh 62,8 % HDP, čo znamená nárast o 3,5 percentuálneho bodu oproti záveru roka 2024. Zároveň je to o 2,6 bodu viac ako v rovnakom období minulého roka.

Predstavuje to najväčší medzikvartálny skok v celej Európskej únii, ktorý zaznamenali len dve krajiny – Slovensko a Rakúsko.

Tento prudký nárast potvrdzuje nepriaznivý trend slovenských verejných financií. Kým ešte pred desiatimi rokmi sa Slovensko radilo medzi relatívne disciplinované krajiny s dlhom pod hranicou 55 % HDP, dnes sa postupne posúva vyššie v európskom rebríčku.

S aktuálnou hodnotou sa nachádza v druhej tretine členských štátov EÚ – za krajinami, ktoré už prekročili 100 % HDP (ako spomínané Grécko, Taliansko či Francúzsko), ale zároveň pred viacerými krajinami strednej a severnej Európy, ktoré si dlh držia pod úrovňou 50 %.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika