Macron čelí najväčšej kríze svojej kariéry. Dôvera verejnosti klesla na historické minimum, ulice sa plnia protestujúcimi

Francúzsko sa opäť ocitlo v politickom chaose. Poslanci Národného zhromaždenia v pondelok vyslovili nedôveru premiérovi Françoisovi Bayrouovi, ktorý tak po deviatich mesiacoch vo funkcii musí odísť. Ako uviedla televízia CNN, „364 poslancov hlasovalo proti Bayrouovi a 194 za neho, pričom hranica na pád vlády bola 280 hlasov“.

Bayrou pred hlasovaním žiadal podporu pre úsporný plán v hodnote 44 miliárd eur, ktorý počítal so zrušením dvoch štátnych sviatkov a zmrazením vládnych výdavkov.

Premiér, ktorý nasledoval po neúspechu Michela Barniera, tak končí ako ďalší centrista, ktorého nedokázal parlament udržať pri moci. Prezident Emmanuel Macron má teraz pred sebou úlohu nájsť nového predsedu vlády, no jeho možnosti sú značne obmedzené. Podľa Elyzejského paláca by mal byť nový premiér známy v najbližších dňoch.

Ekonomické napätie a neistota investorov

Politická nestabilita prichádza v čase, keď francúzska ekonomika čelí vážnym problémom. Výnosy z francúzskych dlhopisov už prekročili úroky z pôžičiek Španielska, Portugalska či Grécka – krajín, ktoré boli kedysi symbolom eurokrízy. CNN upozornila, že prípadné zníženie úverového ratingu Francúzska by mohlo ešte viac poškodiť jeho postavenie v Európe.

Bayrou sám vo vystúpení pred poslancami varoval: „Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu. Výdavky budú naďalej rásť a bremeno dlhu, už teraz neúnosné, sa bude zvyšovať a bude nákladnejšie.“ Dodal tiež, že sa týmto krokom „pretrhol spoločenský kontrakt s mladšími generáciami“.

Aj denník New York Times konštatoval, že Macron má pred sebou len „nechutné možnosti“. Buď nájde premiéra, ktorý dokáže presadiť rozpočet v rozdelenej snemovni, alebo riskuje ďalšiu politickú paralýzu.

Macron pred dilemou: nový premiér alebo voľby

Hlava štátu môže teoreticky vymenovať kohokoľvek, no politická realita je iná. Parlament je rozdelený na tri veľké bloky – ľavicu, oslabený centristický tábor a krajnú pravicu. Ako pripomína New York Times, „nájsť premiéra, ktorý by dokázal prežiť v takomto prostredí, je nesmierne náročné“.

Medzi možnými kandidátmi sa spomínajú minister obrany Sébastien Lecornu či minister spravodlivosti Gérald Darmanin. Niektorí analytici vidia šancu aj v ekonomickom ministrovi Éricovi Lombardovi, ktorý má bližšie k socialistom a volá po kompromisoch. No každý z týchto scenárov naráža na odpor – pravica by blokovala ľavicového kandidáta a naopak.

Otázka nových parlamentných volieb je zatiaľ otvorená. Macron sa im bráni, keďže jeho centristický blok by podľa prieskumov utrpel ťažkú porážku. Naopak, Národné združenie Marine Le Penovej či krajne ľavicová Nepoddajná Francúzsko by mohli posilniť.

Ulica sa prebúdza a geopolitika sleduje

Politická kríza sa rýchlo presúva aj na ulice. V pondelok už prebiehali protesty symbolicky nazvané „rozlúčková párty s Bayrouom“. Na stredu sú naplánované ďalšie demonštrácie pod heslom „Bloquons tout“ – „Zablokujme všetko“ – a odbory chystajú 18. septembra masové štrajky proti úspornému rozpočtu.

Medzitým sa situácia odohráva v čase, keď Európa čelí vojenským konfliktom v susedstve. CNN pripomenula, že nestabilita v Paríži je darom pre Vladimira Putina aj Donalda Trumpa, ktorí dlhodobo poukazujú na slabiny Európskej únie.

Budúcnosť Francúzska tak stále zostáva otvorená. Macron síce avizoval, že svoj mandát dokončí, no dôvera verejnosti je historicky nízka – podľa prieskumu pre Le Figaro Magazine ju má len 15 percent voličov. Rozdelený parlament, rastúca nespokojnosť a ekonomické napätie naznačujú, že cesta do roku 2027 bude pre Elyzejský palác plná prekážok.